Matej Kornel Hell: Rozdiel medzi revíziami

Dosiaľ je sporné miesto jeho pôvodu, v archívoch absentuje aj presný dátum jeho narodenia (1651 alebo 1653), no pravdepodobne pochádzal z Čiech. Z roku 1707 sa zachoval úradný zápis, že je ''natione Bohemus ex Schlackenberg'', čo môže znamenať z Čiech/Česka, narodený v Česku/Čechách, českej národnosti, ale označovali sa tak vtedy niekedy aj uhorskí Slováci (spravidla protestanti). V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici je zapísaný ako: ''D[ominus] Matthæus Höll''. Ako rodinný jazyk prichádza do úvahy [[nemčina]] a [[slovenčina]], pretože pri zápise jeho syna do seminára r. 1753 sa pri jazykoch uvádza Quas linguas calleat: Latinam, German. et Slav. bene.'' (preklad: Ktoré jazyky ovláda: latinský, nem. a sloven. dobre).<ref>[http://sk.wikipedia.org/wiki/Maximilián_Hell Maximilán Hell]</ref>. "Schlackenberg" sa spravidla (najmä u súčasných slovenských autorov) interpretuje ako [[Horný Slavkov]] v Česku ({{v jazyku|deu|Schlaggenwald}}) alebo [[Kremnica]]/?miesto v Kremnici na Slovensku, alebo (najmä staršie) ako [[Ostrov nad Ohří]] ({{v jazyku|deu|Schlackenwerth}}) v Česku. Podľa rodinnej tradície rodina Höllovcov pochádzala z Bavorska. V roku 1738 je Cornelius pri zápise svojho syna do jezuitského rádu uvedený ako ''Officialis German.'' (preklad: Nem. úradník). Meno Matthäus Cornelius Höll je nemecká podoba mena používaná aj vo vtedy štandardne používaných latinských textoch. V modernej nemčine sa jeho meno uvádza skôr ako Matthias Cornelius Höll/Hell; v modernej slovenčine znie Matúš Kornel Höll, ale obyčajne sa uvádza ako Matej Kornel Hell (Matthias = Matej, Matthäus = Matúš); a v modernej maďarčine sa uvádza ako Hell Máté Kornél alebo Hell Mátyás Kornél/Cornelius (Máté = Matúš, Mátyás = Matej).

Mal početné potomstvo, u jeho syna sa uvádza až 21 súrodencov.<ref>[http://fr.wikipedia.org/wiki/Maximilien_Hell Francúzska wikipédia - Maximilien Hell]</ref>

V r.1707 presvedčil modelmi a nákresmi svojho gápľa generála Bercsényiho, ktorý na príkaz Františka II. mal bane zatvoriť. Na jeho podnet začal so stavbou a v r. 1708 uviedol do prevádzky vodnočerpací [[gápeľ]] v šachte Magdaléna.<ref> [http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/znami-stiavnicania/matej-kornel-hell.html Banská Štiavnica - Známi Štiavničania]</ref>

V roku 1710 Matej Kornel Hell podal vo Viedni priamo do rúk cisára návrh na výstavbu vodnej nádrže ([[tajch]]u) Vindšachta (Windschachter Teich), aby sa zapezpečilo dostatočné množstvo vody pre pohon Hellom navrhnutých a neskôr aj ním skonštruovaných 7 čerpadiel na vodný pohon s kývavým pákovým prevodom, ktorým sa mala vyčerpať voda zo zatopených baní podniku Hornej Bieberštôlne.<ref>[http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/technicke-zaujimavosti/tajchy/tajch-velka-vindsachta.html Banská Štiavnica/tajchy]</ref> V r. 1713 navrhol Matej Kornel Hell zvýšenie hrádze o 2,5 siahy, vďaka čomu mohlo byť odstavených 220 párov koní, ktoré dovtedy vodu z bane čerpali.