Verzia z 09:34, 7. júl 2011 upraviť 213.151.218.132 (diskusia) wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:45, 2. december 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: Jedná sa → Ide, - → – (2) Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Žalm''' (z [[gréčtina\|gréckeho]] ψαλμός ''psalmos'' „spev sprevádzaný strunovými nástrojmi“) je literárny útvar známy predovšetkým z [[Biblia\|Biblie]], najmä zo [[Starý zákon\|Starého zákona]]. Nájdeme ho však aj v mimobiblickej literatúre, napr. v textoch z [[Ugarit]]u. ~~Jedná sa~~Ide o [[modlitba\|modlitbu]] písanú poetickou formou za pomoci klasických semitských jazykových nástrojov ([[prízvuk]]y, [[paralelizmus]], [[chiazmus]], apod.). Okrem modlitby viac súkromného charakteru sa môže jednať aj o modlitbu verejnú, napr. o spev pri kráľovskej intronizácii, pri národných slávnostiach a pod. V Biblii sa najviac žalmov nachádza v [[Kniha žalmov\|Knihe žalmov]], celkom 150 či 151 (rozdelenie niektorých žalmov sa v rôznych edíciach líši), ale aj ďalšie sú rozptýlené v celom Starom zákone: [[Deborina pieseň]] ([[Kniha sudcov\|Sdc]] 5), Jonášov žalm ([[Kniha proroka Jonáša\|Jon]] 2), Abakukov žalm ([[Kniha proroka Habakuka\|Abk]] 3) apod. Riadok 10: * [[antifonálna psalmódia]] Žalm, podobne ako lekcie, sa recitoval na jednom hlavnom tóne, ktorý sa nazýval ''[[tenor]]'' (''reprekusa'', ''recitanta''). V súvislosti s rozvrhom na dve veršové dvojice boli ustálené aj kadenčné formuly. Na začiatku bol krátky vzostupný vzorec ''[[inicio]]'', na konci klesajúci - – ''[[terminacio]]'' (''finalis''), medzi nimi vlastná recitácia na tenore, prerušená uprostred krátkym vzorcom - – ''[[mediacio]]'' (''metrum''). V metru a vo finalis mohli byť krátke [[melizma\|melizmy]]. Tenory neboli celkom otrockým recitovaním na jednom tóne, ale bolo možné ich melodické zvlnenie (tzv. ''[[flexa]]''), ak si to vyžadovali textové prízvuky. == Pozri aj ==

Žalm: Rozdiel medzi revíziami