Kliváž: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram, replaced: sa jedná → ide, 10 cm → {{cm|10|m}} (2), avšak → ale, - → – (3) |
→Formy kliváže: spresnenie |
||
Riadok 26:
== Formy kliváže ==
[[Súbor:Anticline with axial planar cleavage.JPG|thumb|260px|[[Antiklinála]] v piesčito-bridličnatom súvrství s klivážou osovej roviny. V pravom ramene vrásy viditeľná refrakcia kliváže.]]
=== Puklinová kliváž ===▼
Puklinová kliváž sa vyznačuje voľným okom vidtiteľnými plochami nespojitosti podobných [[prasklina|prasklinám]]. Pozdĺž plôch kliváže možno pri tom pozorovať medzi plochami primárnej vrstvovitosti [[ofset]]y. Tie signalizujú pohyb pozdĺž klivážových plôch. Častá je v zvrásnených ale nemetamorfovaných nečistých [[vápenec|vápencoch]] a [[slieň]]och, prípadne [[pieskovec|pieskovcoch]]. Vzdialenosť jednotlivých plôch nehomogenity sa pohybuje od 1 do {{cm|10|m}}. Samotné plochy nespojitosti môžu dosahovať hrúbku od desatín mm do {{cm|1|m}}<ref name="Davis, Reynolds, 1996">Davis, G.H., Reynolds, S.J., 1996, ''Structural geology of rocks and regions. (2nd Edition).'' John Wiley & Sons. New York, 776 s.</ref>. Puklinová kliváž sa v procese deformácie často pretransformuje do krenulačnej kliváže<ref>Marko, F., Jacko, S., 1999, ''Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická).'' Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 181 s.</ref>.▼
=== Krenulačná kliváž ===
Je typická zvrásnením starších planárnych anizotropií a paralelne zvrstvených domén so svetlejšími ([[kremeň]], [[kalcit]]) a tmavšími pásmi ([[skupina sľudy|sľudy]], [[skupina amfibolu|amfiboly]]) hornín. Ak v hornine pred deformáciou existovala staršia planárna [[anizotropia]] ako napr. vrstvovitosť (S<sub>0</sub>) alebo staršia metamorfná bridličnatosť (S<sub>1</sub>), môže v priaznivých podmienkach pri ďalšej deformácii dochádzať k jej zvrásneniu – krenulácii a vzniku novej planárnej anizotropie (S<sub>2</sub>), ktorá je orientovaná naprieč staršou. Tieto nezvierajú uhol väčší než 40°<ref>Rajlich, P., 1993, ''Riedel shear: a mechanism for crenulation cleavage.'' Earth-Science Reviews, 34, s. 167-195</ref>. Fylosilikáty sa zväčša presúvajú do ramien vrások, kde vznikajú tmavšie pásy, zatiaľ čo v zámkoch zostávajú svetlé minerály<ref>Nemčok, M., Melichar, R., Marko, F., Madarás, J., Hodáň, Š., 1995, ''Základy štruktúrnej geológie.'' Mineralia Slovaca - Monografie, Bratislava, 170 s.</ref>.
Řádek 36 ⟶ 33:
Nezriedka majú klivážové plochy vo zvrásnených terénoch aj vejárovité usporiadanie. Na Slovensku je v megaforme klivážový vejár viditeľný v oblasti [[gemerikum|gemerika]].
▲=== Puklinová kliváž ===
▲Puklinová kliváž sa vyznačuje voľným okom vidtiteľnými plochami nespojitosti podobných [[prasklina|prasklinám]]. Pozdĺž plôch kliváže možno pri tom pozorovať medzi plochami primárnej vrstvovitosti [[ofset]]y. Tie signalizujú pohyb pozdĺž klivážových plôch. Častá je v zvrásnených ale nemetamorfovaných nečistých [[vápenec|vápencoch]] a [[slieň]]och, prípadne [[pieskovec|pieskovcoch]]. Vzdialenosť jednotlivých plôch nehomogenity sa pohybuje od 1 do {{cm|10|m}}. Samotné plochy nespojitosti môžu dosahovať hrúbku od desatín mm do {{cm|1|m}}<ref name="Davis, Reynolds, 1996">Davis, G.H., Reynolds, S.J., 1996, ''Structural geology of rocks and regions. (2nd Edition).'' John Wiley & Sons. New York, 776 s.</ref>. Puklinová kliváž sa v procese deformácie často pretransformuje do krenulačnej kliváže<ref>Marko, F., Jacko, S., 1999, ''Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická).'' Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 181 s.</ref>. Viacero autorov navrhuje termín puklinová kliváž nepoužívať, pretože sa môže jednať aj o formu systematických [[Puklina|puklín]], ktorých genéza je celkom iná ako u kliváže.
== Referencie ==
| |||