Chorváti: Rozdiel medzi revíziami

Chorváti žijú aj v iných častiach celého sveta, najmä v [[Srbsko|Srbsku]], južnom [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] ([[Burgenland]]), [[Slovinsko|Slovinsku]] a na [[Slovensko|Slovensku]].<br />Chorváti migrovali už v stredoveku, najmä v období tureckých vpádov na územie Uhorska. Vtedy veľa Chorvátov odišlo aj na územie dnešného Slovenska (Chorvátsky Grob, Jarovce, Rusovce, ...) a územie dnešnej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland (tzv. gradiščanskí Chorváti). V období 19.storočia sa z ekonomických dôvodov sťahovali aj do Sevenej a Južnej Ameriky, hl. Patagónia ( územie Čile a Argentíny ). Je známe, že spolu s Chorvátmi tam žil ako lekár slovenský spisovateľ Martin Kukučín (vl. menom Matej Bencúr ), ktorého manželka bola Chorvátka. Ďalšia vlna emigrácie Chorvátov je spojená s udalosťami po nástupe komunistov k moci v obnovenej Titovej Juhoslávii. Do krajín západnej Európy sa začali Chorváti sťahovať z ekonomických dôvodov, hl. po vystúpení Juhoslávie zo sovietskeho bloku po roku 1948 a po uvoľnení politických pomerov v Juhoslávii po roku 1962 (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, ... )

Ich etnogenéza či príchod na [[Balkán]] sú nevyjasnené, spravidla sa uvádza, že sa na Balkáne objavili niekedy v [[6. storočie|6. storočí]] ([[Slovania]] sú v oblasti Chorvátska doložení zo [[7. storočie|7.]], možno už 6. storočia) a ich predkami boli teda slovanské kmene (Šubiči, Kačiči, Svačiči), ktoré sídlili vo včasnom stredoveku okolo riek [[Dráva]], [[Sáva (rieka)|Sáva]] (Kajkavcikajkavci) a brehov [[Jadranské more|Jadranského mora]] (Čakavcičakavci). Podľa archeologických nálezov väčšina južných Slovanov bývalej veľkej Juhoslávie prišla z východoslovanskej oblasti. Slovania sa v Chorvátsku zmiešali s pôvodným obyvateľstvom.

Na [[Slovensko|Slovensku]] existuje teda už niekoľko storočí chorvátska komunita, ich najznámejšími centrami sú [[Devínska Nová Ves]], [[Jarovce]], [[Čunovo]], [[ZáhorskáChorvátsky BystricaGrob]] (predtým aj [[ChorvátskyZáhorská GrobBystrica]], [[Dúbravka (okres Bratislava IV)|Dúbravka]], [[Lamač]], [[Rusovce]], Blatné pri Senci a [[Šenkvice]]) a iné obce na Záhorí, na východnej strane Malých Karpát a na Žitnom ostrove. Niektorí si dodnes uchovávajú národné tradície a venujú sa folklóru. Ich jazyk je však značne odlišný od spisovnej chorvátčiny (ktorá bola poznamenaná [[srbčina|srbčinou]]). Súčasný slovenský prezident [[Ivan Gašparovič]], ktorý je po otcovi chorvátskeho pôvodu, k tejto komunite nepatrí, pretože ten sa prisťahoval na Slovensko z oblasti [[Rijeka|Rijeky]] po(osada Baretići, obec Grižane, okres Crikvenica) tesne pred skončenízačiatkom [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].

Niektoré chorvátske mená: Tomašovič, Ifčič, Dugovič, Urbanovič, Jankovič, Lančarič, Augustovič, Galovič, Milošovič, Valovič, Vidovič, Stojkovič, Banič, Valentovič, Matiasovič, Polakovič, Novak, Varenić, Vuketić, Novak, Lučenič, Brankovič, Beseda, Jajcaj, Hržić, Nosković.

Pri sčítaní obyvateľov v máji 2011<ref>http://portal.statistics.sk Štatistický úrad SR</ref> sa k chorvátskej národnosti prihlásilo '''1 022 obyvateľov''', čo je o 132 obyvateľov (+15%) viac ako tomu bolo v roku 2001 (890 obyv.) Chorvátčinu ako materinský jazyk uviedlo 1 234 obyvateľov (+25%), v '''domácnosti''' ju najčastejšie používa '''932 obyvateľov''' a na '''verejnosti''' ju najčastejšie používa '''383 obyvateľov'''.