Zemská kôra: Rozdiel medzi revíziami

'''Zemská kôra''' je najvrchnejšia ''geologická'' vrstva [[Zem]]e. Rozdeľuje sa na pevninskú a oceánsku kôru. Pod ňou sa nachádza [[zemský plášť|plášť]], od ktorého je oddelená rozhraním: [[Mohorovičićova diskontinuita|Mohorovičićovou diskontinuitou]], kde sa radikálne menia fyzikálne charakteristiky. Menej výrazná diskontinuita ([[Conradova diskontinuita|Conradova]]) oddeľuje [[granit]]ovú a [[bazalt]]ovú vrstvu kôry. Hmotnosť kôry je 2,8×10²²  kg (z toho 21 % tvorí oceánska kôra a zvyšok kontinentálna), čo predstavuje 0,473 % celkovej hmotnosti Zeme.

[[Súbor:World geologic provinces.jpg|thumb|right|300px|<br />'''Oceánska kôra''' -  – vek{{Legenda|#cde|0-20 Ma}}{{Legenda|#abc|20-65 Ma}}{{Legenda|#89a|>65 Ma}}'''Pevninská kôra''' -  – rozdelenie{{Legenda|#f96|Prekambrické [[Štít (geológia)|štíty]]}}{{Legenda|#f9c|[[Tabuľa (geológia)|Tabuľa]]}}{{Legenda|#9fc|[[Orogenéza|Orogénne pásma]]}}{{Legenda|#9cf|[[Panva (geológia)|Panvy]]}}{{Legenda|#969|Veľké [[Vyvretá hornina|vulkanické]] provincie}}{{Legenda|#ff9|Kontinentálny [[šelf]]}}

Pevninská kôra sa zvykne nazývať aj ''[[Sial|SiAl]]'' (podľa latinských názvov najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov [[kremík]]a a [[hliník]]a). Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi. Z petrologického hľadiska sa jednáide prevažne o [[granit]]y ich [[granitoid|variácie]]. Na granitovom podklade sa nachádza hrubý pokryv zvetralín a [[Usadená hornina|sedimentárnych]] hornín ([[pieskovec|pieskovcov]], [[bridlica (sediment)|bridlíc]], [[vápenec|vápencov]] a [[dolomit (hornina)|dolomitov]]). Pod granitovou vrstvou sa obvykle vyskytuje ešte [[bazalt]]ová vrstva.

Najstaršia pevninská kôra bola objavená v západnej [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] -  – 3,9&nbsp; mld.&nbsp; rokov, centrálne časti [[Kanadský štít|Kanadského]] a [[Baltický štít|Baltického štítu]] sú približne rovnako staré. Podstatná časť zemskej kôry sa vytvorila medzi 3,4&nbsp; a 2,4&nbsp; mld.&nbsp; rokov v [[archaikum|archaiku]]. Väčšina časť týchto hornín je lokalizovaná v [[kratón]]och, hrubých okolo 70&nbsp;{{km|70|m}}.

Oceánska kôra, na rozdiel od pevninskej je monotónnejšia, tvoria ju prevažne [[bazalt]]y, na ktorých sa nachádza vrstva sedimentov. Pod bazaltami sú ich hlbinné ekvivalenty [[gabro|gabrá]] a ešte hlbšie aj [[peridotit]]y. Nazýva sa aj ''[[Sima|SiMa]]'' (kremík a [[horčík]]). Je podstatne mladšia (najstaršie oceánske bazalty [[in situ]] majú okolo 200&nbsp; mil.&nbsp; rokov). Má menšiu hrúbku, do 10&nbsp;{{km|10|m}} (v stredooceánskych chrbtoch je jej hrúbka prakticky nulová) a mierne väčšiu hustotu.