Rovnodennosť: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:rovnodennost.jpg|400px|right|thumb|Dopad slnečných lúčov na Zem počas rovnodennosti. Treba si uvedomiť, že pri pohľade z vesmíru (presnejšie pri pohľade zboku na rovinu dráhy Zeme okolo Slnka) Zem nikdy nestojí "zvislo" tak ako na tomto obrázku, ale jej os je odklonená od zvislého smeru. Z toho napríklad vyplýva, že v čase rovnodennosti lúče na Zem dopadajú tak, ako sú zobrazené na obrázku, práve preto, lebo zemská os je v čase rovnodennosti maximálne naklonená v smere presne k (resp. presne od) osoby, ktorá sa pozerá na tento obrázok tak ako je tu zobrazený.]]
'''Rovnodennosť''' alebo '''ekvinokcium''' má viacero ekvivalentných definícií:
*jeden z dvoch okamihov (resp. v širšom zmysle - nepresne - dní) za rok, počas ktorých
*jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých obraz [[Slnko|Slnka]] (presnejšie: stred obrazu Slnka) prechádza [[svetový rovník|svetovým rovníkom]] (inými slovami: ...počas ktorých [[ekliptika]] pretína svetový rovník, ešte inak: ... počas ktorých Slnko prechádza bodom rovnodennosti)
*jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých zemská os (počas obehu Zeme okolo Slnka) smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "smerom k Slnku", t.j. smeruje najviac "nabok od Slnka"
*jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.j. Slnko je v [[nadhlavník]]u (ak vztiahneme pojem rovnodennosť na celý deň, tak je počas dňa rovnodennosti postupne Slnko v nadhlavníku na celom rovníku)
| |||