Orson Welles: Rozdiel medzi revíziami

Zámerne triviálny kriminálny príbeh je iba zámienkou pre surrealistickú prehliadku modernej spoločnosti a jej mýtov. Peniaze, žena, “šance" - všetky fetiše Ameriky a neskorého kapitalizmu - lesknú sa tu vo svojej najskvelejšej podobe, ale fasáda je už priesvitná a prezrádza dokonalý rozklad. V každom výjave sa prelína falošný lesk a hniloba, Tak ako sa v ľúbostnom výjave v morskom múzeu pohybujú za dvojicou predpotopné netvory, striehne všade za idylou hrôza. Tendencie ”čiernej série" dohnal tu Welles do krajnosti. Manželstvo s Ritou Hayworthovou, hviezdou štyridsiatych rokov, umožnilo mu autenticky stelesniť jej mýtus a o to presvedčivejšie ho rozložiť. Takisto ako v Kaneovom prípade sa ukáže, že je to monštruózne nič; ale kým tam sa reportér iba usiluje zachytiť jeho obraz, vo filme "Dáma zo Šanghaja” prehliadne rozprávač v prvej osobe svoj idol a usmrtí ho - v slávnej záverečnej sekvencii v zrkadlovej sále zábavného podniku.

Týmto filmom sa končí experimentálne obdobie Wellesovho diela. Vo svojich ďalších filmoch venoval sa, neraz trocha narcisticky, zobrazeniu nadživotne veľkých, protirečivých charakterov, ktoré prudko prežívajú konflikt medzi "dobrom" a “zlom", "čistotou" a "nečistotou".