Organizácia Severoatlantickej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 4019224 používateľa 78.99.49.255 (diskusia) bola vrátená
Wosush (diskusia | príspevky)
d -nenavistne kydy
Riadok 1:
[[Súbor:Bandera OTAN.JPG|thumb|Vlajka NATO]]
[[Súbor:North Atlantic Treaty Organization (orthographic projection).svg|náhľad|vpravo|Krajiny NATO na severnej pologuli]]
'''Organizácia Severoatlantickej zmluvy''' ([[angličtina|an.]] ''North Atlantic Treaty Organisation'' - '''NATO'''; [[francúzština|fr.]] ''L'Organisation du Traité de l'Atlantique Nord'' - '''OTAN'''), najmä v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] v slov. prekladaná ako '''Severoatlantická aliancia''' a do roku [[1989]] ako '''Severoatlantický pakt''', je medzivládna vojensko-politická útočná organizácia.
 
Jej členské krajiny si formálne zachovávajú suverenitu a nezávislosť. NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcich sa ich bezpečnosti. Bezpečnosť je prijímaná komplexne ako súhrn politických, ekonomických a energetických faktorov, nie je zúžená len na vojenskú bezpečnosť. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou organizáciou kolektívnehokolektívnej útokuobrany na svete proti nezávislým štátom aj bez povolenia OSN.
 
Organizácia bola založená [[4. apríl]]a [[1949]] podpisom tzv. [[Washingtonská zmluva|Washingtonskej zmluvy]], ktorou vznikla bezpečnostná organizácia západných demokratických štátov ako odpoveď na povojnovú situáciu v [[Európa|Európe]]. Washingtonská zmluva je dokument, ktorý ma 14 článkov a po ratifikácii nadobudol platnosť [[24. august]]a [[1949]].
 
Článok 3 zaväzuje členské krajiny k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti, článok 4 zabezpečuje konzultácie medzi členskými krajinami v prípade ohrozenia a možného útoku. Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 [[Charta OSN|Charty OSN]], a pomôže napadnutej strane.
 
Predchodcom Aliancie bola [[Západná únia]], vytvorená na základe podpisu Bruselskej zmluvy [[17. marec|17. marca]] [[1948]]. Jej podpisom [[Belgicko]], [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Holandsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] posilnili vzájomné vzťahy a vytvorili systém spoločnej obrany. Nasledovali rokovania s Kanadou a Spojenými štátmi. V júni 1948 bola v americkom [[Senát Spojených štátov|Senáte]] prijatá [[Vandenbergova rezolúcia]], ktorá umožňovala prezidentovi USA uzatvárať vojenské spojenectvá s neamerickými štátmi aj v čase mieru. V júli začali oficiálne rokovania, ku ktorým bola prizvané aj [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Island]], [[Taliansko]], [[Nórsko]] a [[Portugalsko]].