Grécka hudba: Rozdiel medzi revíziami

Ľudová grécka hudba sa začala formovať približne v 9 stor. po Kr. a vychádza z antickej a byzantskej ľudovej hudby. ZaraďujemeKorene junovogréckej hudby môžeme nájsť v 8. stor. pred Kr. v tzv. [[orientalizujúce obdobie|orientalizujúcom období]] gréckej kultúry, kedy spoločne s umením, či architektúrov bola od východných civilizácii orebraná aj hudba. Je pravdepodobné, že pretrvali aj skoršie hudobné vplyvy, ešte z [[mykénska kultúra|mykénskej doby]], ktorá bola tiež orientálna. Ceľkovo zaraďujeme grécku hudbu do orientálnych štýlov. Medzi 4.-9. stor. po Kr. prijala grécka-byzantská hudba veľa nových orientálnych vplyvov z [[Perzia|Perzie]], odkiaľ čerpala ceľkovo [[byzantská kultúra]] (aj umenie, či zvyky). Takto sa utvorila [[byzantská hudba]], ktorá predstavovala pomiešanie starých gréckych a perzských vplyvov. Byzantskú hudbu, jej štýl, si osvojili najprv [[Arabi]], ktorí ovládli rozsiahle byzantské oblasti a neskôr Osmanskí [[Turci]], ktorí grécku Byzanciu zničili, avšak nadviazali na jej kultúru.

Grécky folklór bol ovplyvnený hlavne počas tureckej nadvlády, kedy sa často spievalo o odboji proti Turkom, tak vznikli tradičné ľudové zbojnícke piesne (''kleftika tragoudia''). Grécka hudba je odlišná v rôznych častiach Grécka. Štýl, ktorý tu bol opísaný je charakteristický pre pevninské Grécko, najčastejšie hudobné nástroje sú klarinet (''klarina'') a lauto, prípadne [[úd (hudobný nástroj)|úd]] (''oudi''), čo sú orientálne mandolíny. Hudba pevninského Grécka je veľmi odlišná od ostatnej balkánskej hudby. Každý kraj pevninského Grécka má niečo špecifické. [[Epirus]] je známy pomalými piesňami, známymi ako ''miroloi'', tieto piesne sú monotonické a ich pôvod je ešte zo staroveku. [[Tesália]] má melodickejšie piesne, známe sú tu hlavne piesne gréckeho nomádskeho kmeňa [[Sarakacani|Sarakacanov]]. Piesne [[Rumélia|Stredného Grécka]] a [[Peloponéz]]u sú veľmi rýchle.Trocha odlišný štýl pevninskej gréckej hudby nájdeme v [[Macedónia|Macedónií]] a [[Západná Trácia|Trácií]], tamojšie piesne sa podobajú balkánskemu štýlu, predovšetkým bulharským piesňam. V pevninskom Grécku sa sa tancuje tanec ''Syrtos'', ''Karagouna'', ''Sta tria'', ''Kleistos'', ''Kalamatianos'', ''Tsakonikos'' a najpopulárnejší tanec je určite akrobatické ''Tsamiko''.

Podobnú hudbu nájdeme aj v gréckej hudbe zo západnej [[Anatólia|Anatólie]] a [[Cyprus|Cypru]], tu sa jedná o hudbu pôvodom z mestských centier byzantskej doby. V západnej Anatólií, v mestách ako [[Smyrna]], [[Bursa|Prusa]] či [[Ayvali]] boli populárne tzv. ''amanes'', boli to typické anatólske piesne, ktoré začínali povzdychom ''aman''. Hudobné nástroje z Anatólie boli hlavne brnkacie, [[buzuki]], laouto, oudi, [[baglama]], cymbal (''santouri''), [[kanun]] (''kanonaki'') a husle (''violi''). Odlišné tóny nájdeme v hudbe z anatólskeho kraja [[Pontos]]. Tu prevláda sláčikový nástroj ''Kemenče'', na ktorý sa hrá zvislo. Melódie sú v silno orientálnom štýle. Často sa tu spieva o odboji proti Turkom, ktorý stále trval v pontských horách, tieto pontské piesne však nenazývame ''kleftika tragoudia'', ale ''antartika tragodia'', od slova ''antartis (povstalec)''. Pontské tance sú veľmi rýchle a divoké, často a pri nich strieľalo do vzduchu. Známe pontské tance sú ''Chalai'', ''Tik'', ''Dipat'', ''Trigona'' a ''Syrtos''. [[Kapadócia|Kapadócku]] grécku hudbu môžeme nazvať kombináciou medzi hudbou zo západnej Anatólie a ostrovov s pontským folklórom.

Tradičný tanec Grékov z [[Istanbul|Konštantínopolu]] je byzantské [[Chasapiko]], tradičné hudobné nástroje z Konštantínopolu laouto, oudi, [[kanun]] v menšej miere aj klarinet. Mnohé grécke piesne z Konštantínopolu vznikli ešte v byzantskej dobe. Najznámejšie Konštantinopolské piesne sú Chasapiko politiko, chasaposerviko a eche gia panagia. Tradičná [[Kréta|krétska]] hudba je veľmi špecifická, hlavným nástrojom je tu ''lyra'', sláčikový nástroj podobný ako ''kemenče''. Známe sú tu veršované vtipné piesne ''mantinades (mantinády)'', Tradičné krétske tance sú ''Pentozalis'' a ''Syrtos''. Podobne ako v Ponte aj tu sú tance divoké s militantným podtónom.