Za vznik polárneho dňa aj noci môže sklon [[zemská os|zemskej osi]]. Zemská os zviera s kolmicou na [[ekliptika|ekliptiku]] uhol približne 23,5525°. Keďže [[Zem]] je [[guľa]]tá, v čase, keď Slnko osvetuje kolmo najjužnejšiu [[rovnobežka|rovnobežku]], ktorú osvetliť dokáže - [[obratník]] Kozorožca]], najsevernejšia rovnobežka, na ktorú ešte dokáže Slnko dosvietiť, sa nachádza o 90° severnejšie. Je to rovnobežka 66,5°. Táto rovnobežka sa nazýva severná [[polárna kružnica]]. Dátum, kedy na nej nevyjde Slnko nad obzor je väčšinou [[21. december]] - deň [[zimný slnovrat|zimného slnovratu]]. Slnko samozrejme v ten deň nevyjde ani nikde inde vo vyšších zemepisných šírkach, až po pól. V deň [[letný slnovrat|letného slnovratu]], [[21. jún]]a je to opačne a polárna noc nastane od južnej polárnej kružnice vyššie. Medzi polárnou kružnicou a pólmi nastáva obdobie niekoľkých dní, kedy je polárna noc, potom nasleduje niekoľko dní obsahujúcich východy aj [[západ Slnka|západy Slnka]] a napokon niekoľko dní, kedy Slnko nezapadne pod obzor - polárnych dní. Čím bližšie sa určité miesto náchádza k pólu, tým viac je na ňom v priebehu roka polárnych dní a polárnych nocí. Na [[severný pól|severnom póle]] začína polárna noc [[23. september|23. septembra]] a končí [[21. marec|21. marca]]. Na [[južný pól|južnom póle]] je to opačne.
