Viktor Čársky

Viktor Čársky (1910, Horné Opatovce - 2003, Praha) bol slovenský právnik, úradník, cestovateľ a protifašistický bojovník. Narodil sa na strednom Slovensku, gymnaziálne štúdium absolvoval v Leviciach. V Bratislave vyštudoval právnickú fakultu. Profesionálnu kariéru započal v Komárne. Tam ho zastihla aj májová moblizácia. Po pôsobení na vysokých postoch po rôznych miestach Slovenska začal v roku 1942 pracovať na župnom úrade v Banskej Bystrici. Zúčastnil sa príprav SNP a bol blízkym spolupracovníkom Jána Goliana, Vavra Šrobára a ďalších organizátorov odboja. Po vypuknutí Povstania bol predsedom Okresného revolučného výboru a predsedom Červeného kríža na povstaleckom územii. Po potlačení Povstania padol do rúk gestapu a hrozila mu poprava. Zachránila ho intervencia poslanca Jána Balka. Po vojne pracoval na ministerstve vnútorného obchodu pod vedením Ivana Pietora. Po voľbách v roku 1946 nastúpil na ministerstvo pre zjednotenie zákonov na čele s Vavrom Šrobárom. Po februári 1948 pomáhal viacerím prenasledovaným úradníkom. Odmietol vstup do KSČ a musel opustiť ministerstvo. Neskôr pracoval na rôznych pozíciách, okrem iného bol prvým ekonomickým riaditeľom Československej televízie. V roku 1956 bol zatknutý a obvinený z vlastizrady. Po ôsmych mesiacoch bol prepustený na slobodu. Po prepustení si ťažko hľadal zamestnanie zodpovedajúce jeho schopnostiam. Bol autorom cestopisných reportážií. Zmeny po roku 1989 privítal a začal opäť publikovať. Spolupracoval so Slovensko-českým klubom a s časopisom Slovenské dotyky. Jeho memoáre sú cenným kamienkom do mozaiky československého 20. storočia.