Metafyzika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram |
|||
Riadok 3:
Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania, v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. Metafyziku zvyknú členiť podľa [[Nemecko|nemeckého]] [[osvietenstvo|osvietenského]] [[filozof]]a [[Christian Wolff|Christana Wolffa]] na filozofiu bytia ([[ontológia]]), [[kozmológia|kozmológiu]], filozofiu [[človek]]a ([[filozofická antropológia]], filozofia existencie) a filozofiu [[Boh]]a ([[filozofická teológia]]).<ref>''Philosophisches Wörterbuch''. (Begrndet von H. Schmidt, neu bearbeitet von G. Schischkoff) Stuttgart Kr"ner 1991. (22. Aufl.)</ref>
Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových, len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach ([[substancia]], [[esencia]], [[Boh]], [[duša]], [[nesmrteľnosť]], [[zlo]] atď.) chápaných ako stále, nemenné a večné entity alebo princípy.
== Etymológia pomenovania ==
Autorom pojmu ''metafyzika'' je [[Grécko|grécky]] [[filozof]] a predstaviteľ [[antika|antickej]] [[peripatetizmus|peripatetickej školy]] [[Andronikos z Rodu]] z [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pr. Kr]]. Ten ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov [[Aristoteles|Aristotelových]] spisov systematicky zoradil diela svojho majstra, pričom písomnosti, ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach, zaradil za traktáty o [[fyzika|fyzike]] (''Fyzika''), ktoré zase pojednávajú o hmotnej realite. Takto sa týmto písomnostiam začalo hovoriť ''Metafyzika'', resp. v pôvodnej [[gréčtina|gréčtine]] τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (''tá metá tá physiká biblía'' – „knihy, nasledujúce po Fyzike“ resp. „knihy, ktoré sú za ''Fyzikou''“
Poznáme dve hypotézy, ktoré sa snažia interpretovať vznik pojmu resp. vysvetliť, prečo [[Andronikos z Rodu]] takto knihy zaradil a pomenoval:
:'''1.''' Pojem vznikol ako výsledok Andronikovej bezradnosti, keďže písomnosti o všeobecných a nehmotných skutočnostiach nevedel zaradiť pod konkrétny výstižný názov, tak ich založil za Fyziku. Takto sa témam „za Fyzikou“ začalo vravieť ako ''metá-Physiká''.
:'''2.''' Andronikos ako stúpenec aristotelovského peripatetizmu veľmi dobre poznal Aristotelovo dielo, takže usúdil, že témy o duchovných a nehmotných skutočnostiach v na prvý pohľad ťažko zaraditeľných spisoch siahajú poza (gr. μετὰ čiže meta-) bežné, [[zmyslový orgán|zmyslovou]] [[empíria|empíriou]] postihnuteľné „fyzično“, preto ich celkom úmyselne a výstižne nazval „metafyzičnom“ a daný súbor kníh ''Metafyzikou''.
== Tradičné metódy metafyziky ==
Riadok 17:
Tradičnými výskumnými metódami metafyziky sú:
* '''špekulatívna metóda'''
Špekulatívna metóda sa usiluje o komplexné nazeranie a úplný, systematický výklad reality.
* '''axiomatická metóda'''
[[axióma|Axiómy]] sú postuláty, ktoré ako základné vety myšlienkovej konštrukcie slúžia ako východiská. Stanovenie axióm je často v metafyzike vecou [[a priori|apriórnej]] samozrejmosti, preto sa ich postulovanie stalo cieľom v rámci úplnej metodickej skepsy napr. [[René Descartes|René Descarta]]. [[axióma|Axiomatická]] metóda je jednoznačne naviazaná na [[logika|logickú]] [[dedukcia|dedukciu]], pretože z formulovanej axiómy filozof následne vyvodzuje (dedukuje) mnoho ďalších tvrdení. Budovanie axiomaticko-deduktívneho systému sa osvedčilo nielen v [[geometria|geometrii]], ale v rámci metafyziky aj v [[Grécka filozofia|antickej klasike]] (napr. [[Platón]]) alebo v [[Klasická filozofia|novovekej klasike]] trebárs u [[Baruch Spinoza|Barucha Spinozu]].
Riadok 30:
Klasické, dlho pretrvávajúce členenie metafyziky pochádza z pera [[Nemecko|nemeckého]] [[filozof]]a [[Christian Wolff|Christiana Wolffa]], ktorý s využitím prvkov [[scholastika|scholastickej]] špekulácie a metodickej skepsy [[René Descartes|René Descarta]] nadviazal na [[Leibniz]]a a stal sa tak významným systematikom nemeckej metafyzickej terminológie. Podľa neho sa metafyzika člení na dve oblasti:
:1. ''metaphysica generalis'' (všeobecná metafyzika) – tá sa zaoberá bytím a súcnom ako takým, takže ju možno konkretizovať ako [[ontológia|ontológiu]]
:2. ''metaphysica specialis'' (špeciálna metafyzika)
::a. racionálna kozmológia (predmetom je [[svet]] ako taký)
::b. racionálna psychológia (predmetom je [[duša]] [[človek]]a)
::c. racionálna teológia (predmetom je [[Boh]] či božstvo)
Takéto delenie je známe už v období scholastiky a preberá ho aj Immanuel Kant vo svojom tzv. predkritickom období, kedy mu bol Wolff ešte vzorom.<ref>
== Vzťah metafyziky a kresťanskej teológie ==
Základný rozdiel medzi metafyzikou a [[kresťanstvo|kresťanskou]] [[teológia|teológiou]] sa rysuje predovšetkým u [[stredovek
Aristotelova teória vedeckého poznania vníma ako najdokonalejšie a najvyššie vedenie práve tzv. múdrosť ([[gréčtina|gr]]. ''sophía''). Jej predmetom sú najvšeobecnejšie príčiny jestvujúcna a bytia ako takého. Poznanie týchto úplne prvých, priam až [[axióma|axiomatických]] príčin zabezpečuje tejto, takpovediac, vede istý teologický rozmer, keďže skúmanie prvotnej príčiny je totožné so skúmaním absolútneho metafyzična resp. [[Boh|božstva]]. Celé toto poznanie sa nadobúda realizáciou čisto [[rozum]]ovej mohutnosti [[človek]]a vrátane [[logika|logických]], [[dedukcia|deduktívne]] odvodených myšlienkových konštrukcií. „Sophía“ ako múdrosť sa takto u Aristotela jednoznačne predstavuje ako vyvrcholenie celej „prvej filozofie“ ([[gréčtina|gr]]. ''proté philosophía''), resp. celej metafyziky.
Riadok 47:
V prospech dostatočnosti prirodzenej teológie resp. metafyziky (u Aristotela ''sophía'') hovorí učenie, že ona sama je v kontexte aristotelizmu vrchol ľudského poznania a dokonca i samotná blaženosť v kresťanskom zmysle znamená rozumové nazeranie [[Boh]]a. Preto sa rozumovo budovaná metafyzika dá chápať ako postačujúca veda aj pre kresťana. Tomáš však argumentuje, že nie každý človek má prirodzenú vlohu alebo čas pre venovanie sa filozofii, aby sám svojím rozumom dospel k poznaniu božstva, hoci nevylučuje, že aj to je možné (na základe stvorenstva). Takto sa podľa Tomáša Boh rozhodol zjaviť tzv. nadprirodzenú alebo zjavenú posvätnú náuku, ktorá by tento problém nielenže riešila, ale by aj poskytla exkluzívnejšie informácie o metafyzične, na ktoré rozum sám prísť nemôže, keďže ho presahujú. Týmto zjavením je kresťanská [[Biblia]] a u Tomáša aj kresťanská ([[Katolícka cirkev|katolícka]]) Tradícia.
Vytýčený rozdiel medzi metafyzikou s teologickým rozmerom (u Aristotela ''sophía'') a kresťanskou teológiou sa teda rysuje práve v kontexte zdroja ich informácií. Metafyzika sa buduje len [[rozum]]om, z čoho vznikajú tzv. pravdy z rozumu, zatiaľ čo kresťanská teológia sa inšpiruje aj kresťanským zjavením, z čoho pochádzajú tzv. pravdy z viery. Toto rozlíšenie je totožné s rozlíšením filozofickej (prirodzenej) teológie a kresťanskej teológie. Metafyzika teda vylučuje všetky výpovede, ktoré nepochádzajú z číreho rozumu, zatiaľ čo kresťanská filozofia si [[dogma
== Názory na metafyziku ==
* Podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je metafyzika [[prvá filozofia]], časť [[teoretická filozofia|teoretickej filozofie]].<ref name="F">Z [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvm/metafyzika_-_nazory_na_nu.html FILITu] Metafyzika, názory na ňu</ref><ref name="L">Legowicz, J.: ''Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie.'' Bratislava, Obzor 1972. 668.</ref>
* [[Roger Bacon]] stotožňuje filozofiu s vedou vôbec, ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu. Tak filozofia prírody, ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa, ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov, ktoré ju ovládajú.<ref name="F"/><ref name="L"/>
* Metafyzika je podľa [[Rudolf Carnap|Rudolfa Carnapa]] výraz určitého životného pocitu, ktorý by sa mohol legitímným spôsobom prejavovať v náboženstve a umení. Metafyzika nemôže byť však vedou, pretože jej výroky nemožno verifikovať.<ref name="F"/><ref name="U">Anzenbacher, A.: ''Úvod do filozofie''. Praha, SPN 1990. 304 s.
* Podľa [[Immanuel Kant|Kanta]] je metafyzika skúmanie toho, čo môžem vedieť, hľadanie odpovede na otázku, čo môžem vedieť.<ref name="F"/><ref name="U"/>
* Metafyzika je podľa [[Emmanuel Lévinas|Levina]] transcendencia k [[druhý|druhému]]. Metafyzika má prednostné miesto pred ontológiou, pretože sa otvára k možnej skúsenosti nekonečného a zároveň, ešte pred ontológiou, dáva miesto etike.
Riadok 70:
{{Link GA|de}}
[[af:Metafisika]]
[[ar:ما وراء الطبيعة]]
| |||