KV-1: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obr. |
d typo gram, replaced: 76,2 mm → {{mm|76.2|m}}, 45 mm → {{mm|45|m}} (5), avšak → ale, zastaral → zastaran, - → –, replaced: → (4) |
||
Riadok 13:
| motor = 12-valcový [[Naftový motor|Diesel]] [[W-2K]]
| sila motora = 404 kW (550 k)
| odpruženie = torzné tyče
| max. rýchlosť = 35 km/h po ceste
| vh_pomer = 16,2 hp/tona
Riadok 27:
Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] prišli pokusy rozpracovať projekt ťažkého tanku, ktorý by bol ľahší ako T-35, no mal porovnateľné pancierovanie. Konštruktéri sa takisto nechceli vzdať viacvežovej koncepcie. Údajne preto, že jedna veža mala viesť paľbu po pechote a uzloch obrany a druhá po obrnenej technike nepriateľa.
V rámci konkurzu boli teda vyvinuté dva tanky SMK a T-100. Obidva nové stroje boli dvojvežové, s kanónmi kalibru 76 a
Deň pred začiatkom [[Zimná vojna|Zimnej vojny]] [[29. november|29. novembra]] [[1939]] boli tri prototypy SMK, T-100 a KV vlakom odvezené na front. Tam boli pridelené 20. tankovej brigáde s tankami [[T-28]]. Prototyp KV sa do boja dostal po prvý krát [[17. december|17. decembra]], keď spolu s inými jednotkami brigáda útočila na [[Mannerheimova línia|Mannerheimovu líniu]]. 3 z 5 členov posádky boli pracovníci Kirovského závodu. Počas boja sa ukázalo, že Fíni nemohli tank zničiť, pretože nedisponovali dostatočne silným protitankovým kanónom. Prototyp KV sa beztrestne pohyboval po bojisku, jedna z protitankových striel však tank zasiahla tak, že vyradila z činnosti jeho kanón. KV sa aj napriek tomu niekoľkokrát prehnal okolo fínskych postavení, zatiaľ čo sa nepriateľské strely odrážali od jeho hrubého panciera. Pri odchode z bojiska tank ešte odtiahol niekoľko poškodených sovietskych tankov ktoré sa spoločne s ním zúčastnili útoku. KV teda úspešne prešiel bojovými skúškami. Armáda si vyžiadala stavbu nových tankov typu Kliment Vorošilov, čo vyššie miesta okamžite schválili. T-100 a SMK boli zavrhnuté ako neperspektívne.
Pri nasadení vo Fínsku sa ukázalo, že štandardný kanón L-11 nie je dostatočne silný na boj proti nepriateľským opevneniam. Začal sa preto rozpracovávať projekt tanku KV so
Sériová výroba tankov KV sa začala v [[Leningrad]]skom [[Kirovský traktorový závod|Kirovskom traktorovom závode]] vo [[február]]i [[1940]] a v [[Čeľabinský traktorový závod|Čľabinskom traktorovom závode]] [[19. júl]]a [[1940]], kde začala stavba samostatnej výrobnej haly práve pre tanky KV. Ale prvý tank KV-1 bol v [[Čeľabinsk]]u vyrobený až [[31. december|31. decembra]] [[1940]]. Na rok [[1941]] bola plánovaná výroba 1
[[File:RIAN archive 87961 Collective farmers from the Moscow suburbs handing over tanks to Soviet servicemen.jpg|náhľad|vľavo|Tanky KV-1 vyrobené zo zbierky peňazí kolchozníkov Moskovskej oblasti]]
Po začiatku vojny a následnej mobilizácii výroba ťažkých tankov KV v Kirovskom závode ešte vzrástla. Tanky dostali najvyššiu prioritu, výroba sa rozšírila a začali na nej participovať aj ďalšie závody v [[Leningrad]]e. Časti Kirovského závodu však boli čoskoro presunuté do Čeľabinska. Tamojší traktorový závod sa tak stal najväčším výrobcom tankov v celom ZSSR. Nehľadiac na ťažkosti spojené s evakuáciou výroby a premiestňovaniu ľudí a strojov bolo do konca roku [[1941]] vyrobených 933 tankov KV, v roku [[1942]] ich už bolo 2 553 kusov. Ešte v priebehu roku 1941 sa začala vyrábať verzia KV-1E so zosilneným pancierovaním a KV-1B s kanónom F-34 kalibru {{mm|76
V [[august]]e [[1942]] sa výroba základného typu KV-1 zastavila a vyrábal sa už iba variant KV-1S so slabším pancierovaním. Tanky KV neoslabovalo ani tak ich pancierovanie, ktoré v skutočnosti mohli prestreliť iba nemecké
Na základe tankov KV-1 sa vyrábal tiež hrôzu naháňajúci [[KV-2]] a neskôr
== Bojové nasadenie ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 169-0441, Russland, bei Stalingrad, Panzer KW-1.jpg|náhľad|vpravo|Detail na poškodené pancierovanie zničeného KV-1 v priebehu bojov o prístup k Stalingradu]]
Ak neberieme do úvahy nasadenie prototypu KV-1 vo [[Zimná vojna|vojne proti Fínsku]], tak masové bojové nasadenie tankov KV-1 môžeme pozorovať až v [[Veľká vlastenecká vojna|bojoch medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom]]. Po v prvých stretnutiach s nemeckými „panzermi“ spôsobili aj medzi skúsenými nepriateľskými tankistami šok. KV nebolo možné zastaviť žiadnym bežne používaným protitankovým kanónom. 37 aj
[[19. august]]a [[1941]] bolo 5 tankov KV-1 poverených obranou jednej z križovatiek pred mestom [[Krasnogvardejsk]] (dnes [[Gatčina]]), kde kryli slabo bránenú cestu na [[Leningrad]]. Tam posádka tanku č. 864, pod velením poručíka [[Zinovij Grigorievič Kolobanov|Z.G. Kolobanova]], zakopala svoj tank až po vežu na vŕbou porastenej výšine nad cestou, okolo ktorej sa nachádzala zradná močaristá pôda. Posádka trpezlivo čakala vo vytvorenej pasci na vhodný ciel, nechala pri tom okolo prejsť prieskumnú motocyklistickú jednotku. Ich obeťou sa stala kolóna nemeckej obrnenej techniky, vrátane 43 tankov. Vo vhodnom momente na ne posádka tanku KV spustila zdrvujúcu paľbu, zlikvidujúc najprv prvý a následne posledný tank v kolóne. Kolóna sa čoskoro začala dezorganizovane otáčať, pri čom mnoho vozidiel zapadlo mimo úzkej cesty do blata. Posádka sovietskeho tanku stále neúprosne pokračovala v paľbe, likvidujúc svojim kanónom [[tank]] za tankom. Nemci čoskoro odhalili postavenie tanku a začali po ňom viesť paľbu. Napriek desiatkam priamych zásahov sa im však pancier KV-1 nepodarilo preraziť. Po čase však jedna z nemeckých striel zablokovala tanku vežu, posádka preto vycúvala s tankom zo svojho postavenia a ďalej viedla paľbu manévrujúc celým vozidlom. Po tom čo prišli na pomoc aj ostatné 4 tanky KV-1 obraňujúce úsek, bol osud nemeckej kolóny spečatený. Posádka tanku č. 864 sama zlikvidovala 22 tankov, 20 ich zničili ostatné KV-1, iba jednému nemeckému obrnencovi sa podarilo uniknúť z tohto masakru. Napriek tomu, že tank poručíka Kolobanova utrpel vyše sto zásahov od nemeckých protitankových zbraní, bol by aj schopný odísť z bojiska, keby celá posádka neutrpela silnú traumu a silnými údermi do tanku nebola úplne ohlušená. To všetko spôsobilo, že poručík Kolobanov nebol po boji dlho schopný chodiť a tri roky sa z utrpených zranenení zotavoval. Za obranu [[Krasnogvardejsk]]a Kolobanov získal titul [[Hrdina Sovietskeho zväzu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 63:
V porovnaní s tankami [[T-34]], na začiatku vojny bol KV rovnocenný čo sa týka výzbroje a takisto ako T-34 nebol zraniteľný bežnými protitankovými zbraňami. No bol pomalší, menej obratný, poruchovejší a ešte k tomu drahší a komplikovanejší vo výrobe, čo počas vojny nie je vôbec zanedbateľné.
[[Súbor:KV-1.JPG|náhľad|Zachovaný exemplár KV-1 v Petrohradskom múzeu blokády]]
Niektoré z týchto neduhov tanku vyriešil v roku [[1942]] nový model KV-1s, ktorý mal vďaka nižšej hmotnosti aj lepšiu priechodnosť terénom, na veži tiež pribudla veliteľská vežička, ktorá bola zároveň ďalším vchodom. Nová modifikácia však priblížila KV-1s k stredným tankom. Armáda tak nedostala ťažký tank, ktorý by bol natoľko odlišný a lepší od stredných tankov. Hľadanie nových ťažkých tankov v [[ZSSR|Sovietskom zväze]] urýchlilo až nasadenie nemeckých tankov [[PzkpfwVI Tiger|Tiger]]. Tie práve mali eliminovať nadradenosť sovietskych [[T-34]] a KV. Pri jedom z tankových stretnutí [[12. február]]a [[1943]] tri nové Tigre neďaleko [[Leningrad]]u poľahky vyradili 10 KV. Sovieti tak stratili technologický náskok, ktorý vyrovnávali iba pomaly. V [[bitka v Kurskom oblúku|bitke pri Kursku]] však sovieti s [[T-34]] a KV-1 dokázali novej nemeckej technike v konečnom dôsledku vzdorovať, aj ju poraziť, ale iba za cenu väčších strát. Sovietska odpoveď na nové nemecké tanky z polovice roku [[1943]] bol okrem nových [[Stíhač tankov|stíhačov tankov]] [[SU-152]] a [[SU-85]] aj nová verzia [[KV-85]], ten sa od KV-1 odlišoval novou vežou a novým
Tanky KV boli na konci vojny nahradzované novými konštrukciami IS. Do dnešných dní sa zachovalo iba niekoľko málo kusov týchto tankov.
| |||