Viliam I. (Anglicko): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 5 bajtov ,  pred 10 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (r2.7.2+) (robot Zmenil: ro:Wilhelm Cuceritorul)
Bez shrnutí editace
[[Súbor:William1.jpg|náhľad|Viliam I. Dobyvateľ]]
 
'''Viliam I.''', známy ako '''Viliam dobyvateľDobyvateľ''' (* [[1028]], Falaise – [[9. september]] [[1087]], [[Rouen]]) bol vojvoda [[Normandia|normandskýnormanský]] ([[1035]] – [[1087]]) a [[anglický]] kráľ ([[1066]] – [[1087]]).
 
Po smrti bezdetného kráľa [[Eduard Vyznávač|Eduarda]] v roku [[1066]] si anglický trón nárokoval jeho bratranecbratanec Viliam. Ale až vojenskou výpravou z Normandie (sever Francúzska) za pomoci približne 600 lodí a 7 000 vojakov a žoldnierov sa mu podarilo získať anglický trón v [[bitka pri Hastingse|bitke pri Hastingse]] po svojom bratrancovibratancovi, kde bol zabitý posledný anglosaský kráľ [[Harold II.]], ktorý vládol necelý rok.
 
== Životopis ==
Viliam sa narodil v roku [[1028]] ako nemanželský syn Róberta, vojvodu z Normandie, a Arletty (Harlette, Arleve), dcéry garbiara z [[Falaise]]. Napriek tomu, že bol nemanželského pôvodu, ako priamy potomok Rolla Vikinga, ktorý v roku [[911]] získal dohodou v Sant-Clare-Sur-Epte Normandiu od Karola III., mal veľkú nádej na trón. Ten v roku [[1035]] po smrti svojho otca ako sedemročný aj získal.
 
Keď mal Viliam osemnásť rokov, stal sa oficiálne vojvodom, bez akéhokoľvek obmedzenia či poručníka. V prvých rokoch svojej dospelosti sa preslávil ako zdatný vojak v turnajoch a rebéliachrebéliách, ktoré viedol aj proti francúzskemu kráľovi Henrichovi, s ktorým susedil v Bretónsku.
 
V roku [[1049]] sa Viliam oženil s Matildou, dcérou Baldvina V. Flanderského. K uzavretiu tohto manželstva sa viaže istá príhoda, že vraj Viliam najprv musel Matildu zmlátiť, pretože sa odmietala vydať za bastarda, potom však súhlasila, pretože ju svojím činom presvedčil, že je pevný a vytrvalý vo svojíchsvojich cieľoch.
 
Po dobytí Anglicka v roku 1066 musel čeliť mnohým rebéliamrebéliám proti normandskejnormanskej nadvláde. Do ich čela sa postavili anglosaskí šľachtici a tým Viliamovi uľahčili odoberanie pôdy z anglosaských rúk.
 
Viliam najprv odobral majetok všetkým, ktorí bojovali po boku Harolda, a potom vzbúrencom. Jednotkami majetku boli tzv. rytierske lány (knight´s fee), ktoré v dobe vojny museli dodať jedného plne ozbrojeného rytiera.
 
Po tejto exekúcii majetku si Viliam ponechal 1422 manstva, jeho nevlastný brat Robert z Mortrain 795 a druhý brat Odo z Bayeux 439. Asi päť tisícpäťtisíc normanských rytierov sa stalo zároveň vojakmi aj statkármi.
 
Normani v Anglicku žili ako okupačná armáda, stavali hrady na obranu proti svojímsvojim poddaným, nie proti nepriateľom zvonku. Anglosaských obyvateľov bolo asi 1,5 milióna a Normanov iba 10 000.
 
Roku [[1070]] Viliam zosadil niektorých anglických biskupov a potom už žiadni anglickí biskupi neboli menovaní. Do roku 1086 zanikla stará anglosaská šľachta a do popredia sa dostávala normanská aristokracia, ktorá hovorila iným jazykom. Dejiny Anglicka boli až do roku 1204 spojené s dejinami Normandie. Starý anglosaský jazyk sa začal miešať s francúzštinou (pease-paix, court-cour). Zaujímavý je tiež vývoj slova preux. Vo francúzšinefrancúzštine znamená udatný, ale anglické slovo proud, ktore z neho vzniklo, znamená pyšný. Jedno je pohľad šľachtica a druhé poddaného.
 
V roku [[1086]] nechal Viliam spísať [[Domesday Book]], knihuKnihu posledného súdu, kde boli zapísaní všetci držitelia pôdy. Podľa tejto knihy bolo v Anglicku 9 300 držiteľov pôdy zo strany šľachty a duchovenstva,85 tisíc socmanov a slobodníkov, 108 tisíc poddaných, 89 tisíc cotterov a 25 tisíc otrokov, z ktorých sa v budúcom storočí stali nevoľníci. Bolo tu teda približne 300 tisíc hláv rodín., Tedateda asi 1,5 až 2 milióny ľudí.
 
Vo Francúzsku sa objavovala snaha Viliama obmedzovať, hlavne zo strachu z jeho moci. V jej čele stál francúzsky kráľ Filip a Fulk Morous z Anjou. Do rebélie proti svojmu otcovi sa zaplietol aj jeho najstarší syn Róbert, hlavne preto, že nemohol využívať peniaze ani moc, ktoré mu plynuli z toho, že bol dedičom. Bojiskom sa stalo Vexin, sporné územie na brehu Seiny medzi RouenRouenom a Parížom. PotomPo tom, čo do Normandie vpadla posádka pevnosti Nantes, vydal sa v júli [[1087]] na odvetné ťaženie, pri ktorom bol zranený a prevezený do kláštoraKláštora sv. GervaseGervasa v RousenRouene. Svojim zraneniam podľahol [[9. septembra]] [[1087]] a jeho pozostatky boli prevezené do kostolaKostola sv. Štefana v CaenCaene, kde bol pochovaný.
 
== Potomkovia ==
S manželkou Matildou z Flandier (* cca [[1032]] – † [[2. november]] [[1083]], Rouen), dcérou gŕofagrófa Balduina V. Flanderského (* [[1012]] – † [[1067]]) a Adely Francúzskej (* [[1014]] – † [[1079]]) mal nasledujúce deti:
* Gundrade ([[1053]] – [[1085]]) ∞ [[1070]] Viliam I., gróf zo Surrey z domu de Varennes ([[1055]] – [[1088]])
* Róbert III. Curthose ([[1054]] – [[1135]]), vojvoda z Normandie ∞ [[1059]] Margaréta z Maine († [[1063]]), ∞ [[1100]] Sibyla di Conversano († [[1103]])
Anonymný používateľ