Mestská radnica (Bardejov): Rozdiel medzi revíziami

| category = svetskábývalá stavbamestská radnica

BudovaPo radnicestavebnej a významovej stránke tvorila radnica funkčnú aj ideovú protiváhu farského [[Bazilika svätého Egídia (Bardejov)|Chrámu svätého Egídia]], bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta. Z architektonického hľadiska je budova radnice významným dokladom prenikania renesančných výtvarných a architektonických prvkov do doznievajúceho gotického konceptu architektúry.

V roku 1505 sa začali stavebné práce, ktorými predstavitelia mesta poverili majstra Alexandra. Ten v priebehu roku 1505 postavil prízemie budovy. Na stavbe sa v nasledujúcich rokoch vystriedalo niekoľko stavebných majstrov. Ďalším bol majster Alexius, autor [[Arkier|arkiera]], okien a portálov (v roku 1508). Majster Ján z [[Prešov|Prešova]] ukončil v nasledujúcom roku prvé poschodie, postavil vysoké štíty a vyzdobil ich kamennými prvkami. Maliarsku výzdobu realizovalrealizovali miestnymiestni majstermajstri Theofil StanzelStanczel v rokoch 1510 - 1511 (maľovanými erbami vyzdobil štíty a v radnej sieni namaľoval výjav ''Posledného súdu'') a Matej Grunwald (výmaľba exteriéru). Tým bola budova po stavebnej stránke hotová.

Renesančná radnica v Bardejove je dvojpodlažná stavba stojaca blokového charakteru na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a [[Uhorsko|Uhorska]]. Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských privilégií. Pôvodná kamenná socha bola v roku 1641 nahradená drevenou pokrytou medeným plechom. Súčasná socha je kópiou a je celá z medeného plechu. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi - južný štít: lev, muž s bradou, mačka, opica, obchodník s plátnom, severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou.

Na juhozápadnom rohu sa zachovali dve duté mestské miery z rokov 1510 a 1620, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Sú zdobené mestským erbom a datovaním po obvode.

Architektonicky najbohatšie je členená východná fasáda, ktorej dominuje na stredovú os situovaný drevený, bohato zdobený arkier. V poliach nad a pod oknami obsahuje maľované erby a štíty s monogramami členov mestskej rady. Arkier ukončuje korunná rímsa s reliéfmi. Na východnom štíte je nástenná maľba zobrazujúca anjela držiaceho mestský znak, štít s menom Jakuba Hubera a letopočet 1641. V nadpraží hlavného portálu je nápis ''PRIVSQM INCIPIAS CONSULTO''.

Najväčšou miestnosťou bola radničná sieň slúžiaca zasadnutiam mestskej rady. Je pokrytá pôvodným maľovanýmbohato polychrómovaným trámovým kazetovým stropom z roku 1508. Počas pamiatkárskeho výskumu radnice v rokoch 1978 - 1979 odkryli v radničnej sieni nástennú maľbu ''Posledný súd'' z roku 1511, vytvorenú maliarom Theofilom Stanczelom.

Stavba bardejovskej radnice od svojho počiatku zdôrazňovala navonok význam tohto [[Šariš (región)|hornošarišského]] mesta. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrnehoverejného života obyvateľov mesta. Prízemie budovy slúžiloplnilo obchodnýmobchodnú účelomfunkciu, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice.