Židovské múzeum v Berlíne: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: en:Jewish Museum, Berlin |
d typo gram, replaced: Jedná sa → Ide, Avšak → Ale (2) |
||
Riadok 21:
[[Súbor:Jewish muzeum svetliky.jpg|thumb|Línia [[svetlík]]ov.]]
'''Židovské múzeum v Berlíne''' ({{V jazyku|deu|Jüdisches Museum Berlin}}) je [[múzeum]] [[judaizmus|židovskej]] kultúry a dejín nachádzajúce sa v [[
Prvé židovské múzeum bolo založené v roku [[1933]] v [[Oranienburger Straße]].
Autor novej budovy bol vybraný v medzinárodnej architektonickej súťaži. Prihlásilo sa do nej 165 architektov, známych a zvučných mien. [[Daniel Libeskind]] súťaž nečakane vyhral so svojim myšlienkovo silným konceptom.
Riadok 50:
Múzeum je prístupné iba cez podzemnú chodbu, ktorá ho spája s barokovou stavbou z roku [[1735]]. Po vstupe do novostavby sa návštevník stretáva s troma cestami – osami: '''osou kontinutity''', '''osou exilu''' a '''osou holokaustu'''. Pri prehliadke priestorov sa nikdy nedajú vidieť všetky tri osi naraz, vždy len dve z nich.
* '''Os kontinutity:''' Je priamou a najdlhšou osou, na ktorej sa nachádza stála expozícia múzea. Celá táto os má nebadaný sklon, ktorý však cítiť pri chôdzi – kráča sa po nej ťažko.
* '''Os exilu:''' Os exilu vedie do tzv. „Záhrady exilu“ nachádzajúcej sa vnútri múzea. Nachádza sa nižšie ako okolité priestory a betónové múry, ktoré ju obkolesujú zabraňujú pohľadu na okolie. Nachádza sa v nej 49 betónových stĺpov vysokých 6 metrov. Stĺpy symbolizujú rok založenia štátu [[Izrael]] ([[1948]]). Posledný, 49. stĺp, symbolizuje [[Berlín]]. Z vrcholov kvádrov vyrastajú [[oliva európska|olivové]] stromčeky, ako symbol mieru. Návštevník má možnosť získať dojmy z exilu – najprv je to pocit odcudzenia a neistoty vznikajúci šikmým povrchom celej záhrady.
* '''Os holokaustu:''' Os končí veľkými čiernymi dverami, za ktorými sa nachádza tma. Návštevník vstupuje do veže [[holokaust]]u. Je tam ticho, chlad a tma. Svetlo do vnútra preniká jedinou štrbinou na strope veže. Vyvoláva pocity neistoty, nemožnosti pochopiť celok a mnohých deprimuje.
=== Prázdnota ===
Riadok 62:
[[Súbor:Jewish Museum Berlin.jpg|thumb|left|Záhrada exilu.]]
Jedinou výnimkou je tzv. ''„memory void“'' („prázdnota pamäti“), v ktorej sa nachádza [[inštalácia]] ''Schalechet'' („opadané lístie“), ktorej autorom je umelec [[Menashe Kadishman]].
▲Jedinou výnimkou je tzv. ''„memory void“'' („prázdnota pamäti“), v ktorej sa nachádza [[inštalácia]] ''Schalechet'' („opadané lístie“), ktorej autorom je umelec [[Menashe Kadishman]]. Jedná sa o zhruba 10 000 tvárí vyrobených zo [[železo|železa]] a [[oceľ|ocele]], ktoré majú pripomínať zavraždených židov. Návštevník sa môže rozhodnúť do miestnosti vstúpiť a šľapať po tvárach, čím vznikajú hlasné zvuky, keď sa kov otiera o kov. Podľa zámeru umelca sa tak zavraždeným vracia ich hlas.
== Konštrukcia a materiál ==
Řádek 71 ⟶ 70:
Takisto hliníkové okenné rámy a ich samotné rozmiestnenie, dotvára štylizáciu budovy a vyjadrenie myšlienky aj po materiálovej báze. Veža holokaustu je z pohľadového betónu a z vonku sa javí ako nesúvisiaca časť s budovou. Budovu obklopuje zeleň: park a záhrada starej budovy Múzea. Práve v tomto priestore vyúsťuje os exilu. Betónové kvádre nakloneného súsošia už stihli obrasť zelenou.
Stavba sa javí ako materiálovo strohá a skôr nenápadná, no tvarom je ostro kontrastujúca s existujúcou zástavbou. Tento jav je zmiernený práve obklopujúcou zeleňou. Silný kontrast je viditeľný len z pohľadu zhora. Zdanlivá chaotickosť prevláda aj v umiestnení svetlíkov na streche;
== Sklenená dvorana ==
| |||