Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami

 

O 16:00 prišiel do cukrovaru Australia Fidel Castro a ujal sa priameho velenia nad obrannou operáciou, neskôr sa dokonca osobne zapojil do bojov. Okrem neho boli dôležitými veliteľmi obrany v zátoke aj [[José Ramón Fernández]], [[Juan Almeida Bosque]], [[Efigenio Ameijeiras]], či argentínsky revolucionár [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]], ktorý sa síce bojov v zátoke priamo nezúčastnil (v tom čase velil silám v západnej provincii [[Pinar del Río]]), bol však hlavným veliteľom výcviku Ľudových milícii, ktoré v bojoch zohrali podstatnú úlohu.

=== 18. apríl ===

V tom čase už bolo americkému veleniu jasné, že invázia v Zátoke svíň nie je úspešná. Americkí vojenskí velitelia začali tlačiť na prezidenta Kennedyho, aby povolil letecké útoky na kubánske letecké základne, ktoré by konečne zničili kubánske letectvo, ktoré sa ukázalo ako jeden z najväčších problémov. Kennedy najprv váhal porušiť svoj predošlý záväzok, no nakoniec súhlasil. Útoky sa mali uskutočniť v noci zo 17. na 18. apríla, no nakoniec boli odvolané, údajne kvôli zlej koordinácii a počasiu. Následne predložili velitelia Kennedymu podľa nich poslednú možnosť, ako pomôcť invázii; zapojiť do bojov priamo americké letectvo a námornú pechotu z lode USS Essex. Kennedy však túto radikálnu možnosť priamej americkej intervencie definitívne zamietol.

[[18. apríla]] asi o 10:30 kubánske vojsko a milície s podporou tankových práporov definitívne dobyli pláž na Playa Larga. Väčšina exulantov z nej utiekla v skorých ranných hodinách smerom ku Gironu, tlak kubánskych vojsk však pokračoval aj v tejto oblasti. Veľká časť z Brigády 2506 sa tak stiahla až k San Blas, ktorú ešte stále udržiaval silný batalión výsadkárov. Toho dňa asi o 17:00 napadli posledné invázne lietadlá operujúce v zátoke (mnoho ich bolo predtým zostrelených) bombami a raketami veľký civilno-vojenský konvoj smerujúci do Playa Larga, čo si síce vyžiadalo mnoho mŕtvych, porážku exulantov to však už nemohlo nijako zastaviť.