Verzia z 03:17, 25. október 2011 upraviť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d r2.7.2) (robot Pridal: mzn:لپ تاپ; kozmetické zmeny ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:58, 2. december 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: Jedná sa → Ide, cca. → cca (3), 9 mm → {{mm\|9\|m}}, 2 kg → {{kg\|2}} (2), 4,5 cm → {{cm\|4.5\|m}}, avšak → ale (2), 0-30 → 0 – 30, - → – (12), replaced: → Ďalšia úprava →
Riadok 6: === Prehľad === Laptop v širšom zmysle / notebook v širšom zmysle: * laptop v užšom zmysle - – najťažší * notebook v užšom zmysle – stredne ťažký * [[subnotebook]] v širšom zmysle [[subnotebook]] v užšom zmysle - – ľahký [[netbook]]/[[mini-laptop]]/[[ultra laptop]] - – najľahší === Laptop === Laptop (doslova z angl. ''laptop computer'' = „počítač na vrch lona“) je v širšom zmysle [[prenosný počítač]] s hmotnosťou cca. od 1 (2) kg do 5 (6) kg (prípadne aj vyššie), ktorý má integrovanú [[základná jednotka počítača\|základnú jednotku]], LCD [[monitor (displej)\|monitor]] a [[klávesnica\|klávesnicu]] do jedného celku (podľa niektorých zdrojov okrem [[tablet PC]]); niekedy sa dodáva, že má mať taký tvar, aby ho bolo možné použiť na kolenách. V užšom zmysle sa ako laptop označuje len takýto počítač iný ako notebook, [[subnotebook]] či [[netbook]] (čo spravidla predovšetkým znamená, že váži cca. od 3 (4) kg). Laptop v širšom zmysle má najčastejšie tvar (relatívne nízkej) škatule, pričom môže byť: Riadok 24: === Notebook === Pojem notebook zaviedla Toshiba koncom 80. rokov pre svoje hmotnostne ľahšie výrobky, aby sa tak odlíšila od starších, ťažších výrobkov nazývaných laptop. Názov pochádza z toho, že počítač je taký malý, že sa rozmermi podobá na knihu (zápisník). Výraz sa veľmi rýchlo ujal a spočiatku došlo k pokusom odlíšiť notebook od pojmu laptopu na základe technických kritérií, napr.: * notebook na rozdiel od laptopu neponúka všetky funkcie, alebo * notebook je na PCMCIA karty, laptop na ISA/EISA karty, alebo * notebook má vlastnú batériu, laptop nemusí mať Nakoniec sa (tak ako to bolo pôvodne aj myslené) ale presadilo veľkostné kritérium: Za notebook (v užšom zmysle) teda presnejšie považujeme prenosný počítač s hmotnosťou spravidla cca. 1 (2) kg do 3 (4) kg, ktorý má integrovanú [[základná jednotka počítača\|základnú jednotku]], LCD [[monitor (displej)\|monitor]] a [[klávesnica\|klávesnicu]] do jedného celku (podľa niektorých zdrojov okrem [[tablet PC]]). Niekedy sa ako kritérium uvádzajú (aj alebo alternatívne) rozmery: notebook má mať rozmery maximálne približne formátu A4 a hrúbku niekoľko centimetrov. Hoci to na definícii notebooku ako takého nič nemení, niektoré zdroje formálne považujú notebook za podtyp laptopu (pozri vyššie laptop v širšom zmysle), iné za samostatný typ prenosného počítača (pozri vyššie laptop v užšom zmysle); v prvom prípade sú teda dnešné notebooky zároveň laptopmi, v druhom prípade sa laptopy v prvej polovici 90. rokov prakticky prestali vyrábať. Riadok 41: === Napájanie === Najdôležitejším rozdielom medzi stolným počítačom a notebookom je práca na zabudovaný zdroj elektrickej energie. Zdrojom [[elektrická energia\|energie]] pre notebook je [[sekundárny elektrochemický článok\|akumulátor]] (nie je podmienka) s možnosťou napájania [[napájací adaptér\|napájacím adaptérom]]. Pomocou neho je umožnené [[nabíjanie]] vloženého akumulátora. Výdrž akumulátora sa pohybuje od 1 hodiny po 8 hodín. Niekedy je možné vymeniť iný modul (napr [[Optická mechanika\|DVD mechaniku]]) za ďalší akumulátor. Používa sa obvykle akumulátor typu [[Li-On akumulátor\|Li-On]], v starších typoch [[NiMH akumulátor\|NiMH]], alebo [[NiCd akumulátor\|NiCd]]. Budúcnosťou je [[Super Charge Ion Battery\|SCiB]] akumulátor. Notebook je obvykle prispôsobený pre napájanie z 12 V zásuvky [[automobil]]u. Životnosť akumulátora je 3-5 rokov, cena akumulátora je 20- – 30% ceny notebooku. Zdrojom energie zo siete 230V je malý externý [[spínaný zdroj]]. === Časti === Riadok 50: * Optická mechanika. Notebooky sú štandardne vybavené mechanikou DVD (DVD RW DL) s napaľovaním. Je však vo verzii slim. * Disketová jednotka. Dnešné notebooky už nedisponujú disketovými jednotkami, je však možné pripojiť externú FDD cez USB port. * Pevný disk je formátu 2.5", štandardizovaný s výškou {{mm\|9 mm\|m}}. Používajú sa (podobne ako v stolnom vyhotovení) HDD typu SATA, alebo IDE. Disk je optimalizovaný pre spotrebu, kapacity sú porovnateľné ako pri stolných PC. Notebook je často vybavený zariadením pre vypínanie disku keď sa nepoužíva a obvodmi pre ochranu disku pred nárazom (sníma rýchly pohyb notebooku - – predpoklad pádu - – ihneď preruší prácu a zaparkuje hlavu disku do ochrannej polohy). * Pamäte sú rovnakého typu a frekvencií ako pri PC - – DDR2, DDR, SDR, ale vo vyhotovení SO-DIMM. Notebook má obvykle dva sloty pre pamäte. * Klávesnica je typu slim, nízkozdvihová. Je možné pripojiť aj externú klávesnicu cez USB. * Ovládač kurzora je typu touchpad, alebo je použitý dotykový displej. Je možné pripojiť externý ovládač kurzora (myš, tablet atď.) pomocou portu USB. * Zvuková karta je integrovaná, vrátane zabudovaných stereo reproduktorov a integrovaným mikrofónom. Niektoré notebooky majú zabudovaný hudobný systém s rozložením reproduktorov 5.1. Notebook má výstup pre slúchadlá a vstup pre externý mikrofón. * Notebooky sú štandardne vybavené niekoľkými USB portami (2-8). Legacy porty (zastarané porty - – LPT, COM, PS/2, [[gameport]] a pod.) sa väčšinou pre úsporu miesta už nepoužívajú. Bežný je sieťový port (LAN TP), niekedy je použitý aj FireWire port. * Notebooky bývajú vybavené slotom [[PC-Card]] staršie ozn. [[PCMCIA]], pre rozšíriteľné moduly (modem, sieťová karta, DV karta, SCSI, WiFi atď.) * K bežnej výbave notebookov patrí bezdrôtové pripojenie typu WiFi a Bluetooth. Anténa je integrovaná v displeji. Infračervené pripojenie (IrDA) má čoraz menej nových modelov notebookov. Je však možné pripojiť USB IrDA. * V čoraz menšej miere sa používa konektor pre pripojenie dokovacej stanice (docking station). ~~Jedná sa~~Ide o akúsi podložku s prepájacím konektorom, do ktorej sa notebook vloží. Rozšírenie USB portov a množstvo externých zariadení pripojiteľných cez USB spôsobuje nezáujem užívateľov o toto zariadenie. Dokovacia stanica má za úlohu rozšíriť notebook po vložení o ďalšie zariadenia, ktoré je zbytočne nosiť so sebou. === Výkon === Riadok 66: Notebook obvykle stojí viac ako stolový počítač s podobnou konfiguráciou. Výkon je obvykle nižší ako v prípade porovnateľného stolového počítača, a to kvôli kompromisom nutným na udržanie nízkej hmotnosti a spotreby. [[Upgrade\|Zvyšovanie výkonu]] je silne obmedzené - – obvykle je možné rozšíriť RAM (doložením ďalšieho modulu, alebo výmenou starého) a vymeniť [[pevný disk]]. V niektorých modeloch je možný upgrade grafickej karty ([[MXM]], [[Axiom]]) a (teoreticky) procesora. Teoreticky, pretože počas životnosti notebooku sa vystrieda viacero generácií (soketov) procesorov a keď príde na upgrade, tak sa už daný typ CPU nevyrába. Viacero notebookov obsahuje [[MiniPCI]] slot, ~~avšak~~ale obvykle nie je určený na použitie koncovým používateľom. Pretože sú takmer všetky komponenty integrované na špeciálne navrhnutej základnej doske, aby sa ušetrilo miesto. Notebooky sa len zložito opravujú. Náhradné diely na notebooky (napr. displej, matičná doska) stoja takmer toľko, ako celý nový notebook. Odporúča sa preto predĺžiť záruku na 3 roky (niektorý výrobcovia poskytujú za úplatu) a po záruke už notebook neopravovať, ale vymeniť. Cenový vývoj (neustály pokles ceny) tomuto dáva za pravdu. === Internet === Notebooky nie sú štandardne - – podobne ako stolné počítače - – vybavené pripojením na internet. Sú vybavené portami a sieťovými pripojeniami, ale internetové pripojenie samotné si je nutné dokúpiť. Pre notebook používaný v domácom (firemnom) prostredí je najvhodnejšie pripojenie do domácej siete, resp. internetovému [[router]]u pomocou WiFi (pripojenie k AP), sieťovým káblom (TP), alebo bluetooth pripojením. Mimo budovy je sa možné pripojiť na miestach pokrytých WiFi signálom s internetovým pripojením - – [[hotspot]]. V niektorých mestách sú miesta s verejne dostupným pripojením (zdarma, určené hlavne pre turistov a návštevníkov mesta), alebo takéto pripojenie poskytujú prevádzkovatelia internetových kaviarní. Vyslovene mobilné pripojenie je možné dosiahnuť len využitím GSM siete (ako mobilný telefón). Je však potrebné mať GSM modem (externý na USB, alebo ako PC karta (PCMCIA karta)), s predplatenou službou, ktorú poskytuje mobilný operátor (T-Mobile, Orange, O<sub>2</sub>). == Dejiny == Riadok 96: \| miesto = \| jazyk = po anglicky }} </ref>. Stroje fungovali na štandardné [[AA batérie]]. Vnútorné programy počítača Tandy, vrátane interpretera [[BASIC]]u, ako aj textového editora a terminálového programu dodala firma [[Microsoft]], pričom sa niektorí domnievajú, že boli čiastočne napísané samotným [[Bill Gates\|Billom Gatesom]]. Počítač mal nad klávesnicou vyklápaciu LCD obrazovku s rozlíšením 8×40 znakov. So zabudovaným modemom to bol vysoko prenosný komunikačný terminál. Vďaka svojej prenosnosti, dobrej výdrži na batérie (a jednoduchej výmene), spoľahlivosti (nemal žiadne pohyblivé súčiastky), ako aj nízkej cene (od US$300), tento model bol veľmi žiadaný, najmä medzi žurnalistami. Vážil menej než 2 {{kg\|2}}; jeho rozmery boli 30 x 21,5 x {{cm\|4,.5 cm\|m}}. Obsahoval 8 kB RAM (rozšíriteľné na 24 kB) a 3 MHz procesor. Medzi prvé komerčné IBM-kompatibilné laptopy patrili IBM PC Convertible uvedený v roku [[1986]] a Toshiba T1000 a Toshiba T1200 uvedené v roku [[1987]]. Hoci to boli obmedzené DOS počítače s disketovými mechanikami ([[operačný systém]] bol uložený v [[ROM]]), boli malé a také ľahké, že sa dali prenášať v batohu na chrbte, a mohli pracovať na [[olovené batérie]]. Tieto modely zaviedli do DOS počítačov dnes štandardnú vlastnosť „resume“; bolo možné prácu počítača prerušiť a znovu sa k nej vrátiť bez potreby reštartu. Riadok 102: Ďalší počítač, ktorý treba spomenúť, bol [[Cambridge Z88]], ktorý vyvinul [[Clive Sinclair]] a uviedol na trh v roku [[1988]]. Mal veľkosť približne formátu [[ISO 216\|A4]], pracoval na štandardné batérie a obsahoval základný [[tabuľkový kalkulátor]], [[textový procesor]] a komunikačné programy. Hoci predpovedal budúcnosť [[miniaturizácie]] prenosných počítačov, ako počítač založený na [[ROM]] s malým displejom ho možno považovať — podobne ako TRS-80 Model 100 — aj za predchodcu [[PDA]]. Na konci 80. rokov sa laptopy stali populárnymi medzi obchodníkmi. [[NEC Ultralite]] uvedený v polovici roka [[1989]] bol pravdepodobne prvý notebook, ktorý vážil tesne nad 2 {{kg\|2}}. Namiesto disketovej mechaniky a pevného disku obsahoval 2-megabajtový [[RAM drive]], čo znížilo jeho využiteľnosť, ale aj veľkosť. Prvé notebooky so štandardnými mechanikami bola séria [[Compaq LTE]] uvedená na konci toho roka. So skutočnou veľkosťou notebooku mali pevné disky a obrazovky so štandardným rozlíšením. Prvý počítač od [[Apple Computer]] navrhnutý na použitie v teréne bol [[Macintosh Portable]] z roku [[1989]] (hoci LCD obrazovka bola voliteľnou výbavou prenositeľného [[Apple IIc]] už v roku 1984). Ďalší „batožinový“ počítač Mac Portable chválili za jasný displej s [[aktívna matica\|aktívnou maticou]] a dlhú výdrž na batérie, ale slabo sa predával kvôli veľkosti. Pretože chýbal skutočný Apple laptop, bolo pre používateľov Macintoshov dostupných niekoľko kompatibilných počítačov ako [[Outbound Laptop]]; ~~avšak~~ale kvôli autorským právam musel používateľ použiť súpravu Mac [[ROM]]iek, čo znamenalo nutnosť zakúpiť aj nový alebo použitý Macintosh. Séria notebookov Apple [[PowerBook]] uvedená v roku [[1991]] zvestovala množstvo zmien, ktoré sú teraz na notebookoch štandardmi, vrátane ergonomických vylepšení ako je umiestnenie klávesnice do zadnej časti počítača, čím vzniká miesto na položenie zápästí, ako aj zabudovanie ukazovacieho zariadenia ([[trackball]]u). Nasledujúci rok [[IBM]] vypustila svoju sériu [[Thinkpad]], ktorou ponúkla podobnú miniaturizáciu. Riadok 112: Ako sa počas 90. rokov technológie zdokonaľovali, využiteľnosť i popularita notebookov sa zvyšovala, zatiaľ čo ceny klesali. Do konštrukcie notebookov sa rýchlo implementovali niektoré špecifické vylepšenia, čím sa v porovnaní so stolnými počítačmi zvýšila ich použiteľnosť a výkon. Medzi ne patria: * Zdokonalená technológia batérií. Ťažké [[olovené batérie]] boli nahradené ľahšími a účinnejšími technológiami - – najprv [[nikel metal hydrid]] (NiMH) a potom [[litium ion]] a [[litium polymer]]. * Energeticky úsporné procesory. Zatiaľ čo notebooky v roku [[1991]] boli kvôli vysokej spotrebe výkonnejšieho procesora [[80386]] obmedzené na pomalší procesor [[80286]], uvedenie procesora [[Intel]] [[386SX]] navrhnutého pre špecifické energetické potreby notebookov vytýčilo bod, od ktorého sa pri návrhu procesorov prihliadalo na potreby notebookov. * Zdokonalená konštrukcia [[LCD]] displejov, konkrétne technológia [[aktívna matica\|aktívnej matice]], ako aj stále farebnejšie obrazovky. Prvé obrazovky laptopov boli pasívne LCD displeje čierno-biele alebo s niekoľkými stupňami šedi, trpiace chybovými tieňmi a rozmazaným pohybom. Niektoré prenosné počítače mali ostrejšie monochromatické [[plazmový displej\|plazmové displeje]], ale tieto mali priveľkú spotrebu, aby mohli byť napájané z batérií. Zdokonalenia vo výrobnej technológii viedli k väčším a ostrejším displejom s vyšším [[rozlíšenie displeja\|rozlíšením]], ktoré mohli zobrazovať farby s väčšou presnosťou, čím sa stali prijateľnou náhradou tradičných [[CRT]] monitorov. * Zdokonalená technológia [[pevný disk\|pevných diskov]]. Prvé laptopy mali len [[floppy disk\|disketové]] mechaniky. Keď sa stali dostupné mechaniky pevných diskov s vysokou kapacitou, vyššou spoľahlivosťou, odolnosťou voči pádu a nižšou spotrebou, používatelia si mohli veľké množstvo údajov ukladať do notebookov a zobrať so sebou. * Zdokonalená prepojiteľnosť. Vnútorné [[modem]]y a štandardné sériové, paralelné a [[PS/2]] porty na [[IBM PC]]-kompatibilných laptopoch zjednodušili prácu mimo domu. Navyše [[Ethernet]] [[LAN]] adaptéry a od roku [[1997]] [[USB]] porty a od roku [[1999]] [[Wi-Fi]] adaptéry zvýšili možnosti prepojenia notebookov s perifériami i navzájom.

Laptop: Rozdiel medzi revíziami