Alfred Redl: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Naverbovanie ruskou Ochrankou: preklepy, wikilinky |
fix |
||
Riadok 57:
}}</ref>}}
Redl na stretnutie prišiel a na spolupráci s „Ochrankou“ súhlasil. Najprv sa oňho staral osobne ruský vojenský atašé Baron de Roop. Cisár [[František Jozef I.]] podobnú činnosť svojim [[atašé]] v iných krajinách výslovne zakázal. Potom ako de Roop musel krajinu kvôli špionáži opustiť, prevzal starostlivosť o Alfreda Redla de Roopov nástupca plukovník [[Mitrofan Konstantinowitsch Martuschenko|Mitrofan Martušenko]] v roku 1906<ref name="Encyklo">Encyklopedie tajných služeb, Roewer,Schaefer,Uhl,2003, F.A.Herbig Verlagsbuchhandlung GmbH, Mníchov,str.372-373,(ISBN 80-242-1607-8)</ref>, ktorý bol neskôr vykázaný z toho istého dôvodu. Tento o Redlovi v októbri [[1907]] napísal nasledovné hodnotenie:
{{Citát|<nowiki>...[</nowiki>ľstivý, uzavretý, koncentrovaný so zmyslom pre povinnosť, dobrá pamäť... sladký, mäkký, jemný jazyk ... skôr múdry a falošný ako inteligentný a talentovaný... cynik<nowiki>]...</nowiki><ref name="Pethö229">{{Citácia knihy
Riadok 75:
Vďaka vysokým sumám od Rusov viedol Redl život, ktorý si mohla dovoliť len [[aristokracia]]. Zásadne sa zabával len v lokáloch na vysokej úrovni a kúpil si dva drahé automobily. Značnú časť peňazí využil na financovanie homosexuálnej lásky, čím sa stal ešte vydierateľnejším. Aby optimalizoval svoje príjmy, začal predávať podklady aj talianskej a [[Deuxième Bureau|francúzskej tajnej službe]], čím dosiahol ročný príjem vo výške 50.000 [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|korún]] (lístok na električku vo Viedni stál v roku [[1913]] 19 halierov). Redl podklady nedodával často, ale keď nejaké dodal boli rozsiahle a vysoko relevantné.
V roku [[1909]] sa v hodnosti podplukovníka stal šéfom rakúskej výzvednej služby a v roku [[1912]] sa stal náčelníkom generálneho štábu VIII.armádneho zboru v [[Praha|Prahe]], čo mu umožnilo vyzradiť plán operačného rozvinutia ozbrojených síl rak.-uh. armády.<ref
Poskytoval informácie ohľadom takmer všetkého, čo v cisárskej armáde podliehalo tajnosti (plány mobilizácie, sila vojenských oddielov, inšpekčné hlásenia, plány opevnení). Podklady fotografoval a snímky sám vyvolával. Odtajil aj rakúskych špiónov, ktorí boli v Rusku zásadne popravení. Okrem toho sa staral o to, aby generálny štáb získaval prostredníctvom sfalšovaných správ, zavádzajúce informácie ohľadom sily a kvality ruských jednotiek, dĺžky mobilizácie a výkonnosti ruských zložiek, pričom tieto správy uvádzali menšiu výkonnosť oproti skutočnosti. Neúspechy rakúskej výzvednej služby boli zjavné. Redl a jeho objednávatelia dokázali tieto neúspechy nenápadne kompenzovať falošnými ruskými tajnými dokumentmi a „úspešnými akciami“ proti ruským agentom, ktorí sa pre Redlových objednávateľov stali nezaujímavými. Nepochopiteľná je skutočnosť, že zdroje Redlovho navonok viditeľného veľkého majetku nikoho nezaujímali. Stačil len údaj o dedičstve, ktoré však v skutočnosti bolo zanedbateľné.
| |||