Machorasty: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 4143107 používateľa 91.227.225.98 (diskusia) bola vrátená |
|||
Riadok 69:
Machorasty dokážu stabilizovať substráty a pripraviť ich na osídlenie napr. cievnatými rastlinami. Indikujú ložiská [[kov]]ov alebo stanoviská s vysokým obsahom [[dusík]]a, sú schopné indikovať aj [[znečistenie]] vody alebo [[ovzdušie|ovzdušia]]. V niektorých biotopoch ([[rašelinisko|rašeliniská]]) tvoria hlavnú zložku [[biomasa|biomasy]]. Vďaka pomerne krátkemu životnému cyklu majú možnosť rýchlejšie reagovať na zmeny vonkajších podmienok, sú teda prispôsobivejšie ako väčšina ďalších suchozemských rastlín.
== Systém ==
Machorasty spolu s cievnatými rastlinami patria medzi [[zelené rastliny]] (''Viridophyta''). V rámci zelených rastlín sa zaraďujú medzi [[vyššie rastliny]] v širšom zmysle, pretože zo zygoty sa vyvíja [[embryo]] vyživované materskou rastlinou a tiež ďalšie znaky ich približujú k typickým predstaviteľom vyšších rastlín. V starších systémoch boli zaraďované k [[cievnaté rastliny|cievnatým rastlinám]], kde sa už dnes nezaraďujú. Hoci majú cievne zväzky, čo je dôležitý znak cievnych rastlín, tieto zväzky nie sú [[lignín|lignifikované]]. Ich prieduchy nie sú uzavierateľné.
Machorasty sa rozdeľujú na tri základné [[taxón]]y: rožteky, pečeňovky a machy, ktoré boli v starších systémoch považované za triedy. V súčasnosti tvoria už samostatné oddelenia. Rožteky a machy sú [[monofyletická skupina|monofyletické skupiny]], u pečeňoviek je ich monofyletickosť sporná a podľa niektorých autorov ide o [[parafyletická skupina|parafyletickú skupinu]].
| |||