Kenozoikum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: pnb:سینوزویک
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 6:
Teplota= |
}}
'''Kenozoikum''' je geologická [[Éra (geológia)|éra]], spadajúca pod [[Eón (geológia)|eón]] [[fanerozoikum]], v poradí najmladšia. Kenozoikum nadväzuje na [[mezozoikum]] so začiatkom pred 65,5  mil.  rokov a trvaním až dodnes.
 
== Rozdelenie ==
Riadok 14:
** perióda: [[neogén]] podľa novej definície (do 2,588 mil.)
** perióda: [[paleogén]] (do 23,03 mil.)
 
 
Delenie (ICS 2005):
Řádek 32 ⟶ 31:
Vo fanerozoiku pokračovalo delenie kontinentov až po ich súčasnú podobu. Dôležitým procesom bol (resp. stále je) posun fragmetov [[Gondwana|Gondwany]] na sever a kontakt s [[Laurázia|Lauráziou]], ako aj otvorenie a následné rozširovanie [[Atlantický oceán|Atlantiku]].
 
[[Južná Amerika]] tiež smerovala severne, ale úplnej kolízii so [[Severná Amerika|Severnou Amerikou]] zabránili menšie [[Tektonická platňa|platne]] v oblasti dnešného [[Karibské more|Karibiku]], ktoré pôsobili ako ''„air-bagy“'' a podstatne utlmili náraz v čase stredného [[pliocén]]u. Pozostatky tohototohto procesu tvoria recentný [[sopečná činnosť|vulkanizmus]] Karibského mora a priľahlých oblastí.
 
StretKolízia [[Afrika|Afriky]] s [[Eurázijská platňa|Eurázijskou platňou]] nebol tak pokojný, panovali pri ňom oveľa väčšie kompresné sily. Dôsledkom tohto stretu bol zánik mora [[Tethys (more)|Tethys]] (jeho zvyškami sú dnešné [[Stredozmené more|Stredozemné]] a [[Čierne more|Čierne]] more). Kompresia zapríčinila vznik pohorí [[Alpy]] a [[Karpaty]]. Posledný veľký dopad na morfológiu zemského povrchu malmala stretkolízia [[Indický polostrov|Indie]] s [[Ázia|Ázijským kontinentom]] a vznik viacerých pásmových pohorí ([[Himaláje]], [[Pamír]], [[Hindúkuš]], atď...). [[Orogenéza|Vrásnenie]], ktoré podnietolo vznik pásmových pohorí v kenozoiku (príp. koncom [[Mezozoikum|mezozoika]]) sa nazýva [[Alpínske vrásnenie]].
 
=== Podnebie ===
[[Súbor:Hyaenodon Heinrich Harder.jpeg|thumb|vpravo|300px|[[Hyenodont]] -  – jeden z najväčších dravcov v [[oligocén]]e, bol rozšírený v [[Ázia|Ázii]], [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], [[Afrika|Afrike]] a [[Európa|Európe]] (kresba [[Heinrich Harder|Heinricha Hardera]] približne z roku [[1920]]).]]
Počas paleogénu bolo omnoho teplejšie a vlhkejšie [[podnebie]] ako v súčasnosti. Nástupom neogénu sa klíma začína ochladzovať, pravdepodobná príčina tkvie vo výzdvihu Himalájí. Počas [[pleistocén]]u pokračuje ochladzovanie, ktorého výsledkom je niekoľko [[glaciál|ľadových dôb]], prerušených teplejšími periódami.
 
Řádek 47 ⟶ 46:
 
=== Fauna ===
Koncom [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] došlo k masívnemu vyhynutiu väčšiny morských ([[amonity]], [[belemnity]], morské plazy) ako aj suchozemských ([[dinosaury]]) živočíšnych druhov. Preživšie [[cicavce]] a [[vtáky]] rýchlo využili voľný priestor a začali sa hromadne rozširovať na [[Zem|zemskomzem]]skom povrchu. Vtáky sa začiatkom paleogénu na krátky čas stávajú vládcami planéty (až {{m|2 |m}} vysoké nelietavé dravce, ktorých [[Fosília|skameneliny]] sa našli v Laurázii a v Južnej Amerike, boli postrachom všetkého živého v kenozoiku).
 
Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil faunu v neogéne a v neskorších obdobiach, bol vývoj trávových druhov na savanách. Na ich spásanie sa postupne adaptovali niektoré bylinožravé cicavce (kone, antilopy). Zaujímavú vetvu predstavuje vývoj v Južnej Amerike, ktorá bola relatívne izolovaná od okolitého sveta a priniesla svetu mnoho životných foriem: rody ''Litopterna'' (v podstate kombinácia ťavy a koňa), ''Notoungulata''. Koncom neogénu nastupuje na scénu človek, presnejšie jeho predkovia [[Australopitekus|australopitekovia]] v [[Afrika|Afrike]]. Pod vyhynutie štvrtohorných cicavcov ([[mamut]]ov, ''prajeleňov'', ''srstnatých nosorožcov'') sa podpisuje okrem klimatických zmien už aj ľudská činnosť.