Josef Čapek: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d kozmetika |
|||
Riadok 25:
V [[júl|júli]] roku [[1915]] bol povolaný k vojenskému oddielu, pre silnú krátkozrakosť a astigmatizmus však odvedený nebol. V roku [[1918]] sa stal spoluzakladateľom a členom skupiny Tvrdošijní a zúčastnil sa jej prvej výstavy v pražskej Weinertovej galérii. Podpísal Manifest českých spisovateľov a začal redigovať satirický časopis Nebojsa. V redakčnej rade tohto časopisu pôsobil aj jeho brat Karol.
V rokoch [[1920]] až [[1922]] prešiel Čapek výtvarným obdobím tzv. druhého kubizmu. V roku [[1924]] sa uskutočnila jeho prvá samostatná výstava v Prahe a v Brne, svoje diela vystavil aj na výstave československého umenia v Paríži. V ďalšom období, [[1923]] - [[1927]] tvoril prevažne oleje a kresby so sociálnymi
Popri maľovaní sa venoval aj knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a tiež písaniu. Spolu s bratom Karolom pôsobil dva roky ako redaktor Národných listov. Potom obaja v roku [[1921]] prešli do redakcie Lidových novin, kde Josef pôsobil až do roku [[1939]]. Roky [[1921]] až [[1932]] predstavujú tiež jeho spoluprácu s Národným divadlom, Divadlom na Vinohradech, so Stavovským divadlom a s Národným divadlom v Brne, v ktorých pôsobil ako javiskový výtvarník.
Riadok 31:
Jeho reakcia na nastupujúci nacizmus v Nemecku sa prejavila aj v jeho tvorbe. V Lidových novinách sa objavila séria protinacistických karikatúr, v roku [[1934]] sa zúčastnil protifašistickej Medzinárodnej výstave karikatúr a humoru v Prahe. V roku [[1937]] vyšla druhá monografia jeho výtvarného diela od Jaromíra Pečírka a prvá monografia literárneho diela od [[Vítězslav Nezval|Vítězslava Nezvala]].
V roku [[1938]] vydal vrcholné dielo ''Umění přírodních národů'', ktoré predstavuje výsledok jeho celoživotného štúdia a svedčí o jeho mimoriadnom rozhľade a vzdelaní. Odmietol ísť do exilu so slovami ''"někdo musí s národem zůstat"''. [[1. september|1. septembra]] [[1939]] bol podobne ako ďaší predstavitelia politického, kultúrneho a verejného života zatknutý. Gestapo ho odvlieklo z dovolenky v Želive u Humpolce. Odviezli ho do Pankráckej veznice, odtiaľ do [[koncentračný tábor|koncentračného]] tábora Dachau, potom do Buchenwaldu, Oranienburg-Sachsenhausenu a nakoniec do Bergen-Belsenu v Dolnom Sasku, kde podľahol na týfus. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.
== Dielo ==
| |||