Úhor európsky: Rozdiel medzi revíziami

'''Úhor európsky''' alebo '''úhor riečny''' (staršie ''úhor obyčajný'', ešte staršie ''úhor sťahovavý''; [[latinčina|lat.]] ''Anguilla anguilla'') je druh [[Ryby (Osteichthyes)|rýb]] z  [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[úhorovité]] (''Anguillidae'').

Jeho typickým znakom je pretiahnuté, valcovité telo pripomínajúce skôr [[hady|hada]] než rybu. Na rozdiel od väčšiny ostatných sladkovodných rýb nemá brušnú [[plutva|plutvu]] a chrbtová, chvostová a análna plutva splývajú do  jedného celistvého lemu. V sladkých vodách je jeho sfarbenie tmavé a koža sa javí bez šupín, v  období nástupu [[trenie (ryby)|trenia]] sa však jeho farba mení na kovovo striebornú.

Spôsob [[rozmnožovanie|rozmnožovania]] úhorov bol pre ľudstvo po storočia záhadou. Najväčší posun v  tomto smere nastal na konci [[19. storočie|19.]] a v  prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]], kedy boli objavené jeho [[larva|larvy]] a miesto trecieho aktu v  [[Sargasové more|Sargasovom mori]]. Dodnes však nie je biológia úhora známa v  potrebnej úplnosti.

Ľudská činnosť spôsobila, že počty úhorov v  [[Európa|európskych]] riekach značne poklesli. Môžu za to stavby neprekonateľných prekážok v  tokoch, znečistenie, rozšírenie nepôvodných chorôb a tiež nadmerný [[rybolov]], pretože mäso úhora je veľmi chutné a v  mnohých prímorských štátoch je súčasťou tradičnej kuchyne. Z  tohto dôvodu sa odborníci usilujú o jeho ochranu a umelé rozmnožovanie.

Úhor prechádza počas svojho života dvoma podobami. V  [[Larva|larválnom]] štádiu, ktoré trvá od vyliahnutia až po dosiahnutie kontinentálnych brehov, vyzerá skôr ako malá rybka, a hadovitý tvar tela nadobúda až tesne pred vstupom do brakických a sladkých vôd.

Larva je bezfarebná, iba oko je čierne. Telo má tvar [[vŕba|vŕbového]] listu. [[Šupina|Šupiny]] nie sú vyvinuté. Kostra je stále ešte [[chrupka|chrupkovitá]]. Na každej čeľusti je 14  zubov. V  dobe, keď sa začína meniť na sklovitého úhora, dosahuje dĺžku {{cm|8|m}} a výšku {{cm|1|m}}, avšakale v  priebehu tejto premeny sa skracuje až na {{cm|5|m}}.

Ešte na konci 19.&nbsp; storočia považovali drobnú, priehľadnú morskú rybku ''Leptocephalus breviostris'' za samostatný druh. Až [[Giovanni Battista Grassi]] a [[Salvatore Calandruccio]] pri odchove v&nbsp; akváriu zistili a v&nbsp; rokoch 1894–18971894 – 1897<ref>

V sladkovodnom štádiu života je telo úhora dlhé, hadovitého tvaru. Chrbtová, análna a chvostová [[plutva]] splývajú do&nbsp; jedného celistvého plutvového lemu, pričom v chrbtovej plutve sa nachádza 245–275245 – 275 mäkkých lúčov a v&nbsp; análnej plutve 176–249176 – 249 mäkkých lúčov.<ref name="HANEL 2001">

</ref> Brušné plutvy úplne chýbajú. Prsné plutvy sa nachádzajú hneď za hlavou. [[Koža]] je na prvý pohľad hladká a produkuje veľké množstvo slizu. Šupiny sú drobné, oválne a zarastené hlboko v&nbsp; koži. Na rozdiel od väčšiny ostatných druhov rýb sa tieto šupiny neprekrývajú. Žiabrové viečka sú pomerne malé, a pretože v&nbsp; bahne a vo veľkých hĺbkach nie je dýchanie [[žiabre|žiabrami]] dostačujúce, má úhor silne vyvinuté kožné dýchanie, ktoré mu umožňuje dokonca aj dočasné opustenie vody. [[Ústa]] sú koncové a pomerne hlboko rozoklané, dosahujúce na&nbsp; úroveň oka, ktoré je pomerne malé. Na&nbsp; hľadanie potravy slúži predovšetkým dobre vyvinutý [[čuch]]. Úhor tvorí [[Forma (biológia)|formy]] s&nbsp; rôzne širokými [[čeľusť]]ami, čo pravdepodobne súvisí s&nbsp; druhom prijímanej potravy.<ref name="Gerstmeier">

Sfarbenie sa mení v&nbsp; priebehu života. Najmladší, tzv.&nbsp; ''sklovití úhori'' (anglicky ''glass eels'') nemajú žiadnu [[pigment]]áciu, ale v&nbsp; priebehu rastu a vstupu do sladkých vôd sa objavuje maskovacie sfarbenie. ''Žltí úhori'' (anglicky ''yellow eels'') majú tmavý, dohneda sfarbený chrbát, ktorý na bruchu prechádza do žltavej farby. S&nbsp; nástupom [[pohlavná dospelosť|pohlavnej dospelosti]] a migrácie na miesto rozmnožovania sa menia na ''strieborné úhory'' (anglicky silver eels). Celé telo zosvetlie a získava kovový lesk, brucho je strieborné. V&nbsp; tomto štádiu sa tiež výrazne zväčšia oči a začína sa uzatvárať [[Tráviaca sústava|tráviaci trakt]]. V&nbsp; podmienkach českých vôd je rýchlosť rastu úhora skôr priemerná, na konci prvého roku dosahuje dĺžky 15{{--}}{{cm|30|m}} pri hmotnosti do 20&nbsp; g kým v treťom roku môže jeho dĺžka dosiahnuť 40{{--}}{{cm|45|m}} a hmotnosť až 400&nbsp; g.

V&nbsp; období nástupu trenia sa už jeho dĺžka pohybuje priemerne okolo {{cm|100|m}}, ale môže dosahovať aj väčšiu veľkosť v&nbsp; závislosti na životných podmienkach a veku. Najdlhší zdokumentovaný exemplár meral {{cm|133|m}}.<ref name="FISHBASE">

</ref> Samci sú výrazne menší než samice a dosahujú dĺžku do {{cm|50|m}}.<ref name="FISHBASE" /> Hmotnosť sa väčšinou pohybuje okolo jedného kilogramu, rekordný kus však vážil {{kg|6,.599&nbsp;kg}}.<ref name="FISHBASE" />

Úhory sa bežne dožívajú veku 8–128 – 12 rokov, objavujú sa však jedinci dosahujúci aj 20&nbsp; rokov . Je známy aj prípad úhora, pomenovaného ''Pepík'', ktorého chovali v&nbsp; bazéniku v&nbsp; budove [[Česká poisťovňa|Českej poisťovne]] v&nbsp; Prahe v Spálenej ulici.<ref>

</ref> Do bazénika bol vypustený v roku [[1912]] a uhynul o 64&nbsp; rokov neskôr v&nbsp; roku [[1976]], pričom sa dožil celých 68&nbsp; rokov.<ref name="ČIHAŘ">

</ref> Aj napriek vysokému veku však dosiahol dĺžku iba {{cm|66.6|m}} a hmotnosť {{kg|0,.58&nbsp;kg}}.<ref name="Hanel 1992">

</ref> Zvláštnosťou je, že krátko pred smrťou sa premenil na strieborného úhora.<ref name="ČIHAŘ" /> Vôbec najstarším exemplárom sa však stal kus pomenovaný ''Putte'' chovaný vo Švédsku v&nbsp; akváriu, ktorý sa dožil dokonca 85&nbsp; rokov.<ref name="HANEL 2001" /><ref>{{Cite book

Oblasť výskytu úhora európskeho pokrýva značnú časť Európy. Žije v&nbsp; oblasti [[Pečora|Pečory]] a v [[Biele more|Bielom mori]], na [[Škandinávsky polostrov|Škandinávskom polostrove]], [[Island]]e a [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]], v&nbsp; úmorí [[Severné more|Severného]] a [[Baltské more|Baltského mora]], vo [[Francúzsko|Francúzsku]], na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]] a v&nbsp; celej oblasti [[Stredozemné more|Stredozemného mora]].<ref>

</ref> Názory na jeho prirodzený výskyt v&nbsp; povodí [[Dunaj]]a sa rôznia. Proti sebe tu stoja teórie, že úhor sa do povodia Dunaja dostal iba vďaka ľudskej činnosti a vysadzovaniu, alebo že sa aj pred výstavbou rôznych [[prieplav|riečnych kanálov]] v&nbsp; určitom množstve dostával do tejto oblasti cez [[Čierne more]]. Dávnejšie sa dokonca objavila aj teória, ktorá predpokladala prechod medzi prameňmi Dunaja a [[Rýn]]a po súši.<ref name="ČIHAŘ" />

Okrem úhora európskeho je tiež možné sa v&nbsp; Európe stretnúť s&nbsp; jeho blízkym príbuzným, [[úhor americký|úhorom americkým]] (''Anguilla rostrata''), ktorý sa tiež rozmnožuje v&nbsp; oblasti [[Sargasové more|Sargasového mora]], a preto časť jeho populácie odnášajú [[morský prúd|morské prúdy]] k&nbsp; európskym brehom. Pri bežnom porovnaní nie je možné tieto dva druhy od seba odlíšiť, je však možné pozorovať niektoré anatomické odlišnosti, napríklad počet [[stavec|stavcov]]. Zatiaľčo úhor riečny ich má medzi 110–119110 – 119,<ref name="IRAN" /> jeho americký príbuzný iba 103–111103 – 111.<ref>

Úhor vždy patril k&nbsp; hojným riečnym druhom a v&nbsp; prímorských krajinách sa dokonca stal významnou hospodárskou komoditou. Podľa súčasných odhadov však jeho početnosť klesla na iba 1 % stavu populácie, aká bola pred sto rokmi.<ref name="RYBSVAZ">

</ref> Početnosť úhora na jednotlivých územiach a jeho rozšírenie úzko súvisí s&nbsp; morským prúdením, ktoré mladé jedince do Európy rozširuje. Najväčšie populácie sa nachádzajú v&nbsp; severnej časti kontinentu a smerom na juh a východ počty ubúdajú.

Úhor preferuje život pri dne, väčšinu dňa je zahrabaný v&nbsp; bahne. Na lov vypláva až po zotmení, prípadne po silnejších dažďoch, kedy je voda zakalená a je v&nbsp; nej možné nájsť aj spláchnuté suchozemské organizmy. Tomu zodpovedá aj zloženie jeho potravy, kde prevažujú [[bentos|bentické organizmy]] (organizmy žijúce pri dne). Len veľmi vzácne konzumuje uhynuté alebo utopené živočíchy. V&nbsp; období trenia ostatných druhov rýb, hlavne kaprovitých, vyžiera na mieste ich trenia ich [[ikra|ikry]].<ref>

</ref> ktorý zaisťuje, aby v&nbsp; určitej lokalite nedošlo k&nbsp; premnoženiu. Zastúpenie jednotlivých zložiek potravy závisí predovšetkým od podmienok, v ktorých sa jedinec vyskytuje, a tiež na aktuálnej dostupnosti koristi.

Spôsob rozmnožovania úhorov bol pre vedcov záhadou po celé storočia. Antický filozof [[Aristoteles]] sa v&nbsp; súvislosti so svojou teóriou samoplodenia domnieval, že úhory sa rodia z&nbsp; bahna. V&nbsp; [[17. storočie|17.&nbsp;storočí]] sa predpokladalo, že úhory rodia živé mláďatá, čo bolo spôsobené omylom pri skúmaní jedincov napadnutých červovitými parazitmi.<ref name="OP 2002/1">

</ref> Všetky tieto omyly boli spôsobené tým, že v sladkých vodách nemajú ešte úhory zrelé pohlavné orgány a je veľmi obtiažne ich rozpoznať. Až v&nbsp; roku [[1777]] popísal Talian [[Carlo Mondini]] vaječníky a v&nbsp; roku [[1874]] [[Szymon Syrski]] popísal samčí pohlavný orgán. Spôsob rozmnožovania však zostával naďalej nejasný.

Až po objave existencie larválneho štádia bolo možné odhaliť spôsob a miesto rozmnožovania úhorov. V&nbsp; roku [[1904]] sa podarilo [[Johanes Schmidt|Johanesovi Schmidtovi]] na lodi ''Thor'' uloviť larvy v blízkosti [[Faerské ostrovy|Faerských ostrovov]]. V&nbsp; nasledujúcich rokoch boli vykonávané rozsiahle prieskumy v&nbsp; celom Atlantickom oceáne. V&nbsp; roku [[1922]] ulovila dánska loď ''Dana'' v&nbsp; oblasti Sargasového mora larvy s dĺžkou približne {{mm|5|m}}, ktoré mali dovtedy [[žĺtkový vak]].<ref>

Nie je známa ani cesta, ktorou sa úhor dostáva na miesto rozmnožovania. Dodnes sa totiž nedarí uloviť migrujúce dospelé úhory na voľnom mori. Zmenu by v&nbsp; tomto smere mal priniesť výskum írskych a dánskych vedcov, ktorí nasadili jedincom [[vysielačka|vysielačky]], vďaka ktorým by malo byť možné sledovať migračné trasy vrátane hĺbky a teploty vody, v ktorej sa pohybujú.<ref>

</ref> Práve neúspechy v&nbsp; tejto oblasti výskumu priviedli v&nbsp; roku [[1959]] anglického biológa Denysa&nbsp; W.&nbsp; Tuckera k&nbsp; teórii, že európske úhory vôbec nedosiahnu svoj cieľ a že všetka populácia je zaisťovaná iba vďaka americkej populácii úhora.<ref name="brian">

</ref> Jeho teória však nie je všeobecne prijímaná,<ref name="brian"/> pretože medzi oboma populáciami boli objavené biologické rozdiely, takže ich [[ichtyológia|ichtyológovia]] považujú za rôzne druhy, a takisto sa líšia aj miesta ich trenia. Pokiaľ by však bola pravdivá, znamenalo by to, že všetka ochrana úhora riečneho je zbytočná a je možné ho loviť v&nbsp; ľubovoľnom množstve.

Ďalším významným pokrokom vo výskume biológie úhorov bol objav, že jednotlivé skupiny z&nbsp; rôznych oblastí sú vzájomne oddelené a na mieste trenia nedochádza k&nbsp; ich vzájomnému miešaniu.<ref name="OP 2002/1" /> Toto bolo dosiahnuté veľmi náročným skúmaním [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] úhora.

V&nbsp; súčasnej dobe sa predpokladá, že úhory riečne migrujú až {{km|7000|m}} do Sargasového mora po dobu až 1,5&nbsp; roka, pričom neprijímajú žiadnu potravu. Dôvod, prečo sa vydávajú na také vzdialené miesto, zrejme súvisí s&nbsp; pohybom [[tektonická platňa|litosférických platní]]. Pred miliónmi rokov k&nbsp; sebe mali Európa a Amerika omnoho bližšie a ryby teda mali možnosť sa na postupné predlžovanie vzdialenosti [[adaptácia|adaptovať]]. Samotný akt pravdepodobne prebieha v&nbsp; hĺbke okolo {{m|400|m}} pri teplote vody 17&nbsp; °C.<ref name="brian" /> Ikry sú drobné, asi {{mm|1|m}} veľké, a voľne sa vznášajú vo vodnom stĺpci. Ich počet sa odhaduje na 400&nbsp;000–700&nbsp; 000 – 700 000 na jednu [[samica|samicu]].<ref name="MRK" /> Dospelé úhory po trení hynú a [[plôdik]] je pomocou [[Golfský prúd|Golfského prúdu]] unášaný k&nbsp; Európe. Táto cesta trvá 3–4&nbsp;3 – 4 roky a na jej konci sa larvy menia na&nbsp; monté. Časť populácie zostáva v&nbsp; ústiach riek v&nbsp; [[Brakická voda|brakickej vode]] a ďalšia časť [[Migrácia|migruje]] ďalej do vnútrozemia. Je zaujímavé, že úhory v&nbsp; brakických vodách sa stávajú samcami a v sladkých vodách takmer výlučne samicami, vrátane umelo vysadzovaných jedincov. Zodpovedalo by to teórii, že sladká voda stimuluje vývoj samičích pohlavných orgánov, kým slaná voda vývoj samčích orgánov.<ref>

V&nbsp; [[krv]]i úhora sa nachádza [[jed]] zo skupiny ''ichtyochemotoxínov''.<ref>

</ref> V&nbsp; najhoršom prípade môže nastať aj smrť. Tento jed je schopný zabíjať veľmi rýchlo aj v&nbsp; malých dávkach. V&nbsp; laboratóriu stačilo na&nbsp; usmrtenie menšieho psa v priebehu štyroch minút iba pol gramu [[krvné sérum|krvného séra]],<ref name="MRK">

</ref> vo väčšom množstve jed zabíjal v priebehu jednej minúty.<ref name="IRAN"/> Pri kontakte toxínu so [[sliznica]]mi, napríklad [[oko|očí]], môže vyvolať silný [[zápal]].<ref name="IRAN"/> Toxín je [[Bielkovina|bielkovinovej]] povahy, preto je teplotne nestály a rozkladá sa už pri teplote 60&nbsp; °C. Konzumácia tepelne upraveného mäsa úhora teda nie je zdraviu nebezpečná.<ref name="MRK"/>

</ref> Najjednoduchšia a medzi ľuďmi najznámejšia metóda pomocou šupín je však nespoľahlivá, pretože šupiny sa začínajú tvoriť až nejaký čas po premene larvy na&nbsp; úhora. V&nbsp; roku [[1988]] preto [[FAO]] vydala odporúčanie používať na zisťovanie veku úhorov metódu založenú na skúmaní otolitov.<ref>

[[Baktérie|Bakteriálne]] a [[vírus]]ové ochorenia spolu úzko súvisia, veľmi často pôsobia spoločne a v&nbsp; množstve prípadov teda nie je možné celkom jednoznačne identifikovať pôvodcu určitého ochorenia. Napriek tomu sú u rýb pravdepodobne častejšie [[bakterióza|bakteriózy]], a tiež sú lepšie zdokumentované než virózy.

Jedným z&nbsp; najbežnejších ochorení je [[škvrnitosť rýb|škvrnitosť]] spôsobená baktériou ''[[Pseudomonas punctata]]'', ktorá sa vyskytuje za rôznych podmienok a je hlavným pôvodcom hromadného uhynutia u úhorov, medzi ktoré možno zaradiť napríklad aj masové uhynutie v&nbsp; [[třeboň]]skom rybníku [[Jordán (Tábor)|Jordán]] v roku [[1929]].<ref name="DYK 184">

Jedným z&nbsp; najvýznamnejších [[patogén]]ov spôsobujúcich úhyn rýb v&nbsp; intenzívnych chovoch je baktéria druhu ''[[Listonella anguillarum]]''. Toto ochorenie sa prejavuje červenou škvrnitosťou na bruchu a bokoch tela, opuchmi a poraneniami kože, ktoré následne [[hnis]]ajú. V&nbsp; tomto prípade sa liečba vykonáva [[Antibiotikum|antibiotikami]]. Podobné ochorenie, zvané vibrióza, spôsobuje v&nbsp; intenzívnych chovoch úhorov príbuzná baktéria ''[[Vibrio vulnificus]]'' [[sérovar]]&nbsp; E. Táto baktéria sa vyskytuje primárne u úhorov, sekundárne však môže spôsobiť ochorenie človeka.<ref>{{Citácia periodika |meno=Ester |priezvisko=Marco-Noales |meno2=Miguel |priezvisko2=Milán |meno3=Belén |priezvisko3=Fouz |spoluautori=et al. |mesiac=október |rok=2001 |titul=Transmission to eels, portals of entry, and putative reservoirs of Vibrio vulnificus serovar E (biotype 2) |periodikum=Applied and Environmental Microbiology |ročník=67 |číslo=10 |strany=4717–4725 |pmid=11571177 |pmc=93224 |doi=10.1128/AEM.67.10.4717-4725.2001}}</ref> Hniloba plutiev a krvácavá [[Sepsa|otrava krvi]] úhorov je spôsobená baktériou druhu ''[[Aeromonas hydrophila]]''. Ako liečba sa pri tomto ochorení uplatňuje okamžité zvýšenie kvality vody v&nbsp; chove, čo sa realizuje napríklad jej výmenou, chemickou úpravou alebo prečistením a zvýšením koncentrácie [[chlorid sodný|chloridu sodného]] vo vode na 0,5–05 – 0,9 %.<ref name="FAO nemoci">

</ref> Medzi ďalšie významné vírusové ochorenia patria choroby spôsobené [[herpesvírus|herpetickými vírusmi]] a [[Rhabdoviridae|rhabdovírusmi]], vyvolávajúce krvácanie v&nbsp; oblasti hlavy a očí a postupujúce do celého tela.<ref name="FAO nemoci" />

Medzi najčastejšie [[pleseň|plesňové]] ochorenia patrí [[povrchové zaplesnenie rýb|povrchové zaplesnenie]] spôsobované plesňami rodu ''[[Achlya]]'' respektíve ''[[Saprolegnia]]''. Najčastejšie sa objavuje u oslabených alebo poranených rýb. Prejavuje sa bielymi až hnedými [[vata|vatovitými]] porastmi na koži a plutvách. Pri silnom zaplesnení často dochádza k&nbsp; uhynutiu v&nbsp; dôsledku otravy látkami vznikajúcimi pri rozklade napadnutých tkanív a toxínmi, ktoré sú produkované samotnými hubami.<ref name="Dyk 135">

</ref> Pre ryby však môže byť nebezpečné aj napadnutie menšieho rozsahu. Liečba spočíva v zvýšení kvality vody a kúpeľoch v&nbsp; roztoku [[manganistan draselný|manganistanu draselného]] alebo chloridu sodného.<ref name="Dyk 135" />

Ako ďalšie druhy možno uviesť rybomorku úhoriu (''Myxidium giardi''), ktorá parazituje na [[žiabre|žiabrach]] úhorov, avšakale nemá výraznú patogenitu, alebo ''Trypanosoma granulosum'', prenášanú hlavne rôznymi [[ektoparazit]]mi.

Značný vplyv na stavy úhorov mala ''[[Anguillicola crassus]]'', [[hlístovce|hlístovec]] pôvodom z&nbsp;  východnej Ázie, ktorý parazituje v&nbsp; [[plynový mechúr|plynových mechúroch]] úhorov. Do Európy sa dostala pravdepodobne v&nbsp; 80.&nbsp; rokoch 20.&nbsp; storočia s&nbsp; [[planktón]]om v&nbsp; [[trajekt]]och spájajúcich jej pôvodnú domovinu so zvyškom sveta. Napadnuté ryby majú narušenú hydrostatickú funkciu plynového mechúra, a dokonca môže dôjsť k&nbsp; jeho perforácii alebo otrave ryby v&nbsp; dôsledku rozkladných procesov odumretých hlístovcov.

Za zmienku tiež stoja parazity v&nbsp; tráviacej sústave. Sú nimi ''[[Acanthocephalus anguillae]]'', spôsobujúci zápalové sčervenanie [[črevo|čriev]],<ref>

</ref> a pásomnica ''[[Eubothrium crassum]]'', ktorá je predovšetkým parazitom [[pstruh]]ov a rodu [[Thymallus]]. Pri silnejšom napadnutí môže dôjsť až k&nbsp; nepriechodnosti [[tráviaca trubica|tráviacej trubice]].<ref>

Z&nbsp; [[hospodárstvo|hospodárskeho]] a [[Rybárstvo|rybárskeho]] hľadiska sa jedná o veľmi cenený druh. V&nbsp; dávnejších dobách bol v&nbsp; [[Čechy|Čechách]] spolu s [[losos]]om najdrahšou rybou.<ref name="ČÁKA">

</ref> Jeho hospodársky význam výrazne vzrástol na konci 19.&nbsp; a obzvlášť na začiatku 20.&nbsp; storočia, kedy počty migrujúcich lososov začali klesať pod prijateľnú hranicu. Uvádza sa dokonca, že príjem z&nbsp; chytených a predaných úhorov mohol pokryť značnú časť vtedajších životných nákladov.<ref name="ČÁKA"/> Ryby sa v&nbsp; tom čase lovili vo veľkom hlavne do pascí, čo patrilo medzi výsady mlynárov, alebo do špeciálne upravených [[vrša|vrší]], ktoré naopak používala predovšetkým chudoba.<ref name="ČÁKA"/> Úhor sa cenil pre kvalitné mäso a pre kožu, ktorá sa po vysušení používala na&nbsp; priväzovanie [[Cep|bijáku cepu]].<ref name="ČÁKA"/>

Najväčší hospodársky význam má jeho lov v&nbsp; prímorských krajinách. V mnohých európskych štátoch sa lovia úhory vo veľkom, pričom sa lovia nielen dospelé jedince, ktoré tiahnu do Sargasového mora, ale aj plôdik vplávajúci do riek. Úhorí plôdik sa totiž v&nbsp; mnohých krajinách považuje za pochúťku, podobne ako [[kaviár]], a preto sa značná časť vyloveného množstva predáva do [[reštaurácia|reštaurácií]]. Veľká časť tiež smeruje do Ázie, kde na jedálnom lístku nahrádza tamojšieho [[úhor japonský|úhora japonského]]. Klesajúce počty úhorov stimulujú rast jeho ceny, a teda tiež jeho atraktivitu z&nbsp; pohľadu rybárov. Cena jedného kilogramu úhorieho plôdika bola v&nbsp; roku [[2003]] 10&nbsp; 266&nbsp; Kč, v&nbsp; roku [[2005]] už bola čiastka za rovnaké množstvo 27&nbsp; 300&nbsp; Kč.<ref name="RYBSVAZ"/>

V&nbsp; množstve európskych štátov je úhor cenenou sladkovodnou rybou, aj&nbsp; keď v&nbsp; poslednom čase v&nbsp; súvislosti so znížením jeho stavov sa neobjavuje v&nbsp; jedálničku európskych národov tak často ako predtým. Úhora možno pripravovať snáď na všetky obvyklé spôsoby, najčastejšie sa ale [[Pečenie|pečie]], [[Údenie|údi]], [[Smaženie|smaží]], [[Dusenie (kuchyňa)|dusí]] alebo [[Varenie|varí]]. Má lahodné mäso s&nbsp; veľmi malým množstvom [[kosť|kostí]], avšakale s vysokým obsahom [[Tuky|tuku]]. Niektoré príručky o zdravej výžive uvádzajú, že podiel tuku môže dosahovať až 27 %,<ref>

| accessdate = 2008-03-16}}</ref> a preto sa nedoporučuje ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy súvisiace s&nbsp; trávením.

</ref>), v&nbsp; tradičnej českej kuchyni je to ''úhor na šalvii''.

Smažením sa pripravuje ''falošný úhor'' či ''úhor na taliansky spôsob'', dusením ''úhor na burgundský spôsob'' či ''úhor na rímsky spôsob'', varením ''grilovaný úhor Villeneuve''.<ref name="POHUNEK"/> V&nbsp; Európe sa potom s&nbsp; úhorom stretávame v&nbsp; kuchyni [[Belgická kuchyňa|belgickej]] (''úhor s&nbsp;čerstvými bylinkami''), [[Holandská kuchyňa|holandskej]] (''úhor na ihle''), [[Španielska kuchyňa|španielskej]] (''úhor po baskicky''), [[Švédska kuchyňa|švédskej]] (''úhor smažený'', ''úhor v&nbsp;aspiku''&nbsp; – aspik je v&nbsp; tomto význame [[rôsol]] vznikajúci vývarom úhorieho mäsa s&nbsp; [[korenie|korením]] a prídavkom [[Želatína|želatíny]]) a [[Britská kuchyňa|britskej]] (''úhor v&nbsp;rôsole'').<ref name="VLACHOVÁ"/>

Okrem komerčného rybolovu v&nbsp; mori je tiež úhor súčasťou moderných [[akvakultúra|akvakultúr]], ktoré sa špecializujú na jeho odchov. Vo vyspelých štátoch ide predovšetkým o intenzívne chovy v špecializovaných úhorích farmách, ktorých produkcia je takmer výhradne určená pre [[potravinárstvo|potravinárske]] spracovanie. Oproti extenzívnemu chovu vykazuje menšiu stratovosť s&nbsp; nižšími celkovými nákladmi na následný odlov. Celá populácia úhora v&nbsp; odchovoch je však rovnako ako populácia vysadená do voľných vôd stále závislá na odlove plôdika pri ústiach riek, pretože umelé rozmnožovanie nebolo dodnes vedcami uspokojivo zvládnuté.

Chov na farmách prebieha v špeciálnych nádržiach alebo žľaboch s&nbsp; prívodom čerstvej vody. Za najvhodnejšiu pre úhory je označovaná voda prúdiaca rýchlosťou 0,3–03 – 0,5&nbsp; l·min⁻¹ s teplotou 20–25&nbsp;20 – 25 °C s&nbsp; obsahom [[kyslík]]a 6–9&nbsp;6 – 9 mg·l⁻¹.<ref name="Rybníkářství"/> Zo&nbsp; začiatku činí hustota vysadeného množstva rýb takého chovu okolo 800&nbsp; kusov na liter, neskôr s&nbsp; rastom rýb toto číslo klesá. V priebehu chovu sa doporučuje ryby niekoľkokrát roztriediť podľa veľkosti, aby sa obmedzila možnosť [[kanibalizmus|kanibalizmu]]. Úhory sa kŕmia špeciálnymi [[pasta]]mi alebo granulami s&nbsp; vysokým obsahom tuku. Stratovosť sa pri tejto metóde pohybuje okolo 10 % a úhory zároveň pomerne rýchlo rastú. Preto sa táto metóda využíva taktiež na&nbsp; počiatočný odchov plôdika pred vysadením do voľných vôd, kde nie sú podmienky také priaznivé. Okrem umelých nádrží sú tiež v&nbsp; niektorých krajinách bežné malé odchovné [[rybník (vodná plocha)|rybníčky]]. Intenzívny chov môže dosiahnuť produkciu blížiacu sa k&nbsp; 26&nbsp; tonám na hektár vodnej plochy.<ref name="Rybníkářství"/>

V&nbsp;  množstve štátov však prevláda extenzívny spôsob chovu, kedy sú úhory vysádzané priamo do vôd s&nbsp; ďalšími rybími druhmi a následne sú lovené. Táto metóda však vykazuje stratovosť až 90 %, ktorá je spôsobovaná predovšetkým kanibalizmom, migráciou, [[predátor]]mi a v&nbsp; neposlednom rade tiež obmedzenou schopnosťou ryby uloviť. To je tiež dôvod, prečo po rozpade štátneho rybárstva došlo v&nbsp; Česku k&nbsp; silnému obmedzeniu tejto metódy chovu úhora. V&nbsp; súčasnej dobe sú teda Český rybársky zväz a Moravský rybársky zväz jediné väčšie inštitúcie, ktoré nasadzujú úhorí plôdik do voľných vôd. Okrem tohoto plôdika, ktorý sa dováža v&nbsp; [[polystyrén]]ových krabiciach, sa vysadzujú tiež staršie, v&nbsp; intenzívnom chove odchované úhory. Obvykle vysadzované množstvo sa pohybuje od 150 do 300&nbsp; kusov na hektár vodnej plochy.<ref name="Rybníkářství"/>

Úhor riečny je tiež predmetom športového rybolovu, ktorý prebieha vo voľných vodách takmer výlučne na [[udica|udici]]. Loví sa najčastejšie za tmy v&nbsp; období od [[jún]]a do [[október|októbra]] na prirodzenú nástrahu vo vodnom stĺpci pomocou špeciálnych chemických svietidiel, ktoré slúžia ako indikátory záberu, alebo na nástrahu uloženú na dne

s&nbsp; [[akustika|akustickými]], často elektronickými, hlásičmi. Okrem toho sa občas uloví aj v priebehu horúceho letného dňa alebo pri zákale vody po daždi.<ref name="Lov">

</ref> Ako návnada sa najčastejšie používa [[dážďovka]] alebo mŕtva rybka.<ref name="MRK" /> Pri love sa odporúča okamžite vyvinúť proti rybe silný a stály ťah, čím sa odtiahne od dna s&nbsp; mnohými prekážkami, okolo ktorých sa ryba môže ovinúť, čo väčšinou znamená jej stratu.<ref name="Lov" />

Stavy úhorov v&nbsp; poslednom čase výrazne poklesli. Za príčiny sa všeobecne označujú stavby priehradných hrádzí a [[vodná elektráreň|vodných elektrární]] vrátane takzvaných malých vodných elektrární, ktoré bránia prirodzenej protiprúdovej migrácii mladých úhorov a zabíjajú dospelé úhory migrujúce po prúde do miest párenia v&nbsp; Sargasovom mori. Ďalší nezanedbateľný dopad má pravdepodobne silný komerčný rybolov a znečistenie tokov. Zároveň sa tiež objavili informácie o vplyve otravy [[Polychlórované bifenyly|polychlórovanými bifenylmi]], ktorá údajne spôsobuje už úhyn samotného [[embryo|embrya]].<ref>

Problém poklesu početnosti sa rieši aj v&nbsp; rámci [[Európska únia|Európskej únie]], ktorá vydala nariadenie zaisťujúce lepšiu ochranu tohto rybieho druhu. V&nbsp; prvých návrhoch sa objavovali klauzuly o zákaze lovu a prechovávania úhora v&nbsp; lodiach vždy do 15.&nbsp; dňa každého mesiaca, tie však boli neskôr vypustené ako nevhodné.<ref>

V&nbsp; súčasnom nariadení zo septembra [[2007]] je stanovené, že každý štát, na ktorého území sa prirodzene vyskytuje úhor riečny, je povinný vypracovať a do konca roku [[2008]] predložiť plán riadenia stavov úhora. Každý členský štát je ďalej povinný zaistiť, aby aspoň 40 % úhorov mohlo unikať na miesto párenia. Toto číslo sa vypočítava z&nbsp; najlepších odhadov stavu populácie, pokiaľ by nebola zaťažená ľudskou činnosťou. Významným bodom je taktiež povinnosť poskytovať do roku [[2013]] aspoň 60 % ulovených úhorov menších než {{cm|12|m}} na&nbsp; ich vysadzovanie do voľných vôd. V&nbsp; prípade, že niektorý štát tento plán nepredloží, alebo mu nebude schválený, je povinný okamžite zaistiť zníženie odlovu na 50 % vzhľadom na stav z&nbsp; obdobia rokov [[2004]]–[[2006]].<ref>

Migrácia úhora do mnohých miest v&nbsp; Európe bola prerušená v&nbsp; dôsledku stavieb priečnych prekážok vo vodných tokoch, ako sú [[priehrada|priehrady]] alebo [[hať|hate]], a preto je na mnohých miestach nutné jeho stále vysadzovanie.

Riešením by v&nbsp; podmienkach Slovenska mohla byť stavba funkčných [[rybí priechod|rybích priechodov]] a zábran, ktoré by bránili vstupu dospelých rýb do turbín vodných elektrární. Vo vyhláške z&nbsp; roku [[2006]] bola [[najmenšia lovná miera]] úhora určená na {{cm|45|m}} a [[Doba hájenia rýb|doba hájenia]] stanovená od [[1. september|1.&nbsp;septembra]] do [[30. november|30.&nbsp;novembra]],<ref>

</ref> čo má zaistiť základnú ochranu mladých úhorov a úhorov v&nbsp; období migrácie pred lovom na udicu, pretože žiadny iný úspešný spôsob lovu na voľnej vode nie je v&nbsp; Slovenskej republike možný. [[Švédsko]] išlo v&nbsp; tomto smere v&nbsp; ochrane úhora ešte ďalej a od [[1. máj]]a [[2007]] platí v&nbsp; tomto štáte pre športových rybárov úplný zákaz lovu úhorov.<ref name="RYBÁŘSTVÍ 2007/10">