Ivan Korec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Jankaka (diskusia | príspevky)
d +kat
Jankaka (diskusia | príspevky)
velka uprava ;)
Riadok 14:
 
==Život==
===Štúdium===
Narodil sa 1. septembra [[1943]] v Chynoranoch. Po maturite na jedenásťročnej strednej škole v Partizánskom r. [[1960]] študoval v rokoch [[1960]]– [[1965]] matematiku a fyziku, od 3. ročníka špecializáciu matematická analýza na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od ukončenia štúdia v roku [[1965]] až do roku [[1987]] pracoval na katedre algebry a teórie čísel Prírodovedeckej (od r. [[1980]] Matematicko-fyzikálnej) fakulty Univerzity Komenského ako asistent, interný ašpirant ( [[1967]]– [[1970]]), odborný asistent ( [[1970]]– [[1981]]) a docent ( [[1981]]– [[1987]]). Titul RNDr. získal roku [[1967]], vedeckú hodnosť CSc. v r. [[1972]], doktora fyzikálno-matematických vied získal r. [[1988]]. Profesorom v odbore algebra a teória čísel sa stal r. [[1993]]. V r. [[1987]]– [[1998]] pracoval v Matematickom ústave SAV v Bratislave ako vedecký pracovník, od r. [[1988]] až do smrti ako vedúci vedecký pracovník. Výrazný matematický talent prof. Korca sa prejavil už na strednej škole, keď sa v maturitnom ročníku stal víťazom celoštátnej matematickej a fyzikálnej olympiády, ako aj absolútnym víťazom prvého ročníka medzinárodnej matematickej olympiády. Vo svojej pedagogickej a vedeckej kariére sa okrem dôkladnej prípravy na plnenie pedagogických úloh, v ktorých nové prednášky z najnovších oblastí považoval za výzvu a skúšobný kameň svojich schopností, sa aj vo vedeckej činnosti zaujímal o zložité a náročné problémy, ktoré neraz dlhší čas vzdorovali úsiliu popredných matematikov o riešenie. Vyučoval niektoré disciplíny algebry, matematickú logiku, matematické základy informatiky. Aj po prechode na Matematický ústav SAV ako externý pracovník Matematicko-fyzikálnej fakulty UK viedol špeciálne prednášky z matematickej logiky a informatiky. Svojou vedeckou produkciou výrazne pozdvihol prínos Slovenska do svetovej matematickej tvorby a obohatil štyri významné oblasti modernej matematiky: všeobecnú algebru, teóriu čísel, matematickú logiku a informatiku. Publikoval 73 vedeckých prác, väčšinu v popredných svetových časopisoch, deväť publikácií knižného typu, vyše štyridsať odborných, popularizačných a informatívnych prác. Okrem originality v riešení komplikovaných problémov je pre jeho dielo charakteristickou črtou hlboké teoretické zovšeobecňovanie niektorých elementárnych teórií na úrovni najnovších výdobytkov fundamentálnych matematických disciplín. Do tejto sféry patrí napr. teória zovšeobecnených Pascalových trojuholníkov, ktorej venoval značnú pozornosť v poslednom období svojho života, ako hraničná teória všeobecnej algebry, informatiky a matematickej logiky. Svetový ohlas jeho vedeckého diela dokumentovali mnohé pozvania na zahraničné prednáškové pobyty (Nemecko–Berlín, Jena, Rusko–Moskva, Novosibirsk, Fínsko–Turku, Francúzsko–Clermont-Ferrand, Paríž a i.). V začiatkoch svojej vedeckej kariéry absolvoval študijný 6-mesačný Logický semester v Banachovom centre vo Varšave. V r. [[1970]] získal 1. cenu v Súťaži mladých matematikov. V 70. rokoch venoval prof. Korec veľa času a energie aktivitám v rámci matematickej olympiády a študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Viedol ho k tomu najmä hlboký a úprimný záujem o rozvoj nastupujúcich mladých talentov a vnútorné uspokojenie z tejto činnosti. Bol členom ÚV matematickej olympiády a Slovenskej matematickej spoločnosti
Po [[maturita|maturite]] na jedenásťročnej strednej škole v [[Partizánske|Partizánskom]] (r. [[1960]]), študoval v rokoch [[1960]]– [[1965]] [[matematika|matematiku]] a [[fyzika|fyziku]], od 3. ročníka špecializáciu [[matematická analýza]] na [[Prírodovedecká fakulta|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].
. Čestný člen JSMF. Zomrel náhle a nečakane 4. augusta [[1998]] v rekreačnej oblasti Duchonka. Pochovaný je v Bánovciach nad Bebravou.
===Práca===
Od ukončenia štúdia v roku [[1965]] až do roku [[1987]] pracoval na katedre [[algebra|algebry]] a [[teória čísel|teórie čísel]] Prírodovedeckej (od r. [[1980]] Matematicko-fyzikálnej) fakulty [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] ako asistent, interný ašpirant ([[1967]]– [[1970]]), odborný asistent ([[1970]]– [[1981]]) a docent ([[1981]]– [[1987]]). [[Titul]] [[RNDr.]] získal roku [[1967]], vedeckú hodnosť [[CSc.]] v r. [[1972]], [[doktor]]a fyzikálno-matematických vied získal r. [[1988]]. [[Profesor|Profesorom]] v odbore [[algebra]] a [[teória čísel]] sa stal r. [[1993]]. V r. [[1987]]– [[1998]] pracoval v Matematickom ústave [[SAV]] v [[Bratislava|Bratislave]] ako vedecký pracovník, od r. [[1988]] až do smrti ako vedúci vedecký pracovník.
. Čestný člen JSMF. Zomrel náhle a nečakane [[4. augustaaugust]]a [[1998]] v rekreačnej oblasti [[Duchonka]]. Pochovaný je v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]].
===Vedecká činnosť===
Výrazný [[matematika|matematický]] [[talent]] prof. Korca sa prejavil už na strednej škole, keď sa v [[maturita|maturitnom]] ročníku stal víťazom celoštátnej [[olympiáda|matematickej a fyzikálnej olympiády]], ako aj absolútnym víťazom prvého ročníka medzinárodnej [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]]. Vo svojej [[pedagógia|pedagogickej]] a [[veda|vedeckej]] kariére sa okrem dôkladnej prípravy na plnenie [[pedagógia|pedagogických]] úloh, v ktorých nové prednášky z najnovších oblastí považoval za výzvu a skúšobný kameň svojich schopností, sa aj vo vedeckej činnosti zaujímal o zložité a náročné problémy, ktoré neraz dlhší čas vzdorovali úsiliu popredných [[matematici|matematikov]] o riešenie. Vyučoval niektoré disciplíny [[algebra|algebry]], [[matematická logika|matematickú logiku]], [[matematicka|matematické]] základy [[informatika|informatiky]]. Aj po prechode na Matematický ústav [[SAV]] ako externý pracovník [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky|Matematicko-fyzikálnej fakulty UK]] viedol špeciálne prednášky z [[matematická logika|matematickej logiky]] a [[informatika|informatiky]]. Svojou [[veda|vedeckou]] produkciou výrazne pozdvihol prínos [[Slovensko|Slovenska]] do svetovej [[matematicka|matematickej]] tvorby a obohatil štyri významné oblasti modernej matematiky: [[všeobecná algebra|všeobecnú algebru]], [[teória čísel|teóriu čísel]], [[matematická logika|matematickú logiku]] a [[informatika|informatiku]].
==Tvorba==
Publikoval 73 vedeckých prác, väčšinu v popredných svetových časopisoch, 9 publikácií [[kniha|knižného typu]], vyše 40odborných, popularizačných a informatívnych prác. Okrem originality v riešení komplikovaných problémov je pre jeho dielo charakteristickou črtou hlboké teoretické zovšeobecňovanie niektorých elementárnych teórií na úrovni najnovších výdobytkov fundamentálnych [[matematicka|matematických disciplín]]. Do tejto sféry patrí napr. teória zovšeobecnených [[Pascalov trojuholník|Pascalových trojuholníkov]], ktorej venoval značnú pozornosť v poslednom období svojho života, ako hraničná teória všeobecnej [[algebra|algebry]], [[informatika|informatiky]] a [[matematická logika|matematickej logiky]]. Svetový ohlas jeho vedeckého diela dokumentovali mnohé pozvania na zahraničné prednáškové pobyty ([[Nemecko]]–[[Berlín]], [[Jena]], [[Rusko]]–[[Moskva]], [[Novosibirsk]], [[Fínsko]]–[[Turku]], [[Francúzsko]]–[[Clermont-Ferrand]], [[Paríž]] a i.). V začiatkoch svojej vedeckej kariéry absolvoval študijný 6-mesačný Logický [[semester]] v Banachovom centre vo [[Varšava|Varšave]]. V r. [[1970]] získal 1. cenu v Súťaži mladých [[matematici|matematikov]]. V 70. rokoch venoval prof. Korec veľa [[čas|času]] a [[energia|energie]] aktivitám v rámci [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]] a študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Viedol ho k tomu najmä hlboký a úprimný záujem o rozvoj nastupujúcich mladých talentov a vnútorné uspokojenie z tejto činnosti. Bol členom ÚV matematickej olympiády a Slovenskej matematickej spoločnosti.
Čestný člen JSMF.
 
==Externé odkazy==
Řádek 21 ⟶ 29:
 
[[Kategória:Články bez interwiki]]
[[Kategória:Po botovi na úpravu]]
[[Kategória:Slovenskí matematici]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]