Verzia z 10:11, 3. júl 2006 upraviť Robzle (diskusia \| príspevky) 22 502 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:10, 4. júl 2006 upraviť vrátiť 213.215.118.74 (diskusia) Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: ~~{{Pracuje sa}}~~ '''Chvojnická pahorkatina''' je geomorfologický celok na západnom Slovensku, na [[Záhorie\|Záhorí]]. Je súčasťou podsústavy [[Panónska panva]], provincie [[Západopanónska panva]], subprovincie [[Viedenská kotlina]] a oblasti [[Záhorská nížina]]. ==Poloha a členenie== Na juhu a západe hraničí s [[Borská nížina\|Borskou nížinou]], na severozápade s [[Dolnomoravský úval\|Dolnomoravským úvalom]], na severovýchode s [[Biele Karpaty\|Bielymi Karpatmi]] a na východe s [[Myjavská pahorkatina\|Myjavskou pahorkatinou]]. Na severe prebieha [[Česko\|česko]]-slovenská štátna hranica. Řádek 12 ⟶ 11: Najvyšším vrchom je Zámčisko (434,1 m n. m.) v rovnomennom [[Zámčisko\|podcelku]]. ==Geologické pomery== Z geologického hľadiska je oblasť Chvojnickej pahorkatiny priraďovaná k '''neogénnym sedimentárnym panvám''' [[Vnútorné Západné Karpaty\|Vnútorným Západným Karpatom]]. Juhozápadná časť je budovaná málo spevnenými až sypkými morskými neogénnymi sedimentami, hlavne ílmi, slieňmi, siltmi, pieskami, pieskovcami a štrkmi obdobia vrchného miocénu až pliocénu. Juhovýchodnú a centrálnu časť budujú ílovce, siltovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepence, ojedinele vápence spodného miocénu. Západná a sčasti aj centrálna časť je budovaná ílmi, ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami a zlepencami obdobia stredného miocénu. V tejto časti sa pridávajú vápence, sloje uhlia a ryolitové tufy. Najsevernejšia časť je budovaná flyšovými vrstvami pieskovcov, zlepencov a ílovcov obdobia paleogénu až spodného eocénu. Najsevernejšia časť zároveň prináleží k '''magurskému flyšu''' vonkajšieho flyšového pásma. Stredom územia prechádza niekoľko zlomových línií, pričom najvýznamnejšia prebieha v smere západ - východ. ==Reliéf== Povrch nie je veľmi členitý, od poslednej ľadovej doby (würm) je modelovaný západnými vetrami, ktoré tu naviali mohutné pokrovy spraší a sprašových hlín. Vyskytujú sa tu tiež pieskové presypy, pričom piesky sú nevápnité, nezadržiavajú vody a ťažko sa na nich utvára humus. Riekami modelovaný reliéf sa vyskytuje v centrálnej časti, najmä v podcelku [[Zámčisko]]. ==Klíma== Chvojnická pahorkatina patrí do teplej oblasti (A), mierne vlhkej podoblasti a do okrsku s miernou zimou (A5). Len najvyššie položené oblasti ([[Zámčisko]]) patria do mierne teplej oblasti (B), mierne vlhkej podoblasti a pahorkatinového okrsku s miernou zimou (B3). Priemerné teploty vzduchu v júli dosahujú 18-19 °C, v najzápadnejšej časti 19-20 °C a v najvyšších polohách len 17 °C. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú -2, -3 °C, v najzápadnejšej časti do -2 °C a v najvyšších polohách -3, -4 °C. Priemerný ročný úhrn zrázžok predstavuje 600 - 700 mm, v oblasti [[Skalica\|Skalice]] 550 - 600 mm. V letnom období prevládajú západné až severozápadné vetry, v zimnom období juhovýchodné. ==Vodstvo== Celá oblasť patrí do '''povodia [[Morava (rieka)\|Moravy]]'''. Územie odvodňujú jej prítoky: [[Myjava (rieka)\|Myjava]] s [[Teplica (prítok Myjavy)\|Teplica]], [[Chvojnica (prítok Moravy)\|Chvojnica]] a [[Unínsky potok]]. Umelé vodné plochy záhŕňajú '''vodné nádrže''' [[Petrova Ves, vodná nádrž\|Petrova Ves]], Radošovce, [[Skalický rybník]], [[Búdkovianske rybníky]], vodná nádrž [[Kunov, vodná nádrž\|Kunov]], Koválov a iné menšie. Striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev neogénnych sedimentov vytvára dobré podmienky pre vytváranie zásob '''podzemných vôd'''. Výdatnosť artézskych studní dosahuje 4 - 6 l/s. Z prameňov je významný prameň pri [[Štefanov\|Štefanove]]. Významné zdroje podzemných vôd sa vytvorili aj vo viatych pieskoch '''Minerálne vody''' vyvierajú v okolí [[Koválov\|Koválova]] a [[Smrdáky\|Smrdákov]]. Sú to sírovodíkové slané alkalické jódové minerálne vody s mineralizáciou 2 633 mg/kg, s teplotou 12,5 °C a s enormne vysokým obsahom aktívnej síry (najsilnejšie sírovodíkové pramene v Európe). ==Pôdy== Väčšinu územia zaberajú hnedozeme pseudoglejové a luvizemné, západnú časť pokrývajú kambizeme dystrické a regozeme na viatych pieskoch. Z juhu zasahujú čiernice typické a glejové a miestami luvizeme utvorené na nive [[Myjava (rieka)\|Myjavy]]. Z pôdnych druhoch prevažujú pôdy ľahké, piesočnaté a hlinito-piesočnaté. ==Rastlinstvo== Chvojnická pahorkatina patrí do obvodu panónskej flóry ([[Pannonicum]]), podobvodu eupanónskej xerotermnej flóry ([[Eupannonicum]]) a celku [[Záhorská nížina]]. Viate piesky sú vhodným substrátom borovicovými lesmi, južne a západne od [[Senica\|Senice]] a v oblasti medzi [[Smolinské\|Smolinským]] a [[Gbely\|Gbelmi]]. [[Zámčisko]] je porastené dubovými lesmi, dubové lesy zasahujú aj z [[Biele Karpaty\|Bielych Karpát]] a vyskytujú sa tiež v blízkosti [[Gbely\|Gbelov]] a [[Štefanov\|Štefanova]]. Z bylín sa tu vyskytujú trávy - ometlina sivá, kavyľ piesočný, ďalej skorocel indický, rumenica piesočná. Najväčšie plochy '''vinohradov''' sú v oblasti medzi [[Skalica\|Skalicou]], [[Mokrý Háj\|Mokrým Hájom]], [[Prietržka\|Prietržkou]] a [[Vrádište\|Vrádišťom]] a na okrajových svahoch [[Zámčisko\|Zámčiska]]. Vinohrady sú súčasťou [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť\|Malokarpatskej vinohradníckej oblasti]]. ==Živočíšstvo== Oblasť je súčasťou zóny stepí, provincie Panónska panva, Západopanónskej subprovincie a Dyjsko-moravského obvodu. Vyskytuje sa tu množstvo teplomilných druhov, najmä hmyzu: koníky, kobylky, modlivka zelená, chrúst mramorový, cikáda viničná, húseničiar poľný. Z cicavcov tu žijú napr. diviak lesný, srnec lesný a daniel škvrnitý. ==Ochrana prírody== Do geomorfologického celku zasahuje výbežok [[CHKO Biele Karpaty]] na severe. Nachádza sa tu päť chránených území. '''PR Chvojnica''' bola vyhlásená v roku 1991 na ploche 31,65 ha. Ochraňuje sa riečka [[Chvojnica (prítok Moravy)\|Chvojnica]] ako najzachovalejší vodný tom západnej časti [[CHKO Biele Karpaty]] a priľahlého územia. Nachádzajú sa tu biotopy teplomilnej pahorkatinnej vodnej fauny a hodnotné brehové porasty, ako krajinotvorný a ekostabilizačný prvok. '''PP Chropovská strž''' vyhlásená v roku 1993 na výmere 47,66 ha. Územie predstavuje ukážku vývoja podhorských oblastí od treťohôr až po súčasnosť. Zahŕňa tri opustené lomy, v ktorých sa nachádzajú náleziská skamenených pozostatkov živočíchov z poslednej morskej transgresie. '''PR Veterník''' bola vyhlásená v roku 1983 na ploche 18,5 ha. Ochraňujú sa lesostepné spoločenstvá s borovicou čiernou na svahoch, ktoré budujú hrubozrnné vápnité piesky, pieskovce a zlepence. Je miestom výskytu viacerých chránených a zriedkavých druhov rastlín a hniezdiskom chránených druhov vtákov. '''CHA Budkovianske rybníky''' bol vyhlásený v roku 1994 na ploche 14,07 ha. Územie tvorené skupinou menších rybníkov, predstavuje refúgium výskytu viacerých chránených a ohrozených druhov vodných a močiarnych živočíchov. '''CHA Vodná nádrž Petrova Ves''' bol vyhlásený v roku 1996 na ploche 34,80 ha. Patrí medzi významné ornitologické lokality Slovenska s výskytom viacerých chránených, vzácnych a ohrozených hniezdiacich aj migrujúcich druhov vtáctva. ==Obce== Na území geomorfologické celku leží intravilán 25 obcí a 1 mesta. Čiastočne tu ležia ďalšie 3 mestá a 1 obec. Všetky obce a mestá sú súčasťou okresov [[okres Senica\|Senica]] a [[okres Skalica\|Skalica]]. Jedná sa o tieto obce: [[Častkov]] [[Dojč]] [[Dubovce (okres Skalica)\|Dubovce]] [[Hlboké]] [[Chropov]] [[Koválov]] [[Koválovec]] [[Letničie]] [[Lopašov]] [[Mokrý Háj]] [[Oreské (okres Skalica)\|Oreské]] [[Osuské]] [[Petrova Ves]] [[Popudinské Močidľany]] [[Prietržka]] [[Radimov]] [[Radošovce (okres Skalica)\|Radošovce]] [[Rohov]] [[Rovensko]] [[Rybky]] [[Senica]] [[Smolinské]] [[Smrdáky]] [[Štefanov]] [[Trnovec]] [[Unín]] a okrajovo tiež: [[Gbely]] [[Jablonica]] [[Skalica]] [[Šaštín - Stráže]] (Stráže nad Myjavou) [[Kategória:Pahorkatiny na Slovensku]]

Chvojnická pahorkatina: Rozdiel medzi revíziami