Priemyselná revolúcia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 91.127.192.66 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Xqbot
Riadok 35:
Nedlho po Anglicku nasledovalo [[Francúzsko]], [[Nemecko]] a [[Spojené štáty americké|Spojené štáty]]. Do konca [[19. storočia]] sa až s výnimkou [[Balkán]]u a [[Rusko|Ruska]] spriemyselnila celá [[Európa]]. V Rusku sa po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]] začala až v 30. rokoch za [[Stalin]]ovej vlády; stavali sa tam celé nové priemyselné mestá. [[Druhá svetová vojna]] naplno ukázala možnosti vojny, zaisťovanej masovou výrobou v už industrializovanej spoločnosti, a to v dosiaľ nevídaných merítkach. V 50. rokoch minulého storočia začala studená vojna počas ktorej došlo k väčšiemu rozvoju priemyslu v [[Spojené štáty americké|USA]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a jeho [[satelitný štát|satelitoch]]. Nastala aj veľká industrializacia v [[Japonsko|Japonsku]], od 80. rokoch aj v [[Malajzia|Malajzii]], [[Taiwan]]e a [[Južná Kórea|Južnej Kórei]]. Dnes sa vďaka zmenám režimu v [[Čína|Číne]] rozširuje moderný priemysel aj tam.
 
== Spoločenské zmeny ==
:D
Pri zavádzaní prvých výrobných závodov v [[18. storočie|18. storočí]], prevažne v [[Anglicko|Anglicku]] dochádzalo k tomu, že majitelia boli väčšinou bohatí [[šľachta|šľachtici]]. Tí nijak nedbali na podmienky robotníkov, ktorí sa sťahovali do miest za prácou z vidieku. Robotníci v tejto dobe tak žili v otrasných podmienkach, čo viedlo k vzniku mnohých robotníckych organizácií. Zrodili sa tak ľavicové smery ako [[socializmus]] a [[komunizmus]].
 
[[19. storočie]] je často charakterizované (prevažne [[komunizmus|komunistami]]) ako obdobie veľkého útlaku proti obyčajným ľuďom; túto situáciu zmiernilo až vytváranie [[odbory|odborových organizácií]] a spolupráca [[zamestnávateľ]]ov so [[štát]]om.
 
Počas industrializácie vzniká [[kapitalizmus]] a moderná [[demokracia]] vo svojej dnešnej podobe a predpoklady k [[sekularizácia|sekularizácii]] spoločnosti.
 
== Dôležité dátumy ==