Propaganda: Rozdiel medzi revíziami

'''Propaganda''' (z latinského slova ''propagare'' -  – rozširovať) je rozširovanie názorov a [[Informácia|informácií]] za účelom zmeny názorov, ovplyvnenia, vyvolania alebo zosilnenia určitých postojov alebo konaní. Sprievodným javom propagandy je často skresľovanie faktov. Propaganda zvykne vytvárať zdanie vyššieho cieľa, využívá ľudské vášne, strach a nenávisť.

Cieľom propagandy je ovplyvnenie verejnosti a snaha o zmenu zmýšľania jednotlivcov, skupín, alebo celej verejnej mienky. Zdrojom propagandy sú informácie a tvrdenia šírené prostredníctvom prostriedkov masovej komunikácie, ktoré pomocou presvedčovania jednotlivcami, označovanými ako populisti, alebo vodcovia, prostredníctvom [[cirkev|cirkvi]], rôznych zájmových združení a organizácií ako [[politická strana|politické strany]], občianske združenia, nevládne organizácie, alebo mocenských inštitúcií ako [[vláda]], presviedčajú verejnosť. S propagandou sa stretávame dnes prakticky na každom kroku -  – politický zápas o moc, kampane za a proti niečomu (napr. boj proti jadrovým elektrárňam, ochrancovia zvierat, ľudské práva, medzinárodná bezpečnosť, boj s terorizmom, boj o referendá a volebný zápas). Od propagandy treba odlíšiť osvetu, ktorá informuje a vzdeláva nezištne s cieľom pomôcť či znížiť riziko nebezpečenstva v určitých životných situáciách ľudí (bezpečnosť cestnej premávky, hygiena, [[zdravotníctvo]], výživa, a podobne).

Bez ohľadu na cieľ, propaganda presviedča s použitím vybraných racionálnych [[argument]]ov, zostavených do účelových tvrdení, alebo kladie dôraz na emócie (napr. ''Myslím to úprimne''), teda používa manipuláciu. Z psychologického pohľadu je propaganda formou [[brainwashing]]u -  – čiže vymývania mozgov.

Zistilo sa tak, že propaganda je veľmi účinná zbraň vo vojne. Vedome a úmyselne bola propaganda prvý raz použitá v prvej svetovej vojne. Protivníci často vedome využívajú masovokomunikačné prostriedky a znalosti manipulatívnej metódy vytvárania obrazu nepriateľa (viďpozri Manipulácia[[manipulácia]]) sú schopní vyvolať obrovskú nenávisť a vytvoriť silný motív pre ochotu bojovať proti (novovzniknutému) vnútornému alebo vonkajšiemu nepriateľovi.

Propaganda v modernom poňatí sa uplatnila prvý raz v 30. rokoch dvadsiateho storočia, jej tvorcom bol [[Joseph Goebbels]]. Jeho cieľom bolo vytvoriť tak veľké nepriateľstvo voči Židom, aby boli obyvateľstvom ponímaní ako nepriateľská skupina; chcel sfanatizovať obyvateľstvo. V rámci Tretej ríše bolo vytvorené dokonca Ministerstvo propagandy (Joseph Goebbels sa stal ministrom), ktoré zaznamenalo obrovské (a smutné) úspechy. Na pôde tohoto ministerstva boli vypracované rôzne vedecké metódy, ktoré sa vo všetkých režimoch a krajinách využívajú -  – možno v miernejších formách -  – dodnes.

...…''Nezáleží na tom, aby propaganda mala úroveň, ale na tom, aby viedla k cieľu. Keď sme začínali tu v Berlíne, stanovil som vám ako náš prvý cieľ, aby ste toto mesto, ktoré nás doposiaľdosiaľ nepoznalo, zoznámili s naším hnutím, aby nás buď nenávidelo, alebo milovalo, ale v každom prípade, aby o nás vedelo. A tento prvý cieľ sme dosiahli. Nenávidia nás i milujú. A keď počujú pojem nacionálny socializmus, nepýtajú sa : Čo je to zač?. Teraz, keď sme dosiahli tento prvý cieľ, môže sa nenávisť premeniť na lásku a láska na nenávisť, ale nikdy nie na ľahostajnosť. Boj s ľahostajnosťou je najťažší. Ak sú dnes v tomto meste dva milióny ľudí, ktorí ma na smrť nenávidia, ktorí ma prenasledujú a ohovárajú, potom viem, že niektorých z nich môžem získať. Už sme zažili, že tí, ktorí nás najkrvavejšie prenasledovali, dnes najodhodlanejšie bojujú za našu ideu. Ako vidíte, záleží na tom, aby propaganda dosiahla cieľ a je nesprávne posudzovať propagandu podľa kritických meradiel, ktoré sa na ňu nehodia.''

Príkladom je jej pôsobenie počas [[studená vojna|studenej vojny]] ([[1946]] -  – [[1989]]), keď sa masovokomunikačné prostriedky v oboch ideologicky proti sebe postavených táboroch, teda v [[Socializmus|socialistických]] štátoch i v štátoch západnej demokracie navzájom očierňovali a viedli kampane propagandy voči súperovi. Na strane socialistických krajín všetky médiá informovali o imperialistických snahách USA a o vedení lokálnych vojen za účelom vytvárania tzv.bábkových režimov najmä v Latinskej Amerike a v krajinách Afriky a Ázie, o hrozbe vojenského útoku zo strany NATO a o potlačovaní práv pracujúcich v kapitalistických štátoch, na druhej strane

V súčasnosti sa očierňujúca propaganda často objaví v prípade napätí medzi krajinami, ako napríklad počas "ochladnutia" vzťahov USA-Ruská Federácia, počas disproporcií v zahraničnej politike ako v prípade sporu USA a Francúzska o nasadení vojakov v Iraku ( výzva na bojkot francúzskych potravín), či v prípade lokálnych vojenských konfliktov ako konflikt Ruská Federácia -  – Gruzínsko v [[2009]], alebo chronický konflikt medzi Izraelom a Palestínou.