Wikipédia

STS-51-L: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 529 editací
Bez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
d typo gram
Riadok 10:
pristátie = nepristál |
trvanie = 73 sekúnd|
perigeum = -  – |
apogeum = -  – |
doba obehu = -  – |
inklinácia = -  – |
obehy = Obežnú dráhu sa nepodarilo dosiahnuť |
vzdialenosť = |
Riadok 32:
Komunikačná družica ale nemala byť jediným nákladom vypusteným do [[vesmír]]u. V nákladovom priestore sa nachádzala taktiež astronomická družica Spartan/Halley, ktorú mal raketoplán na druhý deň letu vypustiť a počas piateho dňa letu zachytiť a uložiť späť do nákladového priestoru. Okrem toho mala posádka pozorovať a fotografovať [[Halleyova kométa|Halleyovu kométu]] a vykonať [[Mikrogravitácia|mikrogravitačné]] experimenty v západoeurópskom laboratóriu [[Spacelab]]. V náplni letu boli aj experimenty, ktoré pripravili študenti vysokých škôl a univerzít z celých Spojených štátov. Návrat na [[Zem]] sa predpokladal na začiatku siedmeho dňa letu, 6 dní a 34 minút po štarte.
 
V rámci programu ''Učiteľ vesmíru'', ktorý vyhlásil prezident [[Ronald Reagan]] [[27. august]]a [[1984]] sa na palubu raketoplánu dostala aj učiteľka Christa McAuliffeová. Mala svojich žiakov vyučovať priamo z obežnej dráhy prostredníctvom televíznych prenosov. Označovali ju ako „prvý cestujúci do vesmíru“ a jej prítomnosť na palube budila mimoriadnu pozornosť. Vybrali ju z viac než 11  000 záujemcov. Neskôr sa okruh zúžil na 114 záujemcov, z ktorých vybralo riaditeľstvo [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] 10 finalistov, 6 žien a 4 mužov. [[22. júl]]a [[1985]] oznámilo riaditeľstvo NASA vo [[Washington D.C.|Washingtone]], že do vesmíru poletí Christa McAuliffeová a jej náhradníčkou mala byť [[Barbara Morganová]]. Funkcia Christy McAuliffeovej ako člena posádky dostala nové označenie -  – účastník kozmického letu (SFP -  – Space Flight Participant).
 
== Posádka ==
* {{USA}} [[Francis Richard Scobee|Francis R. "Dick" Scobee]] (veliteľ) -  – narodený [[19. máj]]a [[1939]] v meste [[Cle Elum]] v štáte [[Washington (štát USA)|Washington]]. Do armády vstúpil v roku [[1965]] a dosiahol hodnosť majora. Absolvoval leteckú školu výskumných pilotov ([[Edwards Air Force Base|Edwards AFB]]). [[Kozmonaut|Astronautom]] sa stal v roku [[1978]] a v roku [[1984]] absolvoval svoj prvý let do vesmíru -  – [[STS-41-C]].
 
* {{USA}} [[Michael Smith (astronaut)|Michael J. Smith]] (pilot) -  – narodil sa [[30. apríl]]a [[1945]] v [[Beaufort]]e, [[Severná Karolína]]. Slúžil ako skúšobný pilot a pilot útočných lietadiel [[Grumman A-6 Intruder|A-6 Intruder]]. Astronautom sa stal v roku [[1981]]. Misia STS-51-L mala byť jeho prvým letom do vesmíru.
 
* {{USA}} [[Ellison Shoji Onizuka|Ellison S. Onizuka]] (prvý letový špecialista) -  – narodený [[24. jún]]a 1946 v [[Kealakekua]] na [[Havaj (štát USA)|Havaji]]. Vyštudoval letecké inžinierstvo na univerzite v [[Colorado (štát USA)|Colorade]], neskôr sa na leteckej základni McClellan AFB podieľal na bezpečnostných skúškach viacerých typov lietadiel. Do tímu astronautov prišiel v roku [[1978]] a ako letový špecialista sa zúčastnil misie [[STS-51-C]].
 
* {{USA}} [[Judith Arlene Resniková|Judith A. Resniková]] (druhý letový špecialista) -  – narodila sa [[5. apríl]]a [[1949]] v meste [[Akron]] v štáte [[Ohio]]. Do tímu astronautov vstúpila v roku [[1978]], svoj prvý let absolvovala v roku 1984 na palube raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] pri misii [[STS-41-D]]. Stala sa tak druhou Američankou vo vesmíre (po [[Sally Kristen Rideová|Sally Rideovej]]) a celkove štvrtou ženou vo vesmíre.
 
* {{USA}} [[Ronald Erwin McNair|Ronald E. McNair]] (tretí letový špecialista) -  – narodený [[21. október|21. októbra]] [[1950]] v [[Lake City]] ([[Južná Karolína]]). Do [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] prišiel v roku [[1978]] a svoj prvý let absolvoval pri misii STS-41-B vo funkcii letového špecialistu v roku [[1984]].
 
* {{USA}} [[Christa McAuliffeová|Christa S. McAuliffeová]] (prvý palubný špecialista) -  – narodená [[2. september|2. septembra]] [[1948]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] v štáte [[Massachusetts]]. Nebola profesionálnou astronautkou -  – do tejto misie ju vybrali v rámci programu ''Učiteľ vesmíru'' v roku [[1985]].
 
* {{USA}} [[Gregory Jarvis|Gregory B. Jarvis]] (druhý palubný špecialista) -  – narodil sa [[24. august]]a [[1944]] v [[Detroit]]e (štát [[Michigan]]). Bol zamestnaný vo firme Hughes Aircraft Co., kde pracoval na vývoji niektorých družíc. Do misie ho vybrali v roku [[1984]].
 
== Prípravy na štart ==
Riadok 57:
K prvému odkladu štartu došlo z toho dôvodu, že predchádzajúca misia [[STS-61-C]] mala časový sklz. Štart Challengeru bol preložený na [[25. január]]a. V ten deň sa však nemohlo štartovať pre zlé [[počasie]] v mieste núdzového pristátia. Ďalší pokus o štart prebehol [[27. január]]a, ale opäť došlo k odvolaniu štartu, tentoraz pre technickú závadu. Štart bol preložený o jeden deň na [[28. január]]a. Aj v tento deň došlo k odkladu, ale iba dvojhodinovému. Príčinou bolo zlyhanie [[počítač]]a.
V ten deň bolo na [[Mys Canaveral|myse Canaveral]] veľmi chladné počasie. [[teplota|Teploty]] boli veľmi nízke, ráno namerali −4  °C, v noci až −17  °C. V takýchto podmienkach neboli motory nikdy ani skúšané. Teplotu vo vnútri motorov SRB odhadovali na −14  °C. Na rampe sa tvorila námraza a početné cencúle. Niektoré z nich boli dlhé až pol metra a musel ich odstrániť špeciálny tím. Kontrola pred štartom neukázala nijaké vážne závady. Niektorí pracovníci firmy [[Thiokol]] upozorňovali na to, že pokles teploty môže ovplyvniť pružnosť a spoľahlivosť [[teflón]]ového tesnenia motorov SRB, ktoré malo zabrániť vytlačeniu [[tmel]]u zo spoja motora [[tlak]]om spálených [[plyn]]ov. Tmel sa nachádzal na spoji dvoch častí každého motora SRB, pretože motory sú na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] dopravované po častiach a až v montážnej hale sa spájajú. Niektorí inžinieri proti štartu dokonca protestovali a upozorňovali, že mráz mohol toto tesnenie poškodiť. Z tohoto dôvodu sa pred štartom odohrala dvojhodinová [[tlačová konferencia]]. Tlak termínov bol však príliš silný. Kvôli odkladom predchádzajúcej misie sa posunul aj pevný termín štartu Challengera, ktorý bol sám napokon niekoľkokrát zmenený. Ďalší raketoplán [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] musel bezpodmienečne štartovať už [[6. marec|6. marca]], takže v tomto natesnanom programe boli ďalšie odklady veľmi nežiadúce. Riaditeľ NASA [[Jesse Moore]] prehlásil, že predstavitelia NASA aj ich dodávatelia považujú podmienky za prijateľné. Nikto z vedenia firmy Morton Thiokol navyše nemohol predložiť vedeniu NASA dosť presvedčivý argument o tom, že štart treba bezpodmienečne odložiť.
 
Napriek mimoriadne mrazivému počasiu teda raketoplán Challenger odštartoval na svoju poslednú cestu 28. januára [[1986]] o 11:38 miestneho času. Na pilotnej palube sedel vľavo vo veliteľskom kresle Francis Scobee, vpravo od neho pilot Michael Smith. Za ním v druhom rade sedel Ellison Onizuka, vľavo od neho (medzi pilotmi v druhom rade) bola Judith Resniková. Na obytnej palube boli ďalší traja astronauti: Uprostred Georgy Jarvis, po jeho pravej ruke Christa McAuliffeová a vľavo Ronald McNair.
Riadok 65:
[[Image:Challenger STS-51-L-launch.jpg|right|thumb|Let raketoplánu Challenger a unikajúce spaliny z motoru SRB]]
[[Obrázok:STS-51-L-T 73.jpg|right|thumb|Deštrukcia Challengera: aerodynamické sily roztrhali nádrž ET.]]
Ako sa neskôr ukázalo, už krátko po štarte zaznamenali sledovacie kamery niečo, čo nebolo celkom v poriadku. Išlo o malý obláčik čierneho dymu (viďpozri obrázok) z netesnosti, ktorý sa objavil v čase +0,445 sekúnd. Nachádzal sa zhruba v oblasti spodného spoja pravého motora SRB s nádržou ET. Podľa počítačových simulácií v tomto mieste došlo k najväčšiemu prúdeniu [[vzduch]]u a tým pádom aj k najväčšiemu poklesu teploty na povrchu raketoplánu. Netesnosť spôsobila strata pružnosti gumových krúžkov medzi jednotlivými segmentmi motora. Do takto vzniknutej štrbiny vnikli spaliny a začali prepaľovať jednak gumové tesnenie a jednak vonkajší kryt motoru. Tento dym sledovali kamery až do 12. sekundy letu, kedy sa škára pôsobením aerodynamických síl sama na chvíľu utesnila.
 
V čase T-0 sa Challenger vzniesol k oblohe z odpaľovacej rampy 39-B. Týmto štartom sa začala v poradí 25. misia amerického raketoplánu a 10. let družicového stupňa Challenger. V okamihu štartu Resniková nadšene zakričala: "Skvelé!" Vzápätí sa pridal aj veliteľ Scobee: "Ideme na to!" Nikto na palube a ani v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]] nemal ani najmenšie podozrenie, že by mohli mať vážne problémy.
 
Priebeh začiatku štartu:
* '''T + 6,5''' sekúnd: Zvýšenie ťahu motorov zo 100 na 104  %
* '''T + 7 sekúnd''': Začiatok rotácie raketoplánu. Pri tomto manévri sa raketoplán obracia orbiterom smerom k [[oceán]]u. Začiatok tohoto manévru oznámil Scobee v čase T + 7 sekúnd riadiacemu stredisku slovami: "„[[Houston]], Challenger začína rotovať."“
* '''T + 14 sekúnd''': Resniková ohlásila skratkou L. V. L. H. ukončenie manévru. Potom pridala: "Je„Je to paráda!"“
* '''T + 16 sekúnd''': Scobee: "Všetko„Všetko v poriadku!"“
* '''T + 19 sekúnd''': Smith (Scobeemu): "Pozri„Pozri, ako dnes vírime vzduch!"“
* '''T + 20 sekúnd''': Scobee (Smithovi): "Áno..."„Áno…“
* '''T + 20 sekúnd''': Plánované zníženie ťahu motorov na 94  % výkonu.
* '''T + 22 sekúnd''': Scobee (Smithovi): "Je„Je trochu ťažké dívať sa z tohoto okna."“
* '''T + 28 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): "Výška„Výška desať tisíc stôp, Mach nula päť."“ Znamenalo to, že Challenger letel vo výške asi 3,5 kilometra a letel rýchlosťou pol [[Machovo číslo|Machu]].
* '''T + 35 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): "Nula„Nula deväť."“
* '''T + 36 sekúnd''': Plánované zníženie ťahu motorov SSME na 65  % výkonu.
* '''T + 40 sekúnd''': Rýchlosť jeden Mach (raketoplán prekročil [[rýchlosť zvuku]]). V tomto okamihu zaznamenal hlavný počítač raketoplánu silné bočné nárazy [[vietor|vetra]] -  – je možné, že práve tieto umožnili opätovné unikanie spalín z tesnenia motorov SRB.
* '''T + 40 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): "Máme„Máme Mach jedna."“ Vzápätí vyslovil ďalšie hlásenie: "Prelietame„Prelietame cez devätnásť tisíc."“ Raketoplán prekonal výšku 19 000 stôp, čo zodpovedá výške asi 5,8 kilometra.
* '''T + 43 sekúnd''': Scobee (riadiacemu stredisku): "O„O. K. Znižujeme ťah motorov."“
* '''T + 50: sekúnd''': Ťah SSME začína plánovane opäť narastať.
* '''T + 52 sekúnd''': Opätovné zvýšenie ťahu SSME na 100  %. Challenger letel rýchlosťou {{m|414|m}}/s vo výške asi {{km|8|m}} a vo vzdialenosti {{km|5.5|m}} od miesta štartu. Letová [[telemetria]] nevykazovala žiadne odchýlky.
* '''T + 57 sekúnd''': Scobee: "Zvyšujeme„Zvyšujeme ťah."“
* '''T + 58 sekúnd''': Smith: "Zvýšený„Zvýšený."“
* '''T + 58,8 sekundy''': Na záznamoch kamier sa opäť objavuje dym.
* '''T + 59 sekúnd''': Dym sa mení na plameň. Tento plameň v okamihu narástol na dĺžku približne 2,5 metra, pričom teplota spalín dosiahla 3200°C.
* '''T + 60 sekúnd''': Smith: "Ideme„Ideme ďalej."“ Zároveň neidentifikovateľný hlas nadšene vykríkol: "Huráá..."„Huráá…“
* '''T + 60 sekúnd''': Sledovacie prístroje zaznamenávajú odchýlku od predpokladaného tlaku v poškodenom motore SRB.
* '''T+ 60,497 sekúnd''' Tvar plameňa sa náhle zmení, pravdepodobne v dôsledku toho, že dosiahol až na povrch hlavnej palivovej nádrže.
* '''T + 62 sekúnd''': Smith: "Ideme„Ideme cez tridsaťpäťtisíc, jeden a pol."“ Výška 35 000 stôp ({{km|10.7|m}}), rýchlosť 1,5 Machu.
* '''T + 62,5 sekúnd''': Autopilot prvýkrát vychýlením dýz motorov SSME korigoval odchýlku od stanovenej dráhy. Odchýlka bola spôsobená poklesom tlaku v motore SRB. Challenger letel rýchlosťou zhruba {{m|500|m}}/s.
* '''T + 65 sekúnd''': Plameň poškodil hlavnú palivovú nádrž ET, unikajúci vodík začal pomaly horieť.
* '''T + 65 sekúnd''': Scobee: "Máme„Máme 486"486“ Bežná správa o sledovaní rýchlosti vetra.
* '''T + 67 sekúnd''': Smith (riadiacemu stredisku): "Áno„Áno, mám to tiež."“
* '''T + 67 sekúnd''': V nádrži ET prestal narastať [[tlak]].
 
Riadok 113:
* '''T + 73,631 s''': Tlaková vlna z explózie nádrže zasiahla orbiter. Boli prijaté posledné telemetrické údaje z raketoplánu. V nasledujúcich okamihoch postupne vybuchli všetky nádrže na palube Challengeru a tiež družica TDRS-B so svojím urýchľovacím stupňom IUS.
 
Asi 3 sekundy pred deštrukciou hlásil veliteľ Scobee: „Všetko v poriadku, ideme na plný plyn!“ Posledným zvukovým spojením s kabínou bol v čase T  +  73 sekúnd výkrik pilota Smitha. Telemetria na všetkých 518 obrazovkách v [[Mission Control Center (Houston)|Mission Control Center]] sa zastavila a na [[monitor]]och sa zjavilo písmeno "S" znamenajúce statický, nemenný stav. Vydesení očití svedkovia videli, ako sa raketoplán premenil na ohnivú guľu, od ktorej sa postupne oddeľovali úlomky zanechávajúce za sebou prúdy spalín.
 
Oficiálny hlásateľ [[Steve Nesbitt]] komentoval: "Letoví„Letoví kontrolóri veľmi starostlivo sledujú situáciu."“ O chvíľu neskôr: "Zrejme„Zrejme došlo k vážnej poruche..."poruche…“ Napokon tichým hlasom dodal: "Nemáme„Nemáme žiadne spojenie."“ (V origináli: "No„No downlink."“)
 
Motory SRB však haváriu prežili, a hoci poškodené, naďalej pokračovali v lete. Ľavý motor potom náhle zmenil smer a zamieril k pobrežiu Floridy. Z dôvodu nebezpečenstva, že dopadne do obývaných oblastí, bezpečnostný dôstojník vydal povel na jeho autodeštrukciu. Nakoľko však prijímače deštrukčných signálov na oboch SRB pracujú na rovnakej [[frekvencia|frekvencii]], došlo v čase T + 110 sekúnd k zničeniu oboch motorov. Táto udalosť neskôr skomplikovala vyšetrovanie príčin havárie.
[[Obrázok:STS-51L riadiace stredisko.jpg|left|thumb|Situácia v riadiacom stredisku krátko po deštrukcii Challengera -  – na obrázku inžinier [[Jay Greene]].]]
Medzi davmi divákov a v riadiacom stredisku nastal zmätok. S deštrukciou raketoplánu nikto nepočítal a neboli vypracované nijaké núdzové scenáre pre takýto prípad. Technici pred obrazovkami v riadiacom stredisku dúfali, že sa Challenger vynorí z oblaku dymu a pokúsi sa o núdzové pristátie. Ale od Challengera neprichádzali nijaké telemetrické údaje a na kanáli zvukového spojenia panovalo ticho. Napriek tomu sa k miestam dopadu trosiek vydali záchranné oddiely na [[helikoptéra]]ch. V priebehu niekoľkých minút dali velitelia okolitých vojenských základní svoje lietadlá plne k dispozícii. Pripravené na vyplávanie boli aj niektoré lode pobrežnej stráže a tiež lode ''Liberty'' a ''Freedom'', ktoré pôvodne mali vyloviť motory SRB z mora po ich normálnom vyhorení. Všetky záchranné práce však museli počkať, kým dopadnú všetky trosky -  – niektoré boli vymrštené až do [[stratosféra|stratosféry]] a ich pád na zem trval až 56 minút. [[rádiostanica|Rádiostanice]] nepretržite monitorovali miesto predpokladaného dopadu trosiek, aby zaregistrovali prípadné núdzové volanie. Snaha množstva ľudí o záchranu posádky bola márna. Na rýchlo zvolanej tlačovej konferencii Jeese Moore vyhlásil: "Podľa predbežných správ, ktoré máme od záchranných oddielov vyslaných do miesta predpokladaného dopadu raketoplánu Challenger, nie sú žiadne náznaky toho, že by niekto z posádky prežil."
 
== Hľadanie trosiek ==
Riadok 134:
 
'''Členmi prezidentskej komisie boli:'''
*[[William Rogers]] (bývalý štátny sekretár) -  – predseda vyšetrovacej komisie
* [[Charles Yeager]] (prvý človek, ktorý letel nadzvukovou rýchlosťou)
* [[Neil Armstrong]] (prvý človek na [[Mesiac]]i)
Riadok 156:
Členov posádky nechránili nijaké [[skafander|skafandre]], z tohoto dôvodu oficiálne stanovisko NASA znelo: "Posádka pravdepodobne, nie však celkom iste stratila vedomie v priebehu niekoľkých sekúnd po rozpade raketoplánu a to v dôsledku zmeny [[atmosférický tlak|atmosférického tlaku]] vo vnútri ťažko poškodenej kabíny." Prvý dôkaz, ktorý veľmi spochybnil toto tvrdenie sa objavil po skúmaní trosiek kabíny. Na dne oceánu sa našli 4 dýchacie prístroje PEAP (Personal Egress Air Pack), pričom 3 z nich boli použité. Pri dvoch z nich odborníci dokonca zistili množstvo spotrebovaného vzduchu, ktoré bolo 75 až 90% celkových zásob. Toto množstvo zodpovedalo asi 4 až 5 minútam pokojného dýchania, ale keďže kabína tak dlho ani nepadala, je skôr pravdepodobnejšie, že astronauti v dôsledku strachu dýchali rýchlo a prudko a teda museli byť pri vedomí. Množstvo vzduchu spotrebované z prístrojov zodpovedalo množstvu vzduchu vydýchanému za krajne vypätých podmienok v priebehu 2 a pol minúty. Možnosť, že by sa prístroje spustili samovoľne, je vylúčená. Taktiež bývalý astronaut a lekár [[Joseph Kerwin]] skonštatoval: "Som presvedčený, že prinajmenšom veliteľovi Scobeemu a pilotovi Smithovi bolo jasné, v akej beznádejnej situácii sa nachádzajú." Rodina Michaela Smitha požadovala od NASA odškodné vo výške 15 miliónov dolárov, vedenie NASA sa však napokon s pozostalými dohodlo mimosúdnou cestou.
 
Na druhej strane, systém PEAP nebol skonštruovaný pre prípad straty tlaku v kabíne a v kabíne sa nachádzal len pre prípad, že by posádka ešte pred štartom musela urýchlene opustiť raketoplán cez spaliny jedovatých plynov. V prípade dekompresie kabíny by nemal zabrániť strate vedomia astronautov a ich zaduseniu. V prípade explozívnej dekompresie, ktorá by nastala napríklad prerazením okien, by posádka stratila vedomie už v priebehu 6- – 15 sekúnd.
 
== Predchádzajúce problémy s tesniacimi krúžkami ==
Riadok 169:
Systém kozmického raketoplánu prekonal vyše 400 zmien, ďalších 105 zmien sa týkalo štartovacích komplexov a boli sprísnené bezpečnostné opatrenia na prípravu a prevádzku raketoplánov. Pomocné motory SRB, ktoré boli príčinou nehody, prešli 155-timi zmenami. Najvýraznejšou z nich bolo to, že medzi segmentmi motoru sa namiesto dvoch tesniacich krúžkov začali používať tri a kvôli zmene izolácie steny spaľovacej komory už medzi segmentmi nebola žiadna štrbina. Objavili sa aj návrhy na úplne novú konštrukciu motorov, či dokonca na úplne nové pomocné motory, ale z finančných dôvodov boli tieto návrhy zamietnuté a ostalo sa pri motoroch SRB. [[Armáda]] po havárii výrazne obmedzila využívanie raketoplánu na vojenské účely a zvýšil sa jej záujem o klasické [[nosná raketa|raketové nosiče]]. Raketoplány prestali vypúšťať aj komerčné družice, ktorých štáty prevzali súkromné firmy s klasickými raketami. Okrem toho raketoplány prestali vynášať tiež raketové stupne [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur]] a družice a sondy, ktoré boli vypustené z raketoplánu, museli byť urýchlené menej výkonnými raketovými stupňami. Jeden z najvážnejších postihov si odniesla [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]], ktorá v dôsledku menej výkonného raketového stupňa po svojom vypustení musela zamieriť k svojej cieľovej planéte, [[Jupiter]]u, po oveľa zdĺhavejšej a nebezpečnejšej dráhe. Na tejto dráhe došlo k poškodeniu hlavnej antény. Odložený bol tiež štart [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu]].
 
Došlo k tiež ďalším opatreniam, ktoré sa nehody priamo netýkali: Išlo napríklad o používanie ľahkých oranžových skafandrov pre posádku počas štartu, alebo návrat k pôvodnému značeniu letov raketoplánov jednoduchým číslom, ktoré označuje poradie, v akom sú misie schválené. Raketoplány získali bočný núdzový východ, astronauti boli vybavení padákmi a bola vyvinutá nová záchranná pomôcka -  – teleskopická tyč. [[15. august]]a [[1986]] bola schválená stavba náhrady za zničený Challenger -  – nový orbiter [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]]. Prvým letom, ktorý nasledoval po tragédii bol let raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] [[STS-26]], ktorý odštartoval [[29. september|29. septembra]] [[1988]].
 
== Pamätné gestá ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/STS-51-L“