Monitor (displej): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: Jedná sa → Ide, 0.24 mm → {{mm|0.24|m}}, 2,45 cm → {{cm|2.45|m}}, . → ., - →  –  (6), ... → … (3), replaced:   →
Riadok 11:
== Technológie zobrazenia ==
Podobne ako pri televízii, aj pri počítačovom zobrazení sa používajú rôzne metódy zobrazovania:
* '''[[LCD]]''' ([[monitor LCD]]) -  – najpopulárnejšia metóda zobrazovania, žiadne negatívne žiarenie, ostrý a stabilný obraz, malá hrúbka panelu, nízka hmotnosť, nízka spotreba. Nevýhodou je, že obrazovka funguje ostro len v tzv. natívnom rozlíšení, pretože má pevný počet bodov. Pri zmene rozlíšenia na iné sa obraz javí ako neostrý. (napr. zobrazenie v režime 800x600 na monitore s natívnym rozlíšením 1024x768). Ďalšou nevýhodou je možnosť poruchy bodu (chybný subpixel). Pixel potom žiari jednou farbou, čo pôsobí rušivo. Táto chyba je neopraviteľná. Niektorý výrobcovia delia monitory do tried, pričom v niektorých triedach nezaručujú, že všetky body sú v poriadku (zvyčajne do 3 až 5 chybných pixelov).
* '''[[CRT]]''' ([[obrazovkový monitor]]) – druhá najpopulárnejšia metóda. Výhodou je možnosť zmeny veľkosti bodu – je možné zobrazovať v rôznych rozlíšeniach, stabilný obraz, možnosť meniť teplotu farieb, kalibrovať farby, meniť geometriu obrazu. Monitor nemá takmer žiadnu zotrvačnosť. Dôležitou je aj cena – aj keď cenový pokles LCD vytláča túto výhodu. Nevýhodou sú veľké rozmery, spotreba, hmotnosť, poškodzovanie zraku -  – časť katódového žiarenia preniká cez luminofor a poškodzuje zrak užívateľa žiarením a urýchľovaním prachu spred obrazovky – jeho vystrelenie smerom k užívateľovi. Spätné žiarenie (lacnejšie monitory nemajú tienenie elektroniky a vyžarujú aj dozadu cez plastový kryt (problém ak užívatelia sedia za sebou), starnutie obrazu – luminofor po čase stráca svoje vlastnosti, starnutie katódy – katóda nevysiela lúč o pôvodnej intenzite, obrazovka má menší jas, rozostrenie obrazu – obraz po čase stráca na ostrosti. Existujú aj zvláštne varianty CRT monitorov – monochromatické (jednofarebné), vektorové (so zotrvačnosťou v luminiscenčnej vrstve – bod zmizne až po nejakom čase od aktivácie – pre radarové systémy...systémy…)
* '''TV''' – niektoré lacnejšie zariadenia používajú na zobrazenie [[televízny prijímač]]. Nevýhodou je menšia ostrosť zobrazenia, horšie zobrazenie detailov, u CRT TV menej stabilný obraz (50  Hz). Nevýhody sa strácajú pri použití kombinovaných TV (TV a počítačový monitor). Tento spôsob zobrazenia sa využíva hlavne pri hracích konzolách a multimediálnych počítačoch nahrádzajúcich audio elektroniku.
* '''Plazma''' ([[plazmový monitor/zobrazovač]]) – plazmový displej/zobrazovač (PDP) je typ plochého zobrazovacieho panela typický pre veľkoplošné televízory (32 palcov alebo väčší). Pozostáva z mnohých maličkých buniek medzi dvoma panelmi zo skla, v ktorých je zmes vzácnych plynov (neón, argón,...argón…). Plyn v bunkách sa pôsobením elektrického prúdu meni na plazmu, ktorá potom vyžaruje svetlo. Plazmové displeje by sa však nemali zamieňať s LCD. Technológia poskytuje vysoký kontrast a jas. Cenovo sa stále viac približuje k LCD.
* '''[[Videoprojektor]]''' – zobrazuje premietaním obrazu na odrazovú plochu (špeciálne plátno, biela stena). Výhodou je veľký obraz. Jedná saIde vlastne o maličký priehľadný LCD monitor s vysokým rozlíšením na palec, a s vysokou odolnosťou voči teplu. Projekčná lampa svieti pomocou optickej sústavy cez LCD a tým premieta zobrazený obraz. S výhodou sa používa pri rôznych prezentáciách a pod. Nevýhodou je nízka životnosť projekčnej lampy – cca 15000 hodín a jej relatívne vysoká cena – až 1/3 ceny projektora. Vysoké teplotné zaťaženie, nutné prídavné chladenie a tým vyššia hlučnosť.
* '''[[OLED]]''' (Organic Light Emitting Diode) -  – displeje emitujúce žiarenie (body svietia pomocou emisie svetla z PN prechodu) – zatiaľ sa vyrábajú len v malých rozmeroch. Výhodou je vyšší kontrast a jas. Displej si možno predstaviť ako keby zložený z maličkých LED diód.
* '''[[SED]]''' (Surface conduction Electron emitter Display) -  – experimentálne, sú to ploché panely, kde je na zobrazovanie použitá rovnaká technológia ako pri CRT displejoch, no pre každý bod zvlášť.
 
== Parametre ==
Všeobecné parametre monitorov určujúce ich kvalitu sú:
* '''Jas''' (luminance), udávaná v [[kandela|kandelách]] na štvorcový meter (cd/m²).
* '''Veľkosť obrazu''' (screen size)– je veľkosť [[uhlopriečka|uhlopriečky]] obrazu udávaná v [[palec (jednotka dĺžky)|palcoch]]. Dnes (2007) sú najpredávanejšie 19“ LCD monitory. Poznámka: pre [[Obrazovkový monitor|CRT monitory]] je viditeľná plocha menšia od udávaného rozmeru obrazovky asi o 1“ (približne {{cm|2,.45 cm|m}}), keďže sa udáva vonkajší rozmer celej obrazovky).
* '''Veľkosť zobrazovaného bodu''' (dot pitch). Udáva vzdialenosť medzi dvoma [[pixel|subpixelami]] jednej a tej istej farby. Bežne {{mm|0.24 mm|m}}. Menší bod znamená väčšiu ostrosť a viac detailov.
* '''Doba odozvy'''. Je to čas za ktorý jeden bod sa dostane z aktívneho stavu (čierna) do neaktívneho stavu (biela) a späť. Udáva sa v milisekundách (bežne okolo 5 milisekúnd). Rýchlejšie prekresľovanie znamená väčšiu ostrosť v rýchlych scénach. Niektorí výrobcovia udávajú dobu odozvy len ako prechod z inaktívneho do aktívneho stavu, aby papierovo vyšli lepšie parametre.
* '''Obnovovacia frekvencia''' (refresh rate) označuje koľkokrát za sekundu lúč prekreslí celý obraz na CRT obrazovke.
* '''Spotreba''' (power compsumption) – spotreba zariadenia vo Wattoch (W).
* '''Pomer obrazu''' (aspect ratio) je pomer obrazu -  – horizontálny rozmer ku vertikálnemu rozmeru obrazu. Štandardom je pomer 4:3, čo zodpovedá 1024 bodov x 768 bodov. Tzv. širokouhlé monitory (wide) majú pomer obrazu 16:9 (1024 x 576). Tento pomer je priaznivejší pre ľudské oko.
* '''Rozlíšenie''' (display resolution). Počet bodov, ktoré je možné zobraziť. Udáva sa ako počet pixelov vodorovne krát počet pixelov zvisle, typické hodnoty sú 640x480, 800x600, 1024x768, 1280x1024. Podrobnejšie pozri [[Rozlišovacia schopnosť (monitor)|rozlišovacia schopnosť]].
 
Riadok 36:
 
'''Moderné pripojenia'''
Dnešné počítače umožňujú zobrazenie desiatky miliónov farieb v tzv. RGB režime – zmenou jasu červenej, modrej a zelenej farby. Na pripojenie sa používa trojradový 15 pinový Canon konektor, ktorý obsahuje signál pre jednotlivé farby – RGB, jas a kontrast. Konektor je označovaný ako analog, RGB, D-Sub ...Sub…
Mnohé moderné počítače majú priame – digitálne pripojenie k digitálnemu monitoru – LCD panelu, bez konverzie signálu do analógovej formy. DVI konektor obsahuje aj analógovú zložku, a je možné doň umiestniť aj video signál – výstup aj vstup. Nie je potrebné nastaviť žiadne parametre, monitor priamo komunikuje s grafickou kartou. Ďalšou možnosťou je [[HDMI]] pripojenie (s vysokým rozlíšením) a [[Display port]] -  – vysoké rozlíšenie s integrovaným zvukom.
 
== Použitie monitorov ==
Mnohé karty sú vybavené doplnkovými funkciami rozširujúcimi ich možnosti. Najbežnejším rozšírením je tzv. Dual Head resp Triple Head. Karta umožní mimo základného monitora súbežne pripojiť ďalšie zobrazovacie zariadenie – napr. ďalší RGB monitor, DVI monitor, TV out – televízny výstup pre pripojenie televízora, alebo AV monitora (AV resp. SVHS konektor). Je možné sledovať rovnaký obraz na oboch monitoroch, rozšíriť pracovnú plochu na oba monitory, alebo sledovať obraz premietaný v tzv. overaly režime. Niektoré karty majú aj výbavu pre vstup – tzv. VIVO (Video In Video Out).
 
== Pozri aj ==