Apollo 15: Rozdiel medzi revíziami

veliteľský_modul = CM-112 <br/>volací znak ''Endeavour''<br/>hmotnosť 30&nbsp;370 {{kg|30370}}|

lunárny_modul = LM-10<br/>volací znak ''Falcon''<br/>hmotnosť 16&nbsp;430 {{kg|16430}}|

pristátie na mesiaci = [[30. júl]] [[1971]]&nbsp;&nbsp;  22:16:29 UTC<br/>[[Hadley Rille]]<br/>26° 7' 55.99" s&nbsp;&nbsp;  3° 38' 1.90" v<br/>(podľa [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]]<br/>Mean Earth Polar Axis [[súradnicový systém]])|

hmotnosť vzoriek = 77 {{kg|77}} |

Oproti predchádzajúcim misiám programu Apollo nastali malé zmeny. Raketa Saturn V bola zdokonalená, čím sa značne zvýšila jej nosnosť. Vďaka tomu bolo možné pridať do výbavy pristávacieho modulu mesačný elektromobil LVR ([[Lunar Roving Vehicle]]). Novinkou vo vybavení bola tiež malá [[umelá družica|družica]], ktorú posádka vypustila na [[kruh]]ovú mesačnú [[obežná dráha|obežnú dráhu]] vo výške {{km|110 km|m}} pred návratom na [[Zem]]. Družica označená ako PFS ([[Particles and Fields Subsatellite]]) mala hmotnosť približne {{kg|36 kg}} a vysielala na Zem údaje o mesačnom [[magnetické pole|magnetickom]] a [[gravitácia|gravitačnom]] poli. Napájali ju [[slnečná batéria|slnečné batérie]]. Novou časťou vybavenia je aj [[laser]]ový výškomer pre “optickú rádiolokáciu" výšky povrchových útvarov na Mesiaci.

* pilot veliteľského modulu [[Alfred Worden]] (1)

Raketa Saturn V s výrobným číslom SA-510 odštartovala so svojím nákladom [[26. júl]]a o 13.34 [[UT]] z rampy [[štartovací komplex 39|39-A]]. Let k Mesiacu prebehol hladko, vyskytli sa len malé problémy s nefungujúcim výškometrom v lunárnom module a s chybnou funkciou indikátora chodu motora SPS. Bez problémov prebehli aj menévre navedenia na obežnú dráhu označené ako LOI-1 a LOI-2. Ich výsledkom bola obežná dráha okolo Mesiaca vo výške 17-108  – {{km|108|m}}. Oddelenie veliteľského a lunárneho modulu sa síce uskutočnilo o jeden obeh neskôr oproti plánu, ale pristátie prebehlo bez problémov. Lunárny modul ''Falcon'' pristál na mesačnom povrchu pri brázde Hadley [[30. júl]]a o 23.16.29 UT.

Prvý výstup na mesačný povrch sa uskutočnil po odpočinku posádky. Scott a Irwin najprv vybrali a uviedli do prevádzky mesačný Rover a potom sa vybrali na prvú jazdu ku [[kráter]]u Elbow. Po odobratí vzoriek a [[geológia|geologickom]] prieskume sa [[astronaut]]i vrátili k LM, v ktorého blízkosti nainštalovali laboratórium ALSEP. Prvá vychádzka trvala 6 hodín a 14 minút a Rover počas nej prešiel 10 {{km|10|m}}.

Druhý výstup prebehol [[1. august]]a 12.02 do 1 8.50 UT. Výprava bola opäť plne venovaná geologickému prieskumu. Rover počas nej prešiel vzdialenosť {{km|12,.5 km|m}}. Nasledujúceho dňa prebehla tretia a posledná prechádzka, ktorá začala o 09.05 UT a skončila o 13.36 UT. Už o 15.11.27 UT nasledoval štart lunárneho modulu a spojenie ''Falcona'' s ''Endeavourom'' nastalo o 19.10.27 UT. Na obežnej dráhe strávila vesmírna loď ešte dva dni, počas ktorých došlo k vypusteniu družice. Návratový manéver prebehol [[4. august]]a o 21:37 UT a návratový modul sa hladiny [[Tichý oceán|Tichého oceána]] dotkol [[7. august]]a o 20.46 UT.