Žulová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.5.2) (robot Pridal: roa-rup:Žulová |
dopl. z cs wiki |
||
Riadok 3:
názov = Žulová |
foto = Zulova.JPG |
popiska = vež kostola pri pohľade zo západného svahu |
znak = Zulova CZ CoA.svg |
vlajka = Žulová vlajka.jpg |
mapa = |
NUTS3 = CZ071 |
Riadok 15:
pov.ob = [[Jeseník]] |
krajina = [[České Sliezsko|Sliezsko]] |
rozloha
obyvatelia = 1321 |
lat_deg
lat_min
lat_sec
lon_deg
lon_min
lon_sec
nad.výš = 290 |
PSČ = 790 56 až 790 65 |
početzsj = 4 |
početč = 2 |
početk = 2 |
adresa = Hlavní 36<br />790 65 Žulová |
starosta = Zdeněk Lučan |
web = www.zulova.cz |
email = ou.zulova@jen.cz |
úr.web = www.zulova.cz |
}}
'''Žulová''' (do [[5. február]]a [[1948]]<ref>Vyhláška ministerstva vnitra č. 22/1949 Sb., o změnách úředních názvů míst v roce 1948</ref> ''Frýdberk'', {{v jazyku|deu|''Friedberg''}}) je [[mesto]]
== Poloha ==
Mesto Žulová leží 15 [[kilometer|km]] severozápadne od [[Jeseník]]a, 56 km [[sever]]ne od [[Šumperk]]a a asi 16 km juhovýchodne od [[česko]]-[[Poľsko|poľského]] [[hraničný prechod|hraničného prechodu]] [[Javorník (okres Jeseník)|Bílý Potok/Paczków]]. Susedí na severe s obcou [[Kobylá nad Vidnavkou]], na západe s obcami [[Vlčice (okres Jeseník)|Vlčice]] a [[Skorošice]], na juhu s obcou [[Vápenná]] a na východe s obcou [[Černá Voda]]. Od okresného mesta [[Jeseník]] je vzdialené 12 km a od krajského mesta [[Olomouc]] 112 km.
Geomorfologický patrí Žulová k provincii [[Česká vysočina]], subprovincii [[Krkonošsko-jesenická subprovincia|krkonošsko-jesenickej (sudetskej)]]: na rozhraní oblasti [[Krkonošsko-jesenické podhorie|Krkonošsko-jesenické (Sudetské) podhorie]] (geomorfologické celky [[Vidnavská nížina]] a [[Žulovská pahorkatina]]), ku ktorej patrí stred, sever a východ mesta, a oblasti [[Jesenická oblasť|jesenickej (východosudetskej)]] (geomorfologický celok [[Rychlebské hory]], podcelok [[Hornolipovská hornatina]]), ktorá zaberá juhovýchodný okraj územia mesta. Povrch mesta je veľmi členitý, najnižšie položená je časť okolo námestia (asi len 290 m), najvyšším bodom je ''Boží hora'' (575 m n. m.), ďalej napr. ''Hadí vrch'' (475 m n. m.), ''Borový vrch'' (488 m n. m.), ''Kaní hora'' (476 m n. m.).
Územie Žulovej patrí do povodia [[Odra|Odry]], resp. [[Kladská Nisa|Kladskej Nisy]]. Mestom preteká severným smerom riečka [[Vidnavka]], do ktorej sa pod bývalým hradom Frýdberkom zľava vlieva ''Stříbrný potok'' (predtým tiež ''Šlepná''). V časti [[Tomíkovice]] Vidnavku súbežne sleduje o niečo severnejší ''Skorošický potok''. Pri Dolnom dvore na východe katastra pramení ''Plavný potok'', ktorý napája ''Velký rybník'' (11 ha, najväčší rybník na Jesenicku). Južným cípom katastra preteká rovnako ''Černý potok'' pokračujúci do [[Černá Voda|Černej Vody]]. Je tu rovnako rada zatopených lomov.
Územie mesta pokrýva z 50 % poľnohospodárska pôda (40 % orná pôda, 7,5 % lúky a pastviny), z 35,5 % les a z viac ako 10 % zastavané a ostatné (napr. priemyslové) plochy.
== Dejiny ==
=== Do 18. storočia ===
Predpokladá sa, že na území Žulovej existovala dedina ''Sestrechovice'' (''Sestreccovici'') zmieňovaná v tzv. ''Liber fundationis'' vratislavských biskupov z doby okolo roku 1300, pri ktorej vtedy rytier Jan z Wüstehube postavil hrad [[Frýdberk]] (''Vridebergk''). Rytieri Wüstehubovci ovládali v tom čase značnú časť česko-moravsko-sliezského pomedzia a patrili k obávaným plieničom okolitých majetkov, najmä cirkevných. Niekedy pred rokom [[1340]] získali hrad Haugvicovci, rovnako obávaní plienči, od ktorých ho nakoniec roku [[1358]] kúpil vratislavský biskup [[Přeclav z Pohořelé]]. Vtedy k hradu patrilo rozsiahle panstvo, ku ktorému patrili [[Skorošice]], [[Tomíkovice]], [[Horní Heřmanice (Bernartice)|Heřmanice]], [[Travná (Javorník)|Travná]], Vilémovice (zrejme dnešné [[Nové Vilémovice]], ale možno tiež Staré Vilémovice, ''Alt-Wilmsdorf'', dnes [[Wilamowa]]), Schwammelwitz (dnes [[Trzeboszowice]]), Mösen (dnes [[Meszno]]), Kaindorf (dnes [[Kijów]]) a Markersdorf (dnes [[Łączki]]). Strediskom biskupského panstva zostala Žulová až do konca patrimoniálnej správy roku [[1850]].
Dedina Sestrechovice sa už ale nepripomína - len roku [[1358]] slobodný dvor Strakkenhain, snáď jej nástupca. Osada pri hrade sa nazývala po ňom ''Frýdberk'' a roku [[1358]] sa uvádza ako mestečko (''oppidum''), aj keď jeho hospodársky význam zostával omedzený. Roku [[1377]] je vo Frýdberku poprvýkrát zmieňované dedičné fojtstvo, s pomerne malým majetkom aj rozsahom práv. O tom, či boli hrad a mestečko priamo poškodené za [[husitstvo|husitských vojen]], niesu priame správy. V každom prípade sa však vojenské konflikty 15. storočia a doba zástavy hradu a panstva (1449-1534) nepriaznivo odrazili na prosperite mestečka. Napriek tomu sa tu v 15. storočí zmieňujú dve sklárne a ťažba [[striebro|striebra]]. Až druhá polovica 16. storočia znamenala nový rozvoj Jesenicka - boli obnovované zaniknuté dediny a zakladané nové osady a panské dvory (pri Žulovej vznikol nový tzv. Dolní dvůr roku [[1594]]) a biskup Martin Gerstmann vykonal rovnako renesančnú rekonštrukciu hradu.
Rozvoj mestečka bol však zastavený [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnou vojnou]]. Hrad bol dobytý a zbúraný švédskym a poľským vojskom roku [[1639]], mestečko poničené hlavne v ďalšom ťažení Švédov roku [[1642]]. Hradné budovy slúžili doposiaľ ako správne stredisko biskupského panstva, obranný význam však stratili a od počiatku 18. storočia boli využité ako panský pivovar.
Žulová sa zatiaľ po ničivom požiari roku [[1657]] spamätala, podhradie sa postupne rozširovalo o remeselnícke dielne aj dvory a mestečko začalo usilovať o priznanie mestských výsad. Pôsobili tu síce niektoré typicky mestské inštitúcie (ako už roku [[1616]] doložený strelecký spolok a od roku [[1667]] tiež niekoľko remeselníckych [[cech]]ov, z ktorých prvým bol cech tkáčov), hospodársky však stála v tieni okolitých miest, nebola príliš ľudnatá a historických dokladov o skoršom mestskom štatúte sa nedostávalo. S biskupskou podporou nakoniec obci cisár [[František II.]] "obnovil" údajne zhorené mestské práva listinou z dňa [[12. januára]] [[1793]].
=== 19. a začiatok 20. storočia ===
Povýšenie na mesto prinútilo novo vzniknutú samosprávu pracovať na jeho vonkajšom vzhľade: roku 1804 bolo upravené námestie a odstránené z neho dvory a chlievy. Bolo ale tiež treba zriadiť ďalšie dve inštitúcie, ktoré Žulovej dosiaľ chýbali: školu a farnosť. Škola vznikla z biskupského nariadenia roku [[1801]]. Miesto pre stavbu kostola sa hľadalo dlhší čas, až roku [[1805]] venoval biskup mestu bývalý hrad a budovy pivovaru boli v rokoch [[1809]]-[[1810]] prestavané na kostol sv. Jozefa. Pri ňom bola roku [[1813]] založená miestna duchovná správa, najprv len [[lokálna kurácia]], ktorá bola roku [[1870]] povýšená na faru. Do tej doby patrila Žulová k fare v [[Skorošice|Skorošiciach]] a v meste žiadny kostol nebol, len mariánska pútnická kaplnka na Božej hore postavená v rokoch [[1712]]-[[1713]]. Tá síce za [[Jozef II.|Jozefa II.]] ([[1784]]) unikla zrušeniu, ale uctievaný obraz Panny Márie musel byť predaný farskému kostolu v Skorošiciach, kde roku [[1833]] podľahol požiaru. Ani mesto neuniklo pohromám: povodni roku [[1829]], epidémii [[cholera|cholery]] roku [[1832]] a požiaru roku [[1843]].
[[Súbor:Zulova radnice.jpg|náhľad|Zrekonštruovaná budova radnice na námestí v Žulovej]]
Po zrušení patrimoniálnej správy usilovala Žulová o to, stať sa sídlom [[súdny okres|súdneho okresu]]. Súdny okres však bol nakoniec zriadený vo väčšej [[Vidnava|Vidnave]]. Od roku [[1905]] sa však v Žulovej konali pravidelné zasadania vidnavského okresného súdu.
V 19. storočí sa mesto Žulová stalo strediskom ťažby a spracovania kameňa, hlavne [[žula|žuly]]. Prvé kamenárske dielne - Schönova, Thienelova a Linkeho - existovali od roku [[1840]]. Hlavná priemyslová etapa rozvoja ťažby potom začala v 70. a 80. rokoch 19. storočia. Roku [[1880]] založil v Žulovej tunajší rodák Hermann Franke (1856-1920) firmu ''Hermann Franke-Prießnitz'', ktorá sa stala najväčšou kamenárskou firmou na Jesenicku a zamestnávala cez 500 robotníkov v lomoch a kamenárskych závodoch v Žulovej aj okolitých obciach. Ďalšou veľkou firmou v meste bol podnik Alberta Förstera (1832-1908), z ktorého iniciatívy bola v Žulovej roku [[1886]] založená odborná škola pre spracovanie kameňa, ktorá získala sebe aj mestu vynikajúcu povesť. Sídlila najprv v priestoroch venovaných svojim zakladateľom, až roku [[1909]] získala nové reprezentatívne budovy.
V rokoch [[1878]]-[[1880]] bola doterajšia drevená pútnická kaplnka na Božej hore nahradená novostavbou gotického kostola. Boží hora bola obľúbeným pútnickým miestom často navštevovaným vratislavskými biskupmi aj prominentnými hosťami (básnik Josef von Eichendorff, saská kráľovná Karola). Roku 1905 bola pre pútnikov pri kostole postavená (dnes zaniknutá) chata "Jiřího dům", pomenovaná podľa kardinála Georga Koppa.
Pre hospodárstvo mesta malo veľký význam zavedenie železničného spojenia (trať [[Lipová-lázně|Dolní Lipová]]-[[Bernartice (okres Jeseník)|Bernartice]] [[1886]]). V roku [[1917]] vybudovaná vlečka k lomom pod vrchom Vycpálek (nem. ''Haspelberg'') a do [[Černá Voda|Černej Vody]] mala pôvodne viesť ďalej do [[Velké Kunětice|Velkých Kunětic]] a [[Písečná (okres Jeseník)|Písečnej]].
=== Po roku 1918 ===
V medzivojnovom období bolo obyvateľstvo Žulovej, ktorého významnú súčasť tvorili robotníci, najprv naklonené predovšetkým [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|sociálnej demokracii]], od [[Veľká hospodárska kríza|Veľkej hospodárskej krízy]] sa však nacionálne radikalizovalo. Celé Javornicko a Vidnavsko bolo obsadené [[Freikorps]]om už [[22. septembra]] [[1938]], ešte pred podpísaním [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], a aj v Žulovej vtedy došlo k zrážkam so [[Stráž obrany štátu|Strážou obrany štátu]]. Samotná Žulová však zostala pod kontrolou československého vojska až do obsadenia nemeckou armádou [[6. októbra]]. Väčšina českých obyvateľov z mesta odišla a bola zrušená aj česká menšinová škola, založená roku [[1926]].
Za II. svetovej vojny pracovali v žulovských závodoch a lomoch vojnoví zajatci. Od začiatku roku [[1945]] zažila Žulová vedľa [[pochod smrti|pochodov smrti]] tiež príliv utečencov z území obsadzovaných sovietskymi vojskami. Orgány [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] naliehali na najskôr na odpor za každú cenu (v Žulovej bol organizovaný oddiel [[Volkssturm]]u, ktorý však nikdy nebol nasadený) a potom na evakuáciu a ničenie infraštruktúry, čomu však miestna samospráva zabránila. Obsadenie Žulovej teda prebehlo vcelku kľudne. Pripravovaná jednotka [[Werwolf]]u však bola zlikvidovaná.
Od júna [[1945]] do konca roku [[1946]] bolo nemecké obyvateľstvo na základe [[Postupimská dohoda|Postupimskej dohody]] postupne odsunuté. Po - relatívne úspešnom - dosídlení mesta novými obyvateľmi došlo tiež k zmene názvu z doterajšieho "Frýdberk" na umelo vytvorené české "Žulová", odkazujúcemu na tradičné hlavné odvetvie miestného priemyslu. K tomuto kroku, konkrétne na Jesenicku veľmi rozšírenému, došlo k [[5. február]]u [[1948]] (v tom čase získali v okolí nové meno vytvorené rovnakým spôsobom tiež [[Vápenná]], [[Písečná (okres Jeseník)]] a [[Uhelná]]).
V roku [[1949]] bol zo zabavených majetkov vratislavského arcibiskupstva vytvorený Štátny statok Žulová, ktorý bol o dva roky neskôr zlúčený so Štátnym statkom [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]], v roku [[1961]] však opäť osamostatnený. Roku [[1949]] bola rovnako obnovená tunajšia kamenárska škola, od roku [[1951]] učilište.
V rokoch [[1960]] - [[1989]] dochádzalo v Žulovej k výstavbe panelových bytoviek a objektov tzv. „občianskej vybavenosti“, čo sa ale neblaho premietlo hlavne do vzhľadu námestia. K [[1. január]]u [[1976]] boli k Žulovej v rámci integrácie obcí pripojené [[Kobylá nad Vidnavkou]] a [[Skorošice]]. K ich osamostatneniu došlo k [[23. november|23. novembru]] [[1990]] (Skorošice) a [[1. január]]u [[2001]] (Kobylá). Pri Žulovej však zostali [[Tomíkovice]], pôvodne pričlenené ako osada Skorošic.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, II. díl
| vydavateľ = ČSÚ
| miesto = Praha
| rok = 2006
| isbn = 80-250-1311-1
| kapitola =
| strany = 232, 474, 531, 623
| jazyk =
}}</ref>
[[Súbor:Zulova sloup.JPG|náhľad|Mariánske námestie v Žulovej]]
V [[júl]]i [[1997]] postihli tiež Žulovú [[povodeň|povodne]]. O rok neskôr bola ukončená výuka v kamenárskom učilišti, čím nastal koniec 112-ročnej tradície. Jej budovy dnes slúžia ako výchovný ústav a od roku [[2008]] aj stredná škola pre mládež s poruchami chovania a drogovo závislých.
Dňa [[10. októbra]] [[2006]] bol obci vrátený status [[mesto|mesta]].<ref name=status>[http://www.psp.cz/sqw/text/text2.sqw?C=8&T=k2006psp5r Rozhodnutí č. 8 předsedy Poslanecké sněmovny, k stanovení obcí městy a městysi], [[Miloslav Vlček]], 10. októbra 2006</ref>
Žulová je členom Mikroregiónu Žulovsko, zväzku obcí vzniknutého v roku [[2003]].<ref>http://www.zulovsko.cz/</ref> Mesto je tiež od roku [[1993]] členom Združenia miest a obcí Jesenicka (SMOJ), ktoré tvoria obce [[okres Jeseník|okresu Jeseník]]<ref>http://www.smoj.cz/</ref>, a od roku [[1997]] [[Euroregión Praděd|Euroregiónu Praděd]]<ref>http://www.europraded.cz/</ref>.
=== Osady ===
K Žulovej náleží osada ''Starost'' (nemecky a do roku [[1948]] aj česky ''Sorge'', dnes len [[základná sídelná jednotka]]). Nachádza sa 1,25 km juhovýchodne od Žulovej, smerom na [[Vápenná|Vápennú]]. Zmieňuje sa už roku [[1590]] a bola založená vratislavským biskupom nedlho predtým. Jej obyvatelia pracovali predovšetkým na tunajšom novom biskupskom dvore. Starost mala roku [[1930]] 22 domov, dnes ([[2001]]) 25.
Skupina domov zvaná ''Andělské Domky'' (predtým tiež správnejšie ''Englovy Domky'', nem. ''Engelhäuser'') leží 1,5 km juhovýchodne smerom na [[Černá Voda|Černú Vodu]]. Roku [[1930]] tu bolo 11 domov a 59 obyvateľov.
=== Správny vývoj ===
''Správna príslušnosť Žulovej od roku 1848''<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Gawrecki
| meno = Dan
| odkaz na autora =
| spoluautori = a kol.
| titul = Dějiny Českého Slezska 1740-2000
| vydavateľ = Slezská univerzita v Opavě
| miesto = Opava
| rok = 2003
| isbn = 80-7248-226-2
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref>
1848 vojvodstvo sliezske, kraj opavský, [[Niské kniežatstvo|Nisské kniežatstvo]], panstvo Frýdberk
* od [[1. januára]] [[1850]] do roku [[1855]] vojvodstvo sliezske, politický okres Frývaldov, súdny okres Vidnava
* od roku [[1855]] do roku [[1868]] vojvodstvo sliezske, zmiešaný okres Vidnava
* od roku [[1868]] do [[30. novembra]] [[1928]] vojvodstvo sliezske / zem sliezska, politický okres Frývaldov, súdny okres Vidnava
* od [[1. decembra]] [[1928]] do [[31. januára]] [[1949]] zem moravskosliezska, politický okres Frývaldov (od 1947 Jeseník), súdny okres Vidnava
** okrem: od [[1. októbra]] [[1938]] do mája [[1945]] "sudetonemecké územie", od [[15. apríla]] [[1939]] ako ríšska župa [[Sudety]] / Reichsgau Sudetenland; (od [[1. mája]] [[1939]]) vládny obvod Opava / Regierungsbezirk Troppau; (od [[20. novembra]] [[1938]]) Landkreis Freiwaldau, Amtsgericht Weidenau
** od [[31. mája]] [[1945]] [[Sliezska expozitúra zeme Moravskosliezskej]]
* od [[1. januára]] [[1949]] do [[30. júna]] [[1960]] [[Olomoucký kraj]], [[okres Jeseník]]
* od [[1. júla]] [[1960]] do [[31. decembra]] [[1995]] [[Severomoravský kraj]], [[okres Šumperk]]
* od [[1. januára]] [[1996]] do [[31. decembra]] [[1999]] [[Severomoravský kraj]], [[okres Jeseník]]
* od [[1. januára]] [[2000]] [[Olomoucký kraj]], [[okres Jeseník]]
=== Vývoj počtu obyvateľov ===
Počet obyvateľov Žulovej podľa sčítania alebo iných úradných záznamov<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005, 1. díl
| vydavateľ = ČSÚ
| miesto = Praha
| rok = 2006
| isbn = 80-250-1310-3
| kapitola =
| strany = 652-653
| jazyk =
}}
{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské
| vydavateľ = Ministerstvo vnitra a Státní úřad statistický
| miesto = Praha
| rok = 1935
| isbn =
| kapitola =
| strany = 35
| jazyk =
}}
{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Český štatistický úrad|odkaz na korporáciu=Český štatistický úrad |titul=Sčítání lidu, domů a bytů 2001|url=
http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/obce/541575?OpenDocument|dátum vydania=2010-03-16|dátum prístupu=2010-03-16|jazyk=}}
{{Citácia knihy
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Statistický lexikon obcí České republiky 2005
| vydavateľ = ČSÚ, MV ČR
| miesto = Praha
| rok = 2005
| isbn = 80-7360-287-3
| kapitola =
| strany = 978-979
| jazyk =
}}</ref>:
''Celé mesto Žulová (tj. vrátane Tomíkovic)''
{|class="wikitable"
! Rok !! 1869 !! 1880 !! 1890 !! 1900 !! 1910 !! 1921 !! 1930 !! 1939 !! 1947 !! 1950 !! 1961 !! 1970 !! 1980 !! 1991 !! 2001
|-
! Počet obyvateľov
| 1606 || 1698 || 1679 || 1799 || 1846 || 1883 || 2186<ref group="p ">z toho: 135 Čechoslovákov, 1975 Nemcov, 20 Maďarov; 2144 rím. kat., 20 evanj., 10 čsl., 8 bez vyzn.</ref> || 2363 || 1214 || 1241 || 1349 || 1373 || 1437 || 1333 || 1370<ref group="p ">z toho: 1270 Čechov, Moravanov a Sliezanov, 74 Slovákov, 30 Nemcov, 2 Poliaci; 285 rím. kat., 2 čsl. hus., 12 evanj., 2 pravosl., 910 bez vyzn.</ref>
|}
<references group="p " />
V meste Žulová je evidovaných 364 adries : 352 [[označovanie domov|čísiel popisných]] (trvalé objekty) a 12 [[označovanie domov|čísiel evidenčných]] (dočasné či rekreačné objekty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Ministerstvo vnútra ČR|odkaz na korporáciu=Ministerstvo vnútra Českej republiky|titul=Adresy v České republice|url=
http://aplikace.mvcr.cz/adresa/m/zulov/index.html|dátum vydania=2010-01-12|dátum prístupu=2010-01-12|jazyk=}}</ref> Pri [[sčítanie ľudu|sčítaní ľudu]] roku 2001 tu bolo napočítaných 299 domov, z toho 272 trvale obývaných.
''Samotná Žulová''
{|class="wikitable"
! Rok !! 1805 !! 1833 !! 1869 !! 1880 !! 1890 !! 1900 !! 1910 !! 1921 !! 1930 !! 1939 !! 1947 !! 1950 !! 1961 !! 1970 !! 1980 !! 1991 !! 2001
|-
! Počet obyvateľov
| 714 || 1003<ref group="p ">z toho: Žulová 931, Starost 72</ref> || 941 || 1058 || 1074 || 1157 || 1232 || 1231 || 1478<ref group="p ">z toho: 126 Čechoslovákov, 1279 Nemcov, 20 Maďarov; 1438 rím. kat., 20 evanj., 10 čsl., 7 bez vyzn.</ref><ref group="p ">z toho: Žulová 1287, Starost 191</ref> || 1614 || 892 || 939 || 997 || 1059 || 1174 || 1100 || 1124<ref group="p ">z toho: Žulová 1067, Starost 57</ref>
|}
<references group="p " />
V samotnej Žulovej je evidovaných 280 adries : 276 [[označovanie domov|čísel popisných]] (trvalé objekty) a 4 [[označovanie domov|čísla evidenčné]] (dočasné či rekreačné objekty).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|korporácia=Ministerstvo vnútra ČR|odkaz na korporáciu=Ministerstvo vnútra Českej republiky|titul=Adresy v České republice|url=
http://aplikace.mvcr.cz/adresa/m/zulov/zulov.html|dátum vydania=2010-01-12|dátum prístupu=2010-01-12|jazyk=}}</ref> Pri [[sčítanie ľudu|sčítaní ľudu]] roku 2001 tu bolo napočítaných 229 domov, z toho 210 trvale obývaných.
=== Cirkevná správa ===
Z hľadiska [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej]] cirkevnej správy spadá Žulová do dvoch farností:
* Žulová do farnosti Žulová,
* Tomíkovice do farnosti Skorošice
Obe farnosti patria do [[dekanát Jeseník|dekanátu Jeseník]] [[Ostravsko-opavská diecéza|diecézy ostravsko-opavskej]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Boháč
| meno = Zdeněk
| odkaz na autora =
| titul = Atlas církevních dějin českých zemí 1918-1999
| vydavateľ = Karmelitánské nakladatelství s.r.o.
| miesto = Kostelní Vydří
| rok = 1999
| isbn = 80-7192-405-9
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref> Farnosť Žulová je [[administrátor excurrendo|administrovaná excurrendo]] z [[Vidnava|Vidavy]], farnosť Skorošice z [[Bílá Voda|Bílé Vody]].
[[Českobratská cirkev evanjelická|Evanjelickí]] veriaci patria k farskému zboru [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]] pri Jeseníku.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Nešpor
| meno = Zdeněk R.
| odkaz na autora =
| titul = Encyklopedie moderních evangelických (a starokatolických) kostelů Čech, Moravy a Slezska
| vydavateľ = Kalich
| miesto = Praha
| rok = 2009
| isbn = 978-80-7017-129-9
| kapitola =
| strany = 204-205
| jazyk =
}}</ref> Veriaci [[Československá cirkev husitská|Československej cirkvi husitskej]] patria k náboženskej obci v [[Jeseník]]u, kde sa nachádza rovnako farnosť pre [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnych]] veriacich.
== Členenie obce ==
=== Časti obce ===
* Žulová
* [[Tomíkovice]]
[[Súbor:Zulova an.JPG|náhľad|Autobusové stanovisko na námestí v Žulovej]]
=== Základné sídelné jednotky ===
* Starost
* Tomíkovice
* Žlíbek
* Žulová
=== Katastrálne územie ===
* Tomíkovice (612,23 ha)
* Žulová (863,11 ha)
== Štatistické údaje ==
K 23. júlu 2007 žilo v meste 1 327 obyvateľov. 15 % tvorili deti do 15 rokov. Podľa údajov z posledného sčítania ľudu sa 86 % obyvateľov prihlásilo k českej národnosti, 5 % k slovenskej národnosti, 3 % k moravskej národnosti a 2 % k nemeckej národnosti. 24 % obyvateľov sa uviedlo ako veriaci. Z toho 87 % sa prihlásilo k cirkvi rímskokatolíckej. Ku dňu sčítania bola zistená 15 % nezamestnanosť, k 31. 12. 2006 je však situácia ešte horšia, nezamestnanosť dosahuje až 18 %. Najviac pracujúcich je zamestnaných v priemysle a v stavebníctve.
== Doprava ==
Žulovou vedie regionálna železničná trať č. 295 ([[železničná trať Lipová Lázně - Javorník ve Slezsku]]). Na území mesta je zastávka tejto trati s názvom „Tomíkovice“ a stanica s názvom „Žulová“. Prevádzka na trati je relatívne hustá, tvorí ho asi 11 párov vlakov.
Mestom prechádzajú:
* cesta I. triedy číslo 60 z [[Jeseník]]a a [[Vápenná|Vápennej]] smerom na [[Uhelná|Uhelnú]], [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]] a ďalej na štátnu hranicu, odkiaľ pokračuje ako cesta 382 do poľského [[Paczków]]a,
* cesta II. triedy číslo 456 zo Žulovej na [[Černá Voda|Černú Vodu]] a [[Stará Červená Voda|Starú Červenú Vodu]], ktorá sa pri [[Velké Kunětice|Veľkých Kunětic]] napája na cestu číslo II/457,
* niekoľko ciest III. triedy, napr. cesta na Nýznerov a [[Skorošice]] a cesta zo Skorošic cez [[Tomíkovice]] smerom na [[Kobylá nad Vidnavkou|Kobylu nad Vidnavkou]] s odbočkou na [[Buková (Bernartice)|Bukovú]].
Veľmi významná je tiež doprava [[autobus]]ová. Mestom prechádzajú miestne linky [[Jeseník]]-[[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]]-[[Bílá Voda]], [[Jeseník]]-Žulová-[[Bernartice (okres Jeseník)|Bernartice]]-Javorník , [[Jeseník]]-[[Vidnava]] a [[Jeseník]]-[[Písečná (okres Jeseník)|Písečná]]-[[Černá Voda]]-Žulová. Spojenie do okresného mesta tak v pracovné dni zaisťuje až 25 párov spojov.
[[Súbor:Zulova oldstreet.JPG|náhľad|Zachovalá rada starých remeselnických domov pri Mariánskom námestí v Žulovej]]
== Zaujímavosti ==
=== Kultúrne pamiatky ===
[[Súbor:Žulová - kostel svatého Josefa.JPG|náhľad|Kostol svätého Jozefa]]
* Rímskokatolícky farský kostol svätého Jozefa, postavený v rokoch [[1809]]-[[1810]] s využitím časti budov gotického hradu [[Frýdberk]] - z hradu sa zachovala zďaleka viditeľná veža (bergfríd) slúžiaca ako kostolná veža a ďalej kusy opevnenia ([[kultúrna pamiatka]])<ref>http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=6</ref>
* Žulový [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|stĺp so sochou Panny Márie]] z roku [[1898]] na mieste bývalého dreveného, na Mariánskom námestí
* [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|Stĺp so sochou Panny Márie]] z roku [[1777]], renovovaný roku [[1899]]
* Kamenný most z roku [[1846]]. Pri ňom sa nachádzala pamiatkovo chránená socha svätého Jána Nepomuckého z roku [[1717]], dnes ztratená
* Novogotická kaplnka na Božej hore - pôvodná kaplnka bola vystavaná už v roku 1713, v roku 1864 bola ale značne poničená neznámym vandalom a preto musela byť znovu vystavená v rokoch 1878-1886<ref>http://www.jesenik.org/index.php?option=com_searchpamatky&Itemid=362&sid=426</ref>
[[Súbor:Zulova bozihora.JPG|náhľad|Boží hora ''(525 m)'' s novogotickou kaplnkou ''(priblížené)'']]
=== Prírodné pamiatky ===
* [[Národná prírodná pamiatka]] [[NPP Borový|Borový]] - Skaly a skalky budované [[granodiorit]]mi s výraznou blokovitou odlučnosťou, mineralogická lokalita
== Turistický ruch ==
Okolie Žulovej je turisticky veľmi atraktívne. Mesto možno využiť ako východzí bod výletov do [[Rychlebské hory|Rychlebských hôr]], k [[Nýznerovské vodopády|Nýznerovským vodopádom]], k [[Jaskyne Na Pomezí|jaskyniam Na Pomezí]] v Lipovej, do kúpeľov [[Jeseník]] alebo do [[Vidnava|Vidnavy]]. Mestom prechádza červená [[turistická trasa]] Javorník - Jeseník a modrá trasa Horní Lipová - Nýznerovské vodopády - Žulová - Černá Voda.
Z prírodných zaujímavostí menujme najmä vyššie zmienené [[Nýznerovské vodopády]] na Stříbrném potoku, početné kameňolomy v okolí mestečka, alebo tzv. [[Venušiny misky]] pri ceste na Vidnavu.
Návštevníci tu môžu tiež navštíviť nedávno otvorené Kamenické múzeum alebo si môžu urobiť výlet k novogotickému kostolíku na Božej hore, na ktorú vedie Krížová cesta.
Mesto nemá príliš veľa ubytovacích kapacít. Väčšinou ide skôr o menšie penzióny alebo ubytovanie v súkromí. Najbližší hotel je v obci [[Černá Voda]]. Úplne nepostačujúce sú možnosti stravovania.
== Služby ==
V meste sídli miestna [[knižnica]]. V prevádzke je zdravotné stredisko. Dostačujúca je možnosť nákupov - od predajní potravín (najväčšia je samoobsluha JEDNOTY na námestí) cez mäsiarstvo a zeleninárstvo až po drogérie a obchody s textilom. Ďalej je tu možnosť navštívenia manikúry, pedikúry, kaderníctva, solária alebo kozmetiky, alebo si môžu turisti zájsť do niektorého baru.
== Školstvo ==
V meste sa nachádza materská škola a základná škola nižšieho aj vyššieho stupňa (1.-9. ročník)<ref>http://www.zszulova.cz/</ref>.
== Referencie ==
<references/>
{{Preklad|cs|Žulová|8010826}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Žulová}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kuča | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Kuča | titul = Města a městečka v Čechách, na Moravě a ve Slezsku / 8. díl V-Ž | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 896 | isbn = 978-80-7277-410-4}}
== Externé odkazy ==
* [http://zulova.cz/ zulova.cz] - stránka mesta
* [http://hrady.dejiny.cz/zulova/ Hrad Frýdberk]
* [http://heide.sweb.cz/ Informácie a historické články na stránkach Žulovej]
{{Obce okresu Jeseník}}
| |||