Ríma, freska, 11. storočia, bazilika San Clemente, Rím]]
konstantin a metod su cigani
==== Veľká Morava (873 – 880) ====
V roku 873 sa potom ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval veľkomoravské učilište, na ktorom sa okrem výchovy kléru pestovala literárna činnosť. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov, ale aj v pôvodnej tvorbe, najmä v kázňach.
Metod christianizoval Visliansko (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave. Tá sa postupne premenila na ríšu, ktorá mala stabilné miesto na mape Európy.
Po roku 874 často Metoda u Svätopluka (priaznivca skôr latinskej liturgie) a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – Ján Benátsky (zároveň Svätoplukov poradca) a Wiching (Viching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. V cirkevnom živote sa postupne sformovali nepriateľské tábory, ktorými boli fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom. Ku konfliktu došlo v roku 878, keď nemeckí kňazi na čele s Wichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk.
Približne v tom istom čase (879/880) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[diecéza|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho biskupom sa stal [[Wiching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave.
