Verzia z 02:24, 16. január 2012 upraviť Yankovitius (diskusia \| príspevky) 596 editací →‎Priebeh ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 03:22, 16. január 2012 upraviť vrátiť Yankovitius (diskusia \| príspevky) 596 editací →‎Vývoj po sneme Ďalšia úprava →
Riadok 21: == Vývoj po sneme == Hneď po sneme saský kurfirst Fridricha Múdry zinscenuje prepad a Luthera privádza na hrad Wartburg, kde ho ukrýva pod menom Junker Juraj. Prežíva tu 300 dní, ktoré vyplňuje literárnou prácou. S jeho pobytom je spojený preklad Novej zmluvy. V 1522 sa Luther vracia do Wittenbergu, kde najprv káže a od roku 1524 znova aj prednáša. Hnutie sa ďalej šíri. Mníšske sľuby začínajú byť ohrozované. Na námestí v Bruseli boli upálení prví luteráni Ján Es a Henrich Vos. V Durínsku sa zakladali spolky, ktoré hrozili vzburou. Luther navrhoval rokovanie a zmierenie, vyčítal to kniežatám a pánom, že dali príčinu k tejto situacií. Snem v Norimberku je možné považovať za začiatok rozdelenia Nemecka na protestantský a rímskokatolícky tábor. Mníšske sľuby začínali byť ohrozené. V novembri vystúpilo z wittenbergského kláštora trinásť augustiniánskych mníchov. Luther bol týmto dielom taký nadšený, že povedal, že by toto dielo mohlo byť pokojne zaradené do Písma svätého. Bol veľmi rád, pretože si uvedomoval, že toto dielo prispeje k obhajobe reformácie a šíreniu luteranizmu. V roku 1522 prišiel Martin Luther do Wittenbergu a vysvetľoval otázky učenia o omši, celibáte, obrazoch, spovedi. Jeho kázne pôsobili upokojujúco, no bol stále pod hrozbou wormského ediktu. Na námestí v Bruseli boli upálení prví luteráni Ján Es a Henrich Vos. V Durínsku sa zakladali spolky, ktoré hrozili vzburou. Tomáš Munzer sa stal vodcom, bol pokladaný za nepriateľa kniežat, rímskokatolíckej cirkvi, a luteránstva. Luther navrhoval rokovanie a zmierenie, vyčítal to kniežatám a pánom, že dali príčinu k tejto situacií. Snem v Norimberku je možné považovať za začiatok rozdelenia Nemecka na protestantský a rímskokatolícky tábor. Hoci sa pápežskému legátovi Campeggiovi podarilo dosiahnuť to, že nemecké kniežatá budú uplatňovať Wormský edikt pokiaľ to bude možné, v Regensburgu uzavrel ligu na podporu rímskej veci, čím bol Rím posilnený na juhu Nemecka. Na druhej strane však Filip Hessenský bol najschopnejším luteránskym politikom, ktorý prispel k Lutherovej obhajobe. Nasledovala sedliacka vojna, ktorá mala negatívny vplyv na reformáciu. Ovplyvnila Luthera osobne. Radikáli zvíťazili a vlámaním sa do kláštorov, pustošením sa dopúšťali hanebností, ktoré ich zbavovali sympatií. Katolícke kniežatá obviňovali Luthera z tejto vzbury, 15. mája boli sedliaci porazení. Po smrti Fridricha Múdrého sa stal nástupcom jeho brat Ján Vytrvalý. Bol prívržencom luteranizmu. Šírenie reformácie dostali do rúk kniežatá, ktoré v roku 1526 uzavreli pod vedením Filipa Hessenského Torgavský zväz. Ten bol odpoveďou na Dessavský zväz, ktorý vytvorili katolícke kniežatá. Najbližší snem v roku 1526 v Speyeri mal riešiť nábožensku otázku. Cisár Karol V. však kvôli svojím vojenským aktivitám poslal na snem svojho brata Ferdinanda I. Ten požadoval uplatňovanie wormského ediktu, čo sa napokon nestalo, pretože bolo potrebné zjednoťiť kniežatá pod vplyvom hroziaceho nebezpečenstva zo strany Turkov. Záver snemu bol teda dočasný, ktorý dovoľoval štátu praktizovať náboženstvo podľa svojej vôle až do všeobecného koncilu. Išlo prakticky o uznanie teritoriálného princípu. V Speyeri sa konal ďalší snem, ten vďaka katolíckej presile zrušil rozhodnutie z roku 1526 a znovu potvrdil wormský edikt už len pre katolícke teritória. V krajoch kde mali prevahu luteráni sa musel dodržiavať princíp náboženskej slobody pre katolíkov, no v katolíckych krajoch už sloboda pre luteránov nebola zaručená. Veľmi dôležitý bol v tejto situácií úspech na Augsburskom sneme, ktorý zvolal Karol V. A chcel na ňom definitívne ukončiť náboženské rozpory v Nemecku. Luteráni na ňom predložili svoje vyznanie, v ktorom dokazujú pravdivosť kresťanskej viery protestantov a podopierajú ním svoje učenie. Melanchton napísal Confessio Augustana - Augsburské vyznanie a podpísali ho aj protestantské kniežatá. Toto Vyznanie predložili na sneme. Pre svoj historický význam a sčasti pre svoju vnútornú hodnotu sa stalo najvplyvnejším zo všetkých luteránskych vyznaní viery. Neskôr bol Melanchton „nútený“ napísať aj Obranu Augsburského vyznania, ktorú však cisár Karol neprijal. Bez hrozby, ktorú predstavoval wormský edikt by takéto vyznanie viery a definovanie učenia pravdepodobne nikdy nebolo vzniklo. Na sneme zvíťazili rímskokatolíci, ktorý mohli uviesť do platnosti wormský edikt proti Lutherovi. Bol i znovu obnovený cisársky odvolávací súdný dvor, čo prakticky znamenalo koniec možností kladných súdnych rozhodnutí pre protestantov. Túto nepriaznivú situáciu pomohla zjednotiť protestantov Šmalkálska liga, ktorá na sneme v [[Norinberg]]u uzavrela s cisárom mier až do všeobecného koncilu. K rozvoju luteránstva prispeli aj katastrofa anabaptistov v Munsteri v rokoch 1534 - 1535 a tiež aj Wittenberská dohoda - concordia o Večeri Pánovej. Ako i Augsburský mier z roku 1555. Tu si luteráni žiadali plné práva, vrátenie všetkých cirkevných majetkov a toleranciu luteránov na katolíckych územiach. Tieto požiadavky neboli splnené. Slobodná voľba vierovyznania bola obmedzená iba na ríšske stavy a rytierstvo. Poddaní museli prijať vieru svojho zemepána, podľa princípu cuius regio, eius religio - koho panstvo, toho náboženstvo. Tí, ktorí sa tomuto pravidlu nechceli podriadiť, mali právo sa aj s celým majetkom vysťahovať. Výnimočné postavenie získali slobodné ríšske mestá, v ktorých mohli obe cirkvi pôsobiť vedľa seba. Dohoda sa vzťahovala iba na luteránov. Tak sa stal Augsburský mier z roku 1555 veľkou podporou k rastu významného diela – luteranizmu.

Wormský edikt: Rozdiel medzi revíziami