Menelaos (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 3:
Je známy ako jedna z hlavných postáv [[Homér]]ových eposov. Bol manželom ženy, pre ktorú sa viedla [[trójska vojna]] a Menelaos bol tým, kto k nej dal podnet. Nikto mu však jeho počínanie nevyčítal, obhajoval si svoju česť a právo a podnikol všetky kroky pre rokovania, ktoré by mohli viesť k zmieru. Keď aj potom bola vojna neodvratná, bol v nej statočným bojovníkom.[[Image:Helen Menelaus Louvre G424.jpg|thumb|[[Helena (Sparta)|Helena]] s Menelaoom a [[Afrodita]]. Detail starogréckej maľby na váze z obdobia rokov cca. 450–440 pred Kr.]]
 
Jeho osud nebol nijak závideniahodný. Ako mladík bol donútený aj so svojím bratom [[Agamemnón]]om utiecť z rodných [[Mykény|Mykén]], keď jeho strýko [[Thyestes]] ich otca zavraždil a usiloval sa aj o ich život. Bratia našli útočisko u spartského kráľa [[Tyndareós|Tyndarea]]. Po krátkej dobe sa Menelaos oženil s kráľovou nevlastnou dcérou [[Helena (Sparta)|Helenou]]. Otcom Heleny bol najvyšší boh [[Zeus]], ktorému sa zapáčila kráľova manželka [[LedaLéda]]. [[Klytaimnéstra]], Helenina sestra-dvojča, ktorej otcom bol Tyndareós, sa stala ženou Agamemnónovou.
 
Helena bola široko ďaleko preslávená krásavica, uchádzalo sa o ňu veľa urodzených a statočných mužov. Nápadníci sa skoro dostali do ozbrojených stretov, Helena sama si nakoniec vybrala Menelaa a mali spolu čoskoro dcéru [[Hermioné|Hermionu]]. Keď jej otec, kráľ Tyndareós zomrel, ona sama dosadila Menelaa na spartský trón. Doba jeho pokojnej vlády a rodinnej pohody však netrvala dlho.