Puška: Rozdiel medzi revíziami

Prvé ručná strelné zbrane boli tvorené jednoduchou hlavňou upevnenou objímkami na stvole, ktorý sa zakladal pod pažu strelca. Nemali pažbu, ani žiadny typ zámku. Odpaľovali sa priložením žeravého želiezka, neskôr luntu (''dútnáku'') k prachu v panvičke, spojenej kanálikom s hlavňou. Niektoré zbrane boli vybavené hákom (buď na stvole alebo priamo na hlavni, ktorý prenášal spätný ráz od výstrelu na okraj vozu alebo hradby. Nazývali sa [[hákovnica|hákovnice]] a z nich vznikli [[arkebuza|arkebuzy]] (''arkebuza'' sa považuje za skomolený český výraz ''hákovnica''). Pre streľbu na koni boli zbrane vybavené krátkym kovovým svolom, ktorý sa pri streľbe opieral o prsia (strelec-jazdec mal na sebe zbroj), nazývali sa [[petrinal]]y (z {{V jazyku|fra|poitrine|hruď}}). Zbrane malého kalibru nazývali husiti píšťaly, z čoho neskôr vznikol názov [[pištoľ]]a.

 

 

Okolo roku 1440 bol zostrojený [[luntový zámok]], dôležitý krok k možnosti mierenej streľby. Bol tvorený zverákom, v ktorom bol zachytený horiaci lunt (''dútnák''), ktorý sa jednoduchým mechanizmom mohol priložiť na panvičku s prachom. Pušky s týmto typom zámku boli dvoch druhov - ťažké [[arkebuza|arkebuzy]] a ľahké [[mušketa|muškety]], oba druhy však boli ťažké a strelec ich musel pri streľbe podopierať [[furketa|furketou]]. Až v 17. storočí vo Švédsku vznikla mušketa, ktorej hmotnosť klesla na 5 kg a furketa sa prestala používať.