Gejza II.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie |
rozšírenie |
||
Riadok 1:
{{Infobox Panovník
|meno = Gejza II.
Řádek 50 ⟶ 49:
== Zahraničná politika ==
Manželstvom so sestrou kyjevskoruského veľkokniežaťa bol zatiahnutý do mocenských sporov v tejto krajine. Prvú výpravu do [[Kyjevská Rus|Kyjevskej rusi]] vykonal už v roku [[1148]] a ďalšia nasledujúci rok. keďže Belovho švagra [[Izjaslav II.|Izjaslava II.]] zosadil z trónu [[Juraj Dlhoruký]], suzdaľské knieža. Obe sa skončili bez výraznejších úspechov. V roku [[1150]] opäť vtrhol na Kyjevskú Rus, ale kráľovskí radcovia boli podplatení haličským kniežaťom a primäli Uhorského kráľa, aby sa vrátil domov. Srbi, ktorým Gejza pomáhal v odboji proti [[Byzantská ríša|Byzancii]], boli byzantským cisárom [[Manuel I. Komnenos|Manuelom I.]] porazení a cisár sa vydal proti Uhorsku. Obsadil pevnosť [[Zemun]] a Kolomanov syn Boris pustošil uhorské územie. Gejza sa vydal za Borisom, ibaže ten utiekol do Byzancie, kde napokon zomrel.
Izjaslav II. však opäť žiadal Gejzu o pomoc a ten sa na jar roku [[1151]] vydal už na 4. výpravu do Kyjevskej Rusi, tentokrát úspešnú, lebo Izjaslav znovu zasadol na veľkokniežací stolec. O pár mesiacov sa uhorské vojská opäť do Kyjevskej Rusi vrátili no boli hanebne porazené haličským kniežaťom, keď bola väčšina vojakov premožená alkoholom. Poslednú šiestu výpravu podnikol Gejza v roku [[1152]]. Porazil haličské knieža Vladimirka Volodareviča, čím mu odplatil hanebnú porážku z predchádzajúceho roka, no ten sa pomocou podplácania opäť postaral, aby Gejza nemohol vyhrať definitívne. V roku [[1153]] a aj o dva roky neskôr sa Gejza pokúsil uzavrieť spojenectvo s juhotalianskými [[Normani|Normanmi]] proti Byzancii, no neúspešne, a preto Gejza radšej s byzantským cisárom uzavrel mier. Napriek tomu podporoval cisárovho brata, ktorý chcel uchvátiť korunu pre seba a v roku [[1154]] podnikol pomerne úspešnú vojenskú výpravu na územia Byzantskej ríše. Cisár Manuel sa mu odplatil vojenskou výpravou do Uhorska, tak Gejza radšej roku [[1155]] uzavrel mier na 5 rokov. Ďalším nebezpečenstvom pre krajinu bol [[Rímskonemecká ríša|rímskonemecký cisár]] [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridrich I. Barbarossa]], ktorý sa netajil mocenskými záujmami na úkor Uhorska. Fridrich I. povýšil v roku [[1156]] Rakúske markgrófstvo na vojvodstvo a tamojší vojvoda Henrich II. Jasomirgott vyhlásil pripravenosť na boj proti Uhrom.
== Dynastické spory a koniec vlády ==
Veľmoži, ktorí neboli spokojní s Gejzovou vládou začali organizovať sprisahanie. Na ich čelo sa postavil Gejzov mladší brat [[Štefan IV. (Uhorsko)|Štefan]]. Sprisahanie však bolo odhalené a Štefan bol nútený utiecť do Nemecka. Lenže nemecký cisár Štefanovi odmietol pomôcť, tak odišiel do Byzancie. Uhorsko - nemecké vzťahy sa načas zlepšili, keďže Fridrich I. hľadal spojenca proti Byzantskej ríší. V tom čase sa pápežom stal proticisársky zameraný [[Alexander III. (pápež)|Alexander III.]], ale cisárovi prívrženci si zvolili protipápeža [[Viktor IV. (1159 – 1164)|Viktora IV.]] Európa sa tak rozdelila na dva tábory a Gejza podporil Alexandra III., čo spečatil konkordát medzi Uhorskom a Pápežskou kúriou uzavretý v roku [[1161]]. Kráľov nespokojný brat Štefan sa opäť pokúsil na svoju stranu získať cisára Fridricha I., čo sa mu opätovne nepodarilo a znovu ušiel do Byzancie, nasledovaný bratom [[Ladislav II. (Uhorsko)|Ladislavom]]. Gejza určil za následníka trónu jeho syna [[Štefan III. (Uhorsko)|Štefana]], ktorý už od roku [[1152]] vládol ako spolukráľ. Po Gejzovej smrti tak Štefan III. na trón nastúpil, lenže čakali ho mocenské zápasy so svojimi strýkami podporovanými Byzantskou ríšou - Ladislav II. a Štefan IV, ktorí istý čas vládli ako uhorskí protikráli.
== Referencie ==
* Vladimír Segeš a kol.: ''Kniha kráľov.'' (Bratislava, 2006). ISBN 80-10-01091-X
{{Infobox Vládca |
Štát = [[Zoznam vládcov Uhorska|Uhorsko]]|
| |||