V roku 1533 prichádza do Švajčiarska [[Ján Kalvín]], prenasledovaný vo Francúzsku pre svoje protestantské názory. Svoje učenie zhŕňa v publikácii Inštitúcie (1535). Od roku 1536 pôsobí Kalvín v [[Ženeva|Ženeve]], kde zavádza radikálnu reformáciu, ktorá sa dotýka prakticky každého aspektu civilného života všetkých obyvateľov mesta. Nakrátko je vypovedaný, po návrate pokračuje v budovaní [[teokracia|teokracie]] (prepojenie náboženstvo s politikou). Kalvínovo učenie o predestináci (predurčenie človeka ku spáse alebo zavrhnutiu) luteráni neuznávali, rovnako ani aj jeho pozíciu k Svätej večeri, ktorú mal spoločnú s Ulrichom Zwinglim. V roku 1549 Kalvín s Bullingerem uzatvárajú spoločný konsenzus o Večeri pánovej (Consensus Tigurinus - 1549). Vzniká jednotná švajčiarska reformovaná cirkev. V roku 1566 požiadal nemecký reformovaný falcký [[kurfirst]] Ľudovít VI. Bullingera o zaslanie vyznania, ktoré vychádza po podpísaní teológov švajčiarskych kantónov pod názvom Druhé Helvétska vyznanie. To sa potom stáva základom reformovaných cirkví i v zahraničí.
Výsledkom reform8ciereformácie je existencia nových – na rímskom biskupovi nezávislých – cirkví – a kultúra [[protestantizmus|protestantizmu]]. Výraznejšie sa profilujú dva základné typy teológií – [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelické cirkvi]] založené hlavne na princípoch [[Martin Luther|Lutherových]] ("[[luteráni]]") a cirkvi založené na na pozícii Jána Kalvína – tzv. reformované cirkvi, resp. [[kalvinizmus]]. Luteranizmus a kalvinizmus môžeme pokladať za dvé hlavné osy teologického pohybu v reformácii. Z nich vychádza aj väčšina súčasných – na základe reformácie vzniknuvších – cirkví. Dôležitým výsledkom reformácie sú jej radikálne smery, medzi inými napríklad [[anabaptizmus]] (dôraz na krst dospelých). Na anabaptizmus nepriamo nadväzuje baptizmus a letničné hnutia, ktoré sa formovali od 17. storočia a to predovšetkým v Holandsku, Anglicku a v Novom Anglicku (USA).
Reformačné hnutie vedie k [[protireformácia|protireformácii]] a [[rekatolizácia|rekatolizácii]], ktorú viedol [[Rím]] ([[Katolícka cirkev|rímskokatolícka cirkev]]) ako reakcia na ideológiu reformátorov.
=== Reformácia na Slovensku ===
Řádek 59 ⟶ 57:
=== Protireformácia ===
ReakciaReformačné Rímahnutie naviedlo reformačnék snahy[[protireformácia|protireformácii]] nenechalaa na[[rekatolizácia|rekatolizácii]], sebaktorú viedol [[Rím]] ([[Katolícka cirkev|rímskokatolícka cirkev]]) ako odpoveď na dlhoideológiu čakaťreformátorov. S cieľom zabrániť reformácii používal Rím rôzne prostriedky. V politickom boji sa za katolíkov intenzívne angažoval najmä rod Habsburgovcov. Úspešnou taktikou rekatolizátorov bolo poskytovanie kvalitného a bezplatného vzdelávania deťom politicky vplyvných feudálov. Kvalitné a lacné vzdelanie bolo motívom pre rodičov prestúpiť späť ku katolíckej viere. Keďže sa uplatňoval princíp "čie panstvo, toho náboženstvo", tak s feudálom konvertovali na katolicizmus automaticky aj jeho poddaní. Tento princíp "deľby viery" bol typický aj pre naše územie. Protireformácia našla svoj systematický základ v pôsobení jezuitov resp. v reholi Spoločnosť Ježišova, ktorú založenej [[Ignác z Loyoly|Ignácom z Loyoly]].
