Užhorodská únia: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 9 rokmi
preklepy
(doplnenie literatúry doplnenie zdrojov, odkiaľ uvedené informácie boli čerpané)
(preklepy)
 
 
'''História Užhorodskej úniaúnie na územi Slovenska'''
 
Ideu zjednotenia pravoslávnych s katolíckou cirkvou presadzoval zemepán [[Juraj Druget]] na [[Zemplíne]] a v Užskej stolici. Druget je odchovancom pražských [[jezuitov|jezuiti]], po rekatolizácii protestantských dedín sústredil pozornosť na svojich pravoslávnych poddaných. Podľa tzv. [[brestskej únie]] z roku 1596, kedy došlo k zjednoteniu pravoslávnych Ukrajincov a Bielorusov s katolíckou cirkvou. Tieto územia boli pod správou vtedajšieho poľského štátu. Na prípravu zjednotenia pozval z poľského Peremyšľa gréckokatolíckeho biskupa Atanasa Krupeckého. Tomu sa podarilo získať pre úniu 50 pravoslávnych farárov humenského panstva, ktorí boli ochotní prestúpiť na katolíctvo za podmienky, že sa im ponechajú gréckoslovanské obrady a zvyklosti východnej pravoslávnej cirkvi. Súčasne im mal zemepán J. Druget na svojich majetkoch priznať také postavenie, aké mali katolícki farári. Dovtedy boli pravoslávni farári poddanského pôvodu, ktorí aj po vysviacke boli v poddanskej závislosti, plnili feudálne poplatky a chodili na roboty. Na pravoslávnych farárov sa nevzťahovali zákonné opatrenia, ktoré katolíckemu duchovenstvu zabezpečovali primerané materiálne zabezpečenie a spoločenské postavenie. Dátum zjednotenia bol stanovený na [[Turice]], roku [[1614]] a malo sa uskutočniť v kostole v Krásnom Brode pri Medzilaboriec. Zjednotenie sa neuskutočnilo pre vzburu vyvolanú protivníkmi zjednotenia.
Syn Juraja Drugeta, Ján, začal pripravovať novú úniu na zjednotenie s katolíckou cirkvou. Túto úlohu nedokončil. Po jeho smrti, úlohu realizovala jeho manželka, vdova Anna, rodená Jakušičová a jej brat jágerský katolícky biskup Juraj Jakušič, ktorý v tom čase sa zdržiaval v Užhorode. Biskup Jakušič stanovil termín slávnostného aktu, na deň sv. Juraja, t.j. na [[24. apríla 1646]]. Akt zjednotenia pravoslávnych a katolíkov nebol pompézny. Nezúčastnili sa ho svetskí a cirkevní hodnostári, chýbala mu vonkajšia okázalosť a masy veriacich. Po slávnostnej bohoslužbe v hradnej kaplnke konvertujúci pravoslávni farári zložili prísahu do rúk biskupa Jakušiča. Verejne predniesli [[niceokonstantinopolské vyznanie viery]], vyhlásili, že veria všetkému, v čo katolícka cirkev veriť požaduje, že [[pápeža Inocenta X.]] považujú za hlavu cirkvi, že ho budú vo všetkom poslúchať a že ho rešpektovať budú aj ich nasledovníci. Po zložení tejto prísahy stali sa z nich katolíci. Tým, že ponechali si gréckoslovanské obrady a zvyklosti východnej pravoslávnej cirkvi – nazvali sa gréckokatolíkmi.
 
[[JágerskyJágerský biskup Jakušič]] farárom sľúbil, že zostáva im právo voľby biskupa, ktorého pápež bude iba potvrdzovať, budú mať rovnaké postavenie ako katolícki farári a zostane im právo ženiť sa.
O tomto dôležitom akte sa nevyhotovil žiaden písomný záznam. Záznam o uzavretí užhorodskej únie bol urobený až roku 1652 dodatočne, šesť rokov po jej vzniku. O vzniku únie nebol informovaný ostrihomský arcibiskup [[Juraj Lippay]]. V tomto čase užhorodská únia bola považovaná iba za záležitosť zemepána a jeho poddaných.
 
 
 
* Ivan Pop: DejinyDějiny PodkarpatskejPodkarpatské Rusi v datech; Nakladatelství LIBRI, Praha 2005, ISBN 80-7277-237-6, str. 114, 118,
 
* Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, ISBN 978-80-970354-4-0, str. 30-31.
 
* VladimiRus de juxta Hornad: Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9. - 18. storočie) ; Košice 2004, ISBN 80-969168-0-7, str. 352, 393, 405-407, 417.
 
 
Anonymný používateľ