Tretia vojna v Perzskom zálive: Rozdiel medzi revíziami

|územie=

|výsledok= dobytie [[Irak]]u <br /> zvrhnutie a poprava [[Saddám Husajn|Saddáma Husajna]] <br /> útoky teroristov a povstalcov <br />občianska vojna medzi [[Sunniti|Sunnitmi]] a [[Šít]]mi.

|sila1= 510 300 vojakov

|sila2= 1 595 000 vojakov

Vláda vyhlásila, že situácia vo vzťahu k Iraku kvôli týmto dôvodom je vážna. Irak sa údajne snažil získať [[nukleárny materiál]] a neuviedol presnú dokumentáciu o svojom zbrojnom programe týkajúcom sa [[biologické zbrane|biologických]] a [[chemické zbrane|chemických]] látok, ktoré bolo potencionálne možné použiť ako [[zbrane hromadného ničenia]] (ďalej len ZHN). Tie mal podľa rezolúcií vydaných po invázii do Kuvajtu zakázané vyrábať alebo vlastniť. Medzi ďalšie uvádzané dôvody patrilo aj to, že Irak nedodržiaval podmienky dohodnuté v predchádzajúcich rezolúciách Bezpečnostnej rady, ktoré OSN vydalo po útoku na [[Prvá vojna v Zálive|Kuvajt]] (uvádzali napríklad rezolúcie [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 1060|1060]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 949|949]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 778|778]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 715|715]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 660|660]], ...).

 

Medzi podporovateľmi a oponentmi vojenského zásahu do dnešných dní prebieha diskusia, či vláda USA mala dôkazy o vlastníctve zbraní hromadného ničenia a existencii blízkych väzieb medzi Irakom a [[Al-Káida|Al-Káidou]] <ref>[http://www.cia.gov/cia/reports/iraq_wmd/Iraq_Oct_2002.htm]</ref> hoci [[30. september|30. septembra]] [[2004]] skupina poverená preverením údajov používaných pred začatím zásahu (Iraq Survey Group, ISG) vo svojom záverečnom stanovisku vyhlásila: „ISG nenašla žiadne dôkazy o tom, že Saddám Husajn vlastnil zásoby zbraní hromadného ničenia v roku 2003, aj keď existujúce dôkazy z vyšetrovania vrátane interview so zadržanými a z objavených dokumentov ukazujú možnosť, že nejaké zbrane existovali, aj keď nie vo vojensky významnom množstve“<ref>[http://www.globalsecurity.org/wmd/library/report/2004/isg-final-report/isg-final-report_vol1_rsi-06.htm]</ref>.

 

Táto koalícia vstúpila po niekoľkodňovom ultimáte udelenom Saddámovi do Iraku [[20. marec|20. marca]] [[2003]], odvolávajúc sa na niekoľko rezolúcií OSN (1441, 1205, 1137, 1134, 1115, 1060, 949, 778, 715), na nespolupracovanie pri ich výkone, Saddámovo odmietanie spolupráce s inšpektormi OSN, Saddámov údajný pokus zavraždiť predchádzajúceho prezidenta [[George H. W. Bush|Georga H. W. Busha]] v [[Kuvajt (štát)|Kuvajte]], a Sadámovo zneužívanie a nedodržiavanie prímeria uzatvoreného v roku [[1991]]. Členovia koalícia tvrdili, že tieto faktory umožňujú použitie sily. Iní svetoví vodcovia, ako napríklad [[Kofi Annan]], s tvrdením nesúhlasili a označili vojnu za ilegálnu.

 

 

Koalícia sa dobre darilo pri porážaní konvenčných jednotiek irackej armády a rýchlo porazili oficiálnu armádu. Po 28 dňoch, pri minimálnych stratách vlastných vojakov a pri snahe minimalizovať straty životov civilistov bolo možné samotnú vojenskú akciu označiť za úspech. V porovnaní s [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Druhou vojnou v Perzskom zálive]] nebolo potrebné vytvoriť takú obrovskú armádu. V tom čase mali koaličné sily približne 500 tisíc vojakov, v roku 2003 si vystačili s približne polovicou.

Koaličné jednotky ihneď po získaní kontroly nad územím začali viesť pátranie po kľúčových členoch Husajnovej vlády. Armáda vytvorila hracie karty s najhľadanejšími osobami.

 

 

[[22. júl]]a [[2003]] počas vzdušného útoku Stoprvej vzdušnej divízie boli zabití synovia Saddáma Husajna [[Udaj Hussajn|Udaj]] a [[Kusaj Hussajn|Kusaj]] spolu so Saddámovým vnukom. Saddám Husajn bol zajatý [[13. december|13. decembra]] [[2003]] počas operácie „Red Dawn“.

 

=== Koniec „hlavných vojenských operácií“ ===

 

[[1. máj]]a [[2003]] pristál [[George W. Bush]] na vojenskej lodi [[USS Abraham Lincoln (CVN-72)|USS Abraham Lincoln]], na stíhačke [[Lockheed]] [[S-3 Viking]]. Po pristáti predniesol reč, kde oznámil koniec hlavných vojenských operácií vo vojne v Iraku. Bushovo pristátie bolo kritizované ako príliš drahý kaskadérsky kúsok vhodný skôr pre hollywoodske filmy. V pozadí bol jasne viditeľný transparent s textom „Mission Accomplished“, teda „Misia splnená“. Transparent bol vytvorený zamestnancami [[Biely dom|Bieleho domu]] <ref>[http://www.cnn.com/2003/ALLPOLITICS/10/28/mission.accomplished/]</ref> a zavesený vojakmi U.S. Navy. Neskôr, so vzrastajúcim odporom v irackej rebélii bol plagát často kritizovaný v médiách.

 

=== Politická situácia ===

 

[[15. august]]a mal Irak podľa pôvodného plánu prijať novú ústavu. Termín sa však nepodarilo dodržať a po dohode sa niekoľkokrát odložil. V opačnom prípade by sa celý proces vrátane volieb musel zopakovať v [[december|decembri]]. Po niekoľkých predĺženiach lehoty sa [[28. august]]a [[2005]] dočasnému parlamentu podarilo dospieť k dohode. S výsledným textom však zväčša nesúhlasili zvolení zástupcovia [[suniti|sunitov]] - irackej náboženskej menšiny.

 

=== Názory v Európe ===

 

=== Názory na Slovensku ===

 

[[ar:حرب العراق]]

[[cs:Válka v Iráku]]

[[da:Irakkrigen]]

[[de:Irakkrieg]]

[[en:Iraq War]]

[[eo:Iraka milito]]

[[es:Guerra de Irak]]

[[fa:جنگ عراق]]

[[fi:Irakin sota]]

[[hu:Iraki háború]]

[[id:Perang Irak]]

[[it:Guerra d'Iraq]]

[[ja:イラク戦争]]

[[la:Bellum Iracense Alterum]]

[[lb:Irakkrich]]

[[lt:Irako karas]]

[[mk:Втора Заливска војна]]

[[nds:Irakkrieg]]

[[nl:Irakoorlog]]

[[pt:Guerra do Iraque]]

[[ru:Иракская война]]

[[sl:Iraška vojna]]

[[sr:Рат у Ираку]]

[[sv:Irakkriget]]

[[th:สงครามอิรัก]]

[[tr:Irak Savaşı]]