Georgij Konstantinovič Žukov: Rozdiel medzi revíziami

 

Od roku [[1940]] velil jednotkám Kyjevského vojenského okruhu. Od [[január]]a do [[júl]]a [[1941]] bol náčelníkom generálneho štábu, od [[august]]a [[1942]] zástupcom vrchného veliteľa [[Červená armáda|Červenej armády]]. Bol jeden z mála tých ktorí sa odvážili [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] oponovať a vyjadrovať svoj nesúhlas priamo do očí. Tak napríklad pri obranných bojoch zachránil život svojmu zástupcovi [[Ivan Konev|Ivanovi Konevovi]], ktorého plánoval Stalin popraviť, kvôli porážkam na fronte.

Počas [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] sa prejavil ako talentovaný veliteľ. Zohral významnú úlohu pri [[Boje o Leningrad a Pobaltie 1941 – 1944|obrane Leningradu]] v roku [[1941]]. Svojimi nekompromisnými rozkazmi a správnym zhodnotením situácie odvrátil porazeneckú náladu svojich predchodcov a zabránil strate mesta. I keď niektoré pramene uvádzajú, že jeho účasť na bitke nebola príliš dôležitá, pretože jeho predchodcovia krátko pred jeho príchodom nakoniec podnikli potrebné opatrenia.

 

Po porade s Vasilievskym [[10. apríl]]a [[1943]] vypracoval smernicu o príprave obrany aj protiútoku v Kurskom oblúku<ref>{{Knižná referencia|autor=Robin Cross|názov=''Citadela / Bitva u Kurska'' ISBN 80-7198-070-6|mesto=Olomouc|vydavateľstvo=Votobia|strana= 108 - 111|rok=1996}}</ref>. Tieto rozkazy, ktoré neskôr podpísal Stalin, dobre odhadli nemecké zámery. Na ich základe tak červená armáda v [[Bitka v Kurskom oblúku|Kurskej bitke]] ochromila poslednú nemeckú šancu na zvrat situácie na východnom fronte. Medzi jeho zásluhy patria aj čiastkové úspechy pri prelomení Leningradskej blokády uskutočnené od januára [[1943]] do januára [[1944]], kedy bola cesta k mestu konečne uvoľnená. Jeho podiel na ostatných operáciach vojny bol taktiež nesporný. Riadil boje na pravobrežnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a [[Operácia Bagration|Bielorusku]] v rokoch [[1943]]–[[1944]]. Vojská pod jeho velením vykonali [[Visliansko-oderská operácia|Visliansko-oderskú operáciu]] a [[17. január]]a [[1945]] definitívne oslobodili [[Varšava|Varšavu]], onedlho spolu s ostatnými frontami vojaci pod jeho vedením [[bitka o Berlín|dobyli Berlín]] - hlavné mesto Tretej ríše. Na predmestí Karlshorst v mene najvyššieho veliteľa armády prijal, ako najvyšší prítomný predstaviteľ [[ZSSR]], v neskorých nočných hodinách [[8. máj]]a [[1945]], bezpodmienečnú kapituláciu nemeckých ozbrojených síl.

 

 

24. júna 1945 viedol spolu s maršalom [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovským]] slávnostnú prehliadku víťazných vojsk na Červenom námestí v Moskve.

V rokoch [[1956]]–[[1957]] bol kandidát a od roku [[1957]] člen [[Prezídium Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|Prezídia Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]]. Bol prvým vysokým armádnym dôstojníkom, ktorý sa dostal na tieto miesta. Žukov v tomto období navrhoval znížiť politický vplyv na armádu. 26. októbra 1957 ho Nikita Chruščov odvolal zo všetkých funkcií a armády. V roku [[1958]] odišiel na dôchodok.

 

| priezvisko = Drábek

| meno = I