Verzia z 11:58, 7. júl 2006 upraviť Boo Boo (diskusia \| príspevky) 54 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:25, 11. júl 2006 upraviť vrátiť Janka~skwiki (diskusia \| príspevky) 197 editací d jazyk Ďalšia úprava →
Riadok 16: == Život == [[Image:AsimovOnThrone.png\|thumb\|]] Asimov sa narodil okolo [[2. január]]a [[1920]] (tento dátum používal oficiálne, presný dátum nie je známy) v [[žid]]ovskej rodine. Keď mal tri roky, jeho rodičia Anna Rachelová a Judah Asimov emigrovali do [[Spojené štáty\|USA]]. Už ako päťročný sa naučil čítať. Isaac vyrástol v [[Brooklyn]]e, kde jeho rodičia vlastnili malý obchodík so zmiešaným tovarom a v rodine sa očakávalo, že Issac v ňom bude neskôr pracovať. V rodinnom obchode sa stretol aj s prvými ~~vedeckofantastickými~~vedecko-fantastickými ~~poiedkami~~poviedkami. Sci-fi príbehy začal písať už ako jedenásťročný a čoskoro mu začali vychádzať v známych časopisoch. Vyštudoval na [[Columbijskej Univerzite]] v roku [[1939]] a získal titul Ph.D. v oblasti chémie v roku [[1948]]. Hneď po štúdiách sa zamestnal na Univerzite v Bostone, kde mu však začali platiť mzdu až v roku [[1958]]. V tom čase už jeho príjem z písania prevyšoval príjem z akademických prác. Riadok 35: ===Prehľad=== Asimovovu kariéru ~~možeme~~môžeme rozdeliť na niekoľko časových úsekov. V jeho začiatkoch dominovala sci-fi tvorba, ktorá začala poviedkami v roku [[1939]]. To trvalo do roku [[1958]], kedy bol vydaný román ''The Naked Sun''. Nasledovalo obdobie populárno-vedeckých prác, občas doplnených vedeckou fantastikou. V ďalšom štvrťstoročí napísal iba štyri vedecko-fantastické romány. Od roku [[1982]] datujeme druhú časť jeho vedecko-fantastickej tvorby, ktorá začala vydaním ''[[Foundation's Edge]]''. Odvtedy až do smrti napísal množstvo pokračovaní jeho predchádzajúcich románov snažiac sa prepojiť ich do jedného celku. ===Vedecká fantastika=== Riadok 45: Významný je jeho prínos týkajúci sa [[Robotika\|robotiky]], keď ako prvý použil tento pojem a vo svojom diele ''Run-Around'' z roku [[1942]]. V diele publikoval svoju predstavu o robotoch ako o nadradenej rase, ktorú však vďaka diktatúre budeme môcť ovládať. Svoje poviedky o [[robot\|robotoch]], mnoho z nich vyšlo v zbierke ''[[I, Robot]]'' (v slovenčine Ja, Robot) ([[1950]]), začal písať v približne rovnakom čase. V nich sformuloval tri [[Zákony robotiky\|zákony robotiky]], ktorými sa mali riadiť roboty a inteligentné stroje a veľmi ktoré ovplyvnili iných spisovateľov a ľudí, ktorí sa zaoberali [[robotika\|robotikou]]. Jedna z týchto poviedok ''The Bicentennial Man'' (v slovenčine "Dvestoročný človek") bola aj sfilmovaná v hlavnej úlohe s [[Robin Williams\|Robinom Williamsom]]. Súčasný film ''[[I, Robot (film)\|Ja, robot (I, Robot)]]'', v hlavnej úlohe s [[Will Smith\|Willom Smithom]], bol natočený podľa scenára ''[[Hardwired]]'' od [[Jeff Vintar\|Jeffa Vintara]]. Asimovove myšlienky boli zakomponované po tom, ako [[20th Century Fox]] získala práva na ''Ja, Robot''. Nemá to súvislosť so scenárom ''Ja, Robot'' od [[Harlan Ellison\|Harlana Ellisona]], ktorý spolupracoval so samotným Asimovom na vytvorení filmovej verzie, ktorá zachytí duch originálu. Asimov poznamenal, že Ellisonov ~~scénar~~scenár vedie k "prvému skutočne hodnotnému a komplexnému celovečernému vedecko-fantastickému filmu, ktorý bol kedy natočený." Pozri: [[I, Robot]], [http://www.moviepoopshoot.com/bottom/56.html] V roku [[1948]] napísal vtipný vedecký článok, ''The Endochronic Properties of Resublimated Thiotimoline'', ktorý, ako sa obával, mal vplyv na získanie doktorátu. Riadok 188: ===Náučné=== ====~~Popularno~~Populárno-vedecké==== * ([[1954]]) ''The Chemicals of Life'' Riadok 353: [[tr:Isaac Asimov]] [[uk:Азимов Айзек]] [[zh:艾萨克·•阿西莫夫]]

Isaac Asimov: Rozdiel medzi revíziami