Bulharská gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: hu:Bolgár görög katolikus egyház |
→História: doplnenie, spresnenie, , preklepy, wikilinky |
||
Riadok 5:
Bulharská gréckokatolícka cirkev vznikla v šesťdesiatych rokoch 19. storočia v súvislosti s helenizáciou [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] v [[Bulhari|Bulharmi]] obývanej časti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pravoslávni Bulhari, ktorí používali byzantský obrad v cirkevnej slovančine mali v období existencie stredovekého bulharského štátu dva razy vlastný [[patriarchát]] uznaný zo strany [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|konštantínopolského patriarchátu]]. Za tureckej nadvlády, ktorá trvala od konca 14. storočia však [[Bulharská pravoslávna cirkev]] stratila svoju nezávislosť a bola včlenená do konštantínopolského patriarchátu. To viedlo k postupnej helenizácii pravoslávnej cirkvi pôsobiacej medzi Bulharmi. Biskupské miesta začali byť obsadzované v značnej miere [[Gréci|Grékmi]] a [[gréčtina]] postupne vytláčala cirkevnú slovančinu z [[liturgia|liturgie]]. Grécke pravoslávne duchovenstvo začalo v 18. a 19. storočí prejavovať zosilnený nacionalizmus a konštantínopolský patriarchát odmietal žiadosti pravoslávnych Bulharov o nápravu.
V tejto situácii sa pre časť z nich javila ako riešenie tejto situácie únia s katolíckou cirkvou
Napriek tomu Bulharská gréckokatolícka cirkev, ktorá sa identifikovala s bulharským národným hnutím, spočiatku získala 60 000 členov. Jej hlavou sa stal biskup Rafail Popov (1865-1876). Úspech únie medzi Bulharmi znepokojil cárske Rusko i Veľkú Britániu. Ruská vláda začala podporovať zriadenie samostatnej Bulharskej pravoslávnej cirkvi v Osmanskej ríši. To sa podarilo v roku 1870, keď bol zriadený bulharský pravoslávny exarchát, ktorý však grécky konštantínopolský patriarchát odmietal uznať až do roku 1945. Zriadenie exarchátu znamenalo koniec smerovania pravoslávnych Bulharov ku katolicizmu a na prelome 19. a 20. storočia sa tri
Väčšina Bulharov, ktorí zostali gréckokatolíkmi, žila v tomto období v dedinách [[Macedónia|Macedónie]] a [[Thrákia|Thrákie]]. Preto [[Svätá stolica]] v roku 1883 rozdelila dovtedajší apoštolský vikariát pre bulharských katolíkov byzantsko-slovanského obradu na archieparchiu v Istanbule a dva apoštolské vikariáty – jeden pre Macedóniu so sídlom v [[Solún]]e a druhý pre Thrákiu so sídlom v Odrine ([[Edirne]] v dnešnom Turecku).
Túto situáciu však úplne zmenili balkánske vojny v rokoch 1912 a 1913, v dôsledku ktorých boli bulharskí gréckokatolíci z Thrákie a gréckej časti Macedónie nútení ujsť na územie [[Bulharsko|Bulharska]]. Tomu sa v roku 1926 prispôsobila aj ich cirkevná organizácia. Istanbulská archieparchia, macedónsky aj thrácky apoštolský vikariát boli zrušené a nahradil ich jeden bulharský gréckokatolícky [[Exarchát (kresťanstvo)|apoštolský
V období komunistického režimu nebola Bulharská gréckokatolícka cirkev zakázaná, ale bola podrobená prísnym obmedzeniam, ktoré sa však o čosi zmiernili po zvolení Jána XXIII. za pápeža.
| |||