Uhlie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.6.5) (robot Pridal: ga:Gual |
|||
Riadok 88:
Uhlie možno previesť na kvapalné palivá ako napríklad [[benzín]] či [[motorová nafta|nafta]] niekoľkými rôznymi spôsobmi. Fischerov—Tropschov proces spočíva v syntéze kvapalných [[uhľovodík]]ov, bol použitý v nacistickom [[Nemecko|Nemecku]] a južnej [[Afrika|Afrike]], pretože tieto krajiny boli politicky izolované a nemali dostatočné zdroje surovej [[ropa|ropy]]. Uhlie môže byť skvapalňované na tzv. ''syngas'' ([[syntézny plyn]]) a syngas skvapalnený Fischerovou—Tropschovou metódou na ľahké [[uhľovodík]]y, ktoré sú ďalej spracúvané na [[benzín]] a [[motorová nafta|naftu]]. Syngas môže byť tiež prevedený na [[metanol]], ktorý sa používa ako palivo alebo ako aditívum do palív. Priame skvapalňovanie Bergiusovým procesom (hydrogenačné skvapalňovanie) je možné, ale nie je vo svete zaužívané, len v Nemecku za [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej]] svetovej vojny.
Ďalším spôsobom používaným na skvapalňovanie uhlia je nízkoteplotná karbonizácia (LTC). Uhlie je pri LTC karbonizované pri teplotách 450 – 700 °C (pre porovnanie, pri [[koks]]e je to 800{{--}}1 000 °C). Tieto teploty sú optimálne na výrobu kamennouhoľných dechtov. Na rozdiel od klasického dechtu má väčší obsah ľahkých [[uhľovodík]]ov. [[Kamennouhoľný decht]] je potom ďalej spracúvaný na palivá. Tento proces vyvinul Lewis Karrick v roku [[1920]]. Všetky tieto procesy
=== Koksovanie a použitie koksu ===
|