Verzia z 01:08, 8. január 2012 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:18, 20. marec 2012 upraviť vrátiť Jankaka (diskusia \| príspevky) 963 editací d preklepy ľ Ďalšia úprava →
Riadok 6: štádium nauplia – už metanauplius prisadá chrbtovou stranou hlavy k podkladu a po bokoch tela sa mu začínajú tvoriť chitínové štíty, ktoré sú čoskoro silne inkrustované CaCO3. Schránka je v dospelosti spojená s vodou len hlavným otvorom a ~~nieko1kými~~niekoľkými bočnými štrbinami. Kôrovec vnútri má potlačenú segmentáciu, tráviaca rúra je prehnutá do tvaru U. Tykadlá i hrudné končatiny (6 párov) sú rovnako vyvinuté, druhotne mnohočlánkové, fúzovité, a slúžia na priháňanie potravy k ústam. Exkrečným orgánom je pár maxillárnych nefrídií. Žiabre sú vyvinuté zriedka, dýchaniu napomáha ~~ve1 ký~~veľký povrch fúzovitých dvojvetvových končatín. Oči sú rudimentálne, tvorí ich jediná zraková bunka, larválne štádiá však majú zrak o niečo lepší. Fúzonôžky sú hermafrodity, čo je medzi kôrovcami výnimka. Vývin je anaméria, končiaca degradačnou premenou na prisadnutého živočícha. V moriach, obyčajne na plytčinách, žije viac druhov – niektoré (druhy z rodu Lepas) prisadajú pomocou stopky, iné stopku nemajú (Balanus spp.). Niektoré vydržia počas odlivu aj ~~nieko1ko~~niekoľko hodín na vzduchu – štítky sa pevne uzavrú a malé množstvo vody vnútri stačí na to, aby nezahynuli. Niektoré druhy prisadajú na telá morských živočíchov (napr. na korytnačky, veľryby a i.), iné druhy sú hlbokomorské. Zaujímavosťou sú parazitické formy – napr. Sacculina carcini je endoparazitom krabov. Má rúrkovité rozvetvené telo, ~~ve1mi~~veľmi pozmenené. Fúzonôžky sú starobylá skupina kôrovcov: fosílie prisadnutých druhov sú známe už z jury (150 až 180 mil. rokov), a sú recentným druhom veľmi blízke. ==Externé odkazy ==

Fúzonôžky: Rozdiel medzi revíziami