Atreus (mytológia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Atreus''' alebo '''Átreus''' ([[starogréčtina|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Ατρεύς</span> – Atreus/iný prepis:Átreus, {{v jazyku|lat|''Atreus''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn elidského kráľa [[Pelop|Pelopa]] a jeho manželky [[Hippodameia (dcéra Oinomaa)|Hippodameii]].
Bol zosnovovateľ celého radu krutých činov, ktoré sa viazali k [[Mykénska kultúra|mykénskemu]] hradu a trom generáciám jeho rodu. Nešťastie a utrpenie v jeho rodine sa začalo jeho predkom [[Tantalos|Tantalom]], ktorý si ako obľúbenec bohov dovolil urobiť hrozný čin. Jedného dňa sa odvážil [[boh]]om pri hostine naservírovať mäso svojho syna Pelopa. Za tento zločin ho bohovia potrestali. V podsvetí mu visí nad hlavou obrovský balvan, ktorý sa chystá každú chvíľu spadnúť a rozdrviť ho. Atreovho otca Pelopa bohovia potom oživili, ale Tantalovo potomstvo už platilo za jeho hriech. Jeho rod sa stal v nasledujúcich generáciach pôvodcom hrozných a krutých činov, ktorým urobili koniec bohovia.
Riadok 5:
Prvý zločin spáchal Atreus spoločne so svojim bratom [[Thyestes|Thyestom]], a to dokonca za povzbudzovania ich matky Hippodameie. Zabili totiž svojho nevlastného brata [[Chrysippos|Chrysippa]], ktorého matkou bola milenka kráľa Pelopa, [[Nymfa (mytológia)|nymfa]] Axiocha. Dôvodom vraždy bola pomsta otcovej nevery a tiež odstránenie možného uchádzača o trón. O tomto čine však hovorí aj iná verzia, že obaja bratia odmietli plány svojej matky a ona potom Chrysippa zavraždila sama, pričom chcela čin zviesť na tébskeho kráľa [[Laios|Laia]]. Či tak alebo onak, obaja bratia potom utiekli pred hnevom svojho otca z [[Ilia|Elidy]] a našli útočisko v [[Mykény|Mykénach]].[[Súbor:Tholos of Atreus.jpg|náhľad|''Vstup do hrobky (Tholos) Atreus (tzv."Atreova pokladnica")'', postavená okolo roku 1250 pred Kr. v Mykénach. Objavil ju [[Heinrich Schliemann]] v roku 1874]]
Tam kraľoval [[Eurystheus]], preslávený predovšetkým tým, že mu slúžil najväčší hrdina [[Herakles (mytológia)|Herakles]]. V tomto čase Eurystheus už prenasledoval Heraklových potomkov, na tejto vojnovej výprave bol však porazený a zabitý trestajúcou rukou [[Alkméné (mytológia)|Alkmény]], Heraklovej matky. Eurystheus nezanechal následníka, Mykénčania si teda vybrali za svojho kráľa Atrea. Pomohlo mu k tomu aj to, že vo svojich stádach objavil baránka so zlatým rúnom. Baránka tam nastražila s pomocou [[Pan (boh)|Pana]] bohyňa [[Artemis (bohyňa)|Artemis]], ktorej Atreus už kedysi sľúbil obetovať to najlepšie zo svojich stád. Mala to byť skúška, či Atreus svoj sľub dodrží. Urobil to tak napoly – mäso baránka obetoval, zlatú kožu si však ponechal, pretože veštba stanovila, že majiteľ baránka bude vládnuť v Mykénach.
To všetko pozorne sledoval jeho brat [[Thyestes]], o koži baránka sa dozvedel z bratovho vychvaľovania. Ľstivo vyhľadal Atreovu novomanželku [[Aeropé (dcéra Katrea)|Aeropé]], ktorá sa do neho zamilovala a on bol ochotný sa s ňou za baránka zblížiť. Spolu s ňou potom kožu baránka ukradli. (Atreus svoju manželku neskôr hodil do mora.) Keď sa Atreus verejne uchádzal o mykénsky trón, uvádzal svoje právo prvorodeného a zdôrazňoval svoje vlastníctvo baránka. Thyestes ho ľstivo nechal vyhlásiť, že následníkom trónu bude ten, kto vlastní kožu zlatého baránka. Následne Thyestes voviedol všetkých do svojho domu a baránka im ukázal. Mykénsky ľud ale Thyestovu vládu aj napriek tomu neprijal.
To všetko pozorne sledoval najvyšší boh [[Zeus]], naklonený Atreovi a poslal k nemu boha [[Hermes (boh)|Herma]] s nápovedou: "'' Spýtaj sa Thyesta, či sa vzdá svojho nároku na trón, keď slnko pôjde po oblohe pospiatky ?'' ". Thyestes pokojne súhlasil. Nato Zeus a bohyňa sváru [[Eris]] zariadili, že boh slnka [[Helios]] obrátil svoje slnečné vozidlo späť, obrátili sa aj hviezdy a v ten večer zapadalo slnko na východe. To sa obrátilo proti Thyestovi a Mykénčania ho poslali do vyhnanstva. Thyestes vzal so sebou Atreovho syna [[Pleisthenes|Pleisthena]] a vychoval ho k nenávisti k otcovi. Keď chlapec dospel, poslal ho Thyestes do Mykén, aby zavraždil Atrea. Lenže stal sa opak, Atreus zabil mladíka, v ktorom až dodatočne spoznal svojho vlastného syna. To rozpútalo ďalšiu krvavú históriu.
Atreus sa rozhodol pomstiť svojho syna a preto prilákal Thyesta do Mykén tak, že mu sľuboval milosť a pol kráľovstva. Sotva sa však Thyestes objavil v Mykénach, zabil Atreus jeho troch synov Aglaua, Orchomena a Kallileonta a ešte dve jeho malé dvojčatá (druhého) Tantala a (druhého) Pleisthena. Rozsekal ich na kusy a po uvarení v kotli ich ponúkol Thyestovi pri hostine na privítanie. Keď sa brat dosýta najedol, nechal priniesť ich krvavé hlavy a ruky na ďalších misách. Thyestes sa zhrozil, prišlo mu zle a v hroznom hneve svojho brata preklial a aj jeho pokolenie.
| |||