Verzia z 09:33, 28. november 2011 upraviť WikitanvirBot (diskusia \| príspevky) Boti 36 676 editací d r2.7.1) (robot Zmenil: eo:Ŝariŝo ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:41, 5. december 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 16: == Geografia == Šarišská župa susedila na severe s [[Poľsko]]m (resp. v rokoch 1772 – 1918 s rakúskou provinciou [[Halič (región)\|Halič]]), so [[Spiš (župa)\|Spišskou župou]] na západe ([[Levočské vrchy]]), so [[Zemplín (župa)\|Zemplínskou]] na východe a s [[Abovsko-turnianska župa (Uhorsko)\|Abovsko-turnianskou]] na juhu. == Centrum == Riadok 37: Najstaršie [[Slovania\|slovanské obyvateľstvo]] preniklo do Šariša zo severu koncom 4. storočia. Najstaršia slovanské sídlisko sa zachovalo v katastri [[Veľký Šariš\|Veľkého Šariša]]. Osídlenie vo [[Veľká Morava\|veľkomoravskom období]] je doložené v katastri [[Prešov]]a, [[Geraltov]]a, [[Chmeľov~~\|Chmeľová~~]]á, [[Vlača\|Vlače]], Veľkého Šariša a na [[Hrádok\|Hrádku]], v katastri [[Fintice\|Fintic]], [[Solivar]]u a [[Kapušany\|Kapušian]], kde osídlenie pokračovalo aj v poveľkomoravskom období. Severná časť Šariša sa intenzívnejšie začala zaľudňovať až v 2. polovici 13. storočia. Slovenské obyvateľstvo do polovice 14 storočia osídlilo takmer celú dolinu Tople a Ondavy. Počas [[valašská kolonizácia\|valašskej kolonizácie]] od 2. polovice 14 storočia najmä však v 15. storočí, sa usadzovalo v severnom Šariši [[Rusíni\|rusínske]] pastierske obyvateľstvo, ktoré tu vytvorilo súvislé a trvalé osídlenie. Riadok 51: Šarišská stolica bola uchránená pred tureckými vpádmi. Do 1775 sa Šariš delil na 4 [[Slúžnovský okres\|slúžnovské okresy]] Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (''Processus primus, secundus, tertius a quartus''). [[Panstvo Makovica\|Makovické panstvo]] (Makovica, Dominium Makovicza), ktoré leží v severovýchodnej časti, malo v rámci 4 slúžnovských okresov osobitné postavenie, no dôvody jeho samostatnosti nie sú známe. Od roku 1776 (okrem 1786 – 90) mal 6, od 1908 7 slúžnovských okresov. Administratívnym centrum bolo pôvodne na hrade Šariš, potom sa menilo, v 18. storočí sa ustálilo v [[Prešov]]e. Šesť slúžnovských okresov dostalo v roku 1776 toto pomenovanie: Riadok 63: Každý slúžnovský okres bol rozdelený na tri obvody, na čele prvého stál slúžny, na čele ďalších dvoch podslúžni. Koncom 19. storočia mal Šariš rozlohu {{km2\|3648 ~~km²~~}}, z toho 40,7 % oráčin, 34,9 % lesov a 13% pasienkov. == Obyvateľstvo == Riadok 93: Bardejov a Prešov patrili už v stredoveku medzi hlavné strediská remeselnej výroby na Slovensku. Významný bol aj Sabinov. Bardejov bol známy výrobou plátna a kovolejárstvom. V novoveku remeselná výroba v Bardejove upadla a do popredia sa dostal Prešov. Z mestečiek boli významnejšie Lipany, Kurima a Zborov. Staré tradície má ťažba soli v Solivare, dnes ~~jedná~~jedna z časti Prešova. Šariš koncom 19. storočia bol málo rozvinutý. K významnejším podnikom patril iba [[parný mlyn]] (najväčší na Slovensku) vo Veľkom Šariši. Riadok 102: V roku [[1918]] (potvrdené Trianonskou zmluvou roku [[1920]]) sa Šariš stal súčasťou Česko-Slovenska. Šarišská župa sa takmer celá [[1. január]]a [[1923]] stala súčasťou Košickej (veľ) župy, ktorá bola roku [[1928]] zrušená. Za krajinského zriadenia 1928 – 38 do tohto historického územia patrili obce okr. Bardejov, Giraltovce, Košice-vidiek, Prešov, Sabinov a Stropkov. Roku 1949 – 60 patril do Prešovského kraja. Od 1. júla 1960 do Východoslovenského kraja, do okr. Stará Ľubovňa, Prešov, Bardejov, Svidník, Košice – vidiek a Vranov nad Topľou. Riadok 136: == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Šariš}} {{Uhorské župy}}

Šarišská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami