Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: hi:पेलोपोनीज़ |
|||
Riadok 15:
Prví obyvatelia Peloponézu boli predgrécki meditereánsky kmeň [[Pelasgovia]] ([[Kári]], [[Lelegovia]]).
Prvý grécky kmeň ktorý obsadili Peloponéz, boli [[Achájci]] (Mykénčania), ktorí tu založili mestá [[Mykény]], [[Krokees]], [[Pylos]], [[Sparta]] a [[Tiryns]] (Tiryntha). Okolo roku [[1000 pred Kr.]], teda po zrútení [[Mykénska kultúra|mykénskej civilizácie]], polostrov obsadzujú grécke kmene [[Dóri|Dórov]], ktorí tu splynuli, alebo si podrobili pôvodné, achajské obyvateľstvo. [[Achájci]] sa utiahli predovšetkým do hornatej [[Arkádia|Arkádie]] a mnohí odišli na [[Cyprus]]. Najslávnejšími mestami Peloponézu počas klasického staroveku boli určite [[Sparta]], [[Korint]], [[Olympia]], [[Argos]] a [[Epidauros]]. Neskôr bolo v [[Arkádia|Arkádií]] založené mesto [[Megalopoli]]s. Oblasť potom získali [[Macedónci]] (síce Sparta si uchovala nezávislosť) a po nich [[Rimania]]. Mestá [[Sparta]] a [[Atény]] boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili [[Staroveký Rím|Rímu]]. Počas Grécko-rímskej vojny bol úplne zničený starý Korint, ktorý neskôr znovu postavil až [[Gaius Iulius Caesar]].
V 3. a 4. stor. Peloponéz vyplienili germánske kmene – [[Herulovia]] a [[Góti]], neskôr aj [[Huni]]. Od r. [[395]] n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše.
V [[6. storočie|6 stor. n. l.]] byzantskú hranicu na [[Dunaj]]i prelomili [[Slovania]], ktorí osídlili celý [[Balkán]] a prenikli aj do Grécka, odkiaľ sa dostali až na Peloponéz. Slovania sa tu usadili na severe a západe polostrova. Mnohí Gréci ušli do južnej [[Taliansko|Itálie]], na [[Sicília|Sicíliu]], mnohí sa skryli v peloponézskych vysočinách, alebo niektorí odišli na neďaleké ostrovy, medzi nimi aj Korinťania. Následne sa byzantskí cisári snažili o záchranu Grécka a tak podnikli viaceré výpravy. Najslávnejšia bola bitka pri meste [[Patra]], najvýznamnejšom byzantskom meste na Peloponéze. Slovania sa vzbúrili proti násilnému odvliekaniu a vyrabovali niektoré grécke dediny. Byzantská armáda na čele s cisárom Nikiforom však Slovanov porazila. Cisár potom väčšinu Slovanov presídlil do [[Anatólia|Anatólie]] a Grécko (hlavne Peloponéz) osídlil Grékmi z [[Anatólia|Anatólie]], [[Sicília|Sicílie]] a [[Calabria|Calabrie]] aby tak bolo grécke obyvateľstvo posilnené.
| |||