Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d gramatika |
d preklepy, drobné dopln., kat. |
||
Riadok 36:
Militanti z Escrambay sa skladali hlavne z bývalých [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistových]] vojakov, ale aj protikomunisticky orientovaných partizánov, ktorý pôvodne bojovali spolu s Castrom. Teraz podnikali sporadické partizánske akcie proti Castrovým milíciám, nemali však veľkú verejnú podporu a ich posledné zvyšky boli definitívne porazené v roku [[1965]]. Väčšina z nich síce mala blízke kontakty so CIA, ktorá ich pomerne intenzívne podporovala, o pripravovanej akcii v Zátoke svíň ich však v skutočnosti neinformovala a tak sa na nej nijako nepodieľali.
Hlavný plán invázie počítal s pozemným výsadkom, ktorý mal byť podporený letectvom a námorníctvom. Vysadení exulanti mali najprv zaistiť celú zátoku, využiť ju ako predmostie a následne začať tiahnuť do vnútrozemia priamo na Havanu, pričom sa k nim mala pridať aj časť armády a obyvateľstva nespokojného s Castrovým režimom. Takýto scenár predkladala CIA aj naverbovaným exulantom, navyše ich dlhodobo ubezpečovala, že v prípade komplikácii im príde na pomoc aj americká armáda. CIA však od začiatku neodhadla skutočnú spoločensko-politickú situáciu na Kube, keďže rátala so silnou opozíciou voči Castrovi. V skutočnosti Castrova popularita v tom čase bola veľmi vysoká, na čo upozorňovali aj agenti CIA pôsobiaci na Kube. Prípravy na inváziu však pokračovali ďalej.
CIA začala verbovať dobrovoľníkov z radov kubánskych exulantov v [[Miami]] už v apríli 1960. Vojensky tréning prvých z nich sa začal už od júla toho roku a spočiatku prebiehal na rôznych tajných zariadeniach CIA na juhu [[florida|Floridy]]. Neskôr sa hlavné výcvikové tábory presunuli hlavne do Strednej Ameriky, obzvlášť do amerických vojenských základni v [[Panama|Paname]] a na špeciálne pre tento účel vytvorené strediska v Guatemale, pričom najväčšie s názvom ''Garrapatenango'' sa nachádzalo v blízkosti mesta [[Quetzaltenango]]. Skupina trénovaných exulantov sa začala nazývať ''Brigáda 2506'' a celkovo ju tvorilo vyše 2600 mužov, samotného výsadku počas invázie sa však nakoniec zúčastnilo „len“ okolo 1400. Za hlavných veliteľov brigády boli určení exulanti [[Manuel Francisco Artime]], ''Pepe San Roman'' a ''Erneido Oliva''. Artime bojoval počas revolúcie na Castrovej strane, zatiaľ čo San Roman a Oliva boli dôstojníkmi v Batistovej armáde.
Riadok 58:
Po spozorovaní týchto aktivít a po leteckých náletoch z 15. apríla si už bolo kubánske velenie isté, že v najbližších dňoch dôjde k veľkej invázii a Fidel Castro preto uviedol armádu do stavu najvyššej pohotovosti. Predpokladá sa však, že velenie armády „sadlo na lep“ diverzným aktivitám a zameralo sa hlavne na možnosť, že k invázii dôjde práve v provincii Oriente.
[[16. apríla]] vyplávala hlavná časť inváznej flotily z nikaragujského prístavu ''Puerto Cabezas'' a zamierila k tzv. Bodu Zulu, nachádzajúcemu sa asi {{km|65|m}} južne od kubánskych brehov. Na tomto mieste sa hlavná flotila mala spojiť s niekoľkými ďalšími loďami, ktoré vyplávali z iných prístavov v Strednej Amerike a [[Karibik]]u. Hlavnú časť tejto flotily tzv.'' „Kubánskych expedičných síl“'' tvorilo celkovo 5 veľkých nákladných lodi (''Houston'', ''Lake Charles'', ''Rio Escondido'', ''Caribe'' a ''Atlantico''), ktoré prevážali vyše 1400 vojakov Brigády 2506 rozdelených do siedmych bataliónov po približne 200 ľudí a množstvo zbrani a munície. Spolu s nimi boli k flotile pripojené aj dve veľké pechotné výsadkové lode ''Blagar'' a ''Barbara J''. Všetky lode flotily boli zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov (mimo vizuálneho dohľadu) až do Bodu Zulu sprevádzané siedmimi americkými torpédoborcami. Na celú akciu z diaľky dohliadali aj americké lietadlové lode [[USS Essex]], [[USS Boxer]], niekoľko ďalších torpédoborcov a minimálne dve ponorky. V bode Zulu sa k flotile pripojila ešte vysádková doková loď ''USS San Marcos'', ktorá prevážala celkovo 7 výsadkových člnov.
[[Súbor:BahiadeCochinos40b.png|right|thumb|300px|Detailná mapka hlavných miest operácie v Zátoke svíň]]
== Invázia ==
Riadok 73:
Už krátko po 09:00 začali prichádzať do oblasti cukrovaru Australia a do dedín ''Covadonga'' a ''Yaguaramas'' (niekoľko kilometrov severovýchodne od San Blas) prvé pozemné kubánske jednotky a milície, pričom sa hneď pustili do urputných bojov z interventmi. Kubánske sily boli v priebehu dňa neustále posilňované mužmi aj ťažkou technikou, zakrátko získali nad interventmi početnú prevahu a začali ich predsunuté jednotky zatláčať naspäť k pobrežiu. O 09:30 kubánske letectvo vážne poškodilo a následne potopilo asi {{km|3|m}} od Girónu loď Rio Escondido. Zvyšné výsádkové a nákladné lode ukončili vysadzovanie vojakov a začali o 11:00 ustupovať do medzinárodných vôd.
Keďže parašutisti vysadení južne od Australie boli kvôli problémom pri výsadku zakrátko porazení, kubánske sily mali bez väčších problémov otvorenú severnú cestu k Playa Larga. Už o 12:00 niekoľko stoviek mladých kadetov Ľudových milícii zaistilo osadu ''Palpito'' a opatrne začalo postupovať na juh smerom k Playa Larga, vzdialenému necelých {{km|5|m}}, trpeli však ťažkými stratami kvôli silnému ostreľovaniu lietadlami interventov a postup museli
O 16:00 prišiel do cukrovaru Australia Fidel Castro a ujal sa priameho velenia nad obrannou operáciou, neskôr sa dokonca osobne zapojil do bojov. Okrem neho boli dôležitými veliteľmi obrany v zátoke aj [[José Ramón Fernández]] (hlavný veliteľ operácii do Castrovho príchodu), [[Juan Almeida Bosque]] (veliteľ armády centrálnych provincií), [[Efigenio Ameijeiras]] (veliteľ polície a miestnych milícií), či argentínsky revolucionár [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]], ktorý sa síce bojov v zátoke priamo nezúčastnil (v tom čase velil silám v západnej provincii [[Pinar del Río]]), bol však hlavným veliteľom výcviku Ľudových milícii, ktoré v bojoch zohrali podstatnú úlohu.
Riadok 118:
[[Kategória:Dejiny Kuby]]
[[Kategória:Studená vojna]]
[[Kategória:Obojživelné operácie]]
[[Kategória:1961]]
| |||