John Flamsteed: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Maros (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Adrian (diskusia | príspevky)
d wiki
Riadok 12:
John Flamsteed (* [[19. august]] [[1646]], [[Denby]] – † [[31. december]] [[1719]], [[Greenwich]]) bol [[Spojené kráľovstvo|anglický]] [[astronóm]].
 
==Životopis==
Narodil sa v [[Denby]] (grófstvo [[Derbyshire]], Anglicko) ako syn prosperujúceho obchodníka. V rokoch [[1662]]-[[1669]] študoval napriek protestom jeho otca sám [[Astronómia|astronómiu]]. Počas tohto obdobia sa venoval predpovedaním [[Zatmenie Slnka|slnečných zatmení]]. Podarilo sa mu presne vypočítať zatmenia v rokoch [[1666]] a [[1668]]. V roku [[1675]] bol ordinovaný za dekana miestnej farnosti, ale na odporúčanie [[Jonas Moore|Jonasa Moorea]] dostal od kráľa [[Karol II. (Anglicko)|Karola II.]] možnosť pracovať ako kráľovský astronóm, ktorú aj využil. V júni tohto istého roku dostal oprávnenie postaviť [[Greenwichská hvezdáreň|v Greenwichi hvezdáreň]] a v auguste tak mohol Flamsteed položiť základný kameň. V roku 1676 sa stal jej riaditeľom a začal prvé pozorovania. O rok neskôr bol menovaný za člena [[Kráľovská astronomická spoločnosť|Kráľovskej astronomickej spoločnosti]]. Hlavnou náplňou jeho práce sa stalo meranie presných polôh [[Hviezda|hviezd]], čoho výsledkom bol neskôr katalóg ''Historia Coelestis Britannica'' a atlas hviezdnej oblohy s názvom ''Atlas Coelestis''. V katalógu označoval hviezdy s rastúcou [[rektascenzia|rektascenziou]]. Hviezde v určitom súhvezdí s najmenšou rektascenziou priradil číslo jedna a hviezde s najväčšou priradil najvyššie číslo a [[latinčina|latinský]] genitív názvu súhvezdia, v [[Súhvezdie Býk|súhvezdí Býk]] takto očísloval až 139 hviezd.
 
==Práca==
Hlavnou náplňou jeho práce sa stalo meranie presných polôh [[Hviezda|hviezd]], čoho výsledkom bol neskôr katalóg ''Historia Coelestis Britannica'' a atlas hviezdnej oblohy s názvom ''Atlas Coelestis''. V katalógu označoval hviezdy s rastúcou [[rektascenzia|rektascenziou]]. Hviezde v určitom súhvezdí s najmenšou rektascenziou priradil číslo jedna a hviezde s najväčšou priradil najvyššie číslo a [[latinčina|latinský]] genitív názvu súhvezdia, v [[Súhvezdie Býk|súhvezdí Býk]] takto očísloval až 139 hviezd.
 
V tomto období sa astronómovia márne pokúšali zmerať paralaktický pohyb hviezd avšak ani Flamsteedove merania, presné na niekoľko uhlových sekúnd, žiadny paralaktický pohyb hviezd neukazovali. Napriek tomu Flamsteed nevedomky urobil veľmi zaujímavé objavy. Hviezdu [[3 Cassiopeiae]] pozoroval [[16. august]]a [[1680]], neskôr sa ju podarilo spojiť s rádiovým zdrojom známym ako [[Cassiopeia A]]. V decembri [[1690]] pozoroval inú hviezdu, ktorú zaznačil do katalógu ako [[34 Tauri]], v skutočnosti to bola planéta [[Urán (planéta)|Urán]]. Tiež si všimol niekoľko [[Hmlovina|hmlovín]] a [[Hviezdokopa|hviezdokôp]]. Okrem iného sa venoval aj teóriám pohybu [[Mesiac]]a, optike [[ďalekohľad]]ov, určovaniu [[Zemepisná dĺžka|zemepisnej dĺžky]] a rôznym [[Meteorológia|meteorologickým]] meraniam.