|
'''Depot''' je hromadný nález predmetov uložených - deponovaných - ''spoločne'', za istým ''účelom'', na istom ''mieste''. Depot drahých predmetov sa ľudovo nazýva poklad.
== HistóriaDejiny ==
Najstaršie depoty pochádzajú z mladšej '''[[doba kamenná|doby doba|kamennej doby]]''' - ide o depoty kamenných predmetov ([[sekera|sekery]], [[sekeromlat|sekeromlaty]], [[kopytovitý klin|kopytovité kliny]], guľovité [[mlat|mlaty]]) a [[keramika|keramické]] depoty (napr. vo väčšej nádobe-zásobnici sú uložené misky, poháriky, krčiažky). Účel je zjavne kultový.
Počas '''[[Doba bronzová|doby doba|bronzovej doby]]''' nachádzame depoty [[bronz|bronzových]] (ale aj [[zlato|zlatých]] a [[striebro|strieborných]]) predmetov vo veľkých množstvách a veľkom objeme. Keďže predmety uložené spolu vytvárajú uzavretý celok (uložený do zeme v istom momente, pričom ďalej s nimi nebolo manipulované), stali sa základom datovania a chronológie doby bronzovej v celej Karpatskej kotline a priľahlých oblastiach smerom na sever a západ. Medzi najväčšie depoty patria nálezy z [[Rumunsko|rumunského]] [[Sedmohradsko|Sedmohradska]], kde napr. depot z Ujoara obsahoval skoro 6000 bronzových predmetov o celkovej hmotnosti 1,1 tony. U väčšiny depotov predpokladáme kultové dôvody uloženia (často blízko riek, prameňov, močiarov, na svahoch a kopcoch), ale niektoré majú charakter surovinových, ktoré zhromaždil kovolejár za účelom ich roztavenia a znovupoužitia, ale z nejakých dôvodov si ich nevyzdvihol. Pri amatérskych a starých nálezoch môžu niektoré údajné depoty byť v skutočnosti bohatou hrobovou výbavou.
Pre '''[[Doba železná|dobu doba|železnú dobu]]''' máme depotov menej, ale poznáme napríklad depoty železného náradia z obdobia [[Kelti|keltskej]] prítomnosti na našom území, rovnako ako hromadné nálezy prvých [[minca|mincí]] razených na našom území, [[striebro|strieborných]] aj [[zlato|zlatých]]. Známe sú strieborné mince typu [[Biatec]] z okolia [[Bratislava|Bratislavy]], kde bolo keltské [[oppidum]], či mince Veľkobystereckéhoveľkobystereckého typu z [[Liptov|Liptova]] a [[orava|Oravy]].
Počas '''[[Doba rímska|doby doba|rímskej doby]]''' nachádzame depoty skôr hovoriace o uložení mincí a drahých kovov do zeme z nebezpečenstva.
Do obdobia '''[[StredovekStredovekStredovek|Včasnéhovčasného stredoveku]]''' datujeme niekoľko významných depotov, ako napríklad nálezy tzv. sekerovitých [[hrivna|hrivien]] (v [[Krakov|Krakowe]] sa ich našlo v dubovej truhlici okolo 4200 o hmotnosti 3,6 tony, dat. ku koncu 9. storočia), nálezy poľnohospodárskeho náradia, alebo známy nález tzv. pokladu byzantského kovotepca zo [[Zemiansky Vrbovok|Zemianskeho Vrbovku]] (datovaný tesne pred rok 680). Ich uloženie bude zrejme súvisieť s bezpečnosťou, nie s kultom.
Z obdobia '''[[Stredovek|Vrcholného stredoveku]]''' aj '''[[Novovek|Včasného novoveku]]''' poznáme nálezy tzv. pokladov: mincí a predmetov zo vzácnych kovov, ktoré sú uložené do zeme, do dutín stavieb, do keramických nádob, pod staré stromy či popod múry. Najznámejší je '''[[Košický zlatý poklad]]''', pochádzajúci z obdobia krátko pred rokom 1700. ▼
▲Z obdobia '''[[Stredovek| Vrcholnéhovrcholného stredoveku]] ''' aj '''[[Novovek| Včasnéhovčasného novoveku]] ''' poznáme nálezy tzv. pokladov: mincí a predmetov zo vzácnych kovov, ktoré sú uložené do zeme, do dutín stavieb, do keramických nádob, pod staré stromy či popod múry. Najznámejší je '''[[Košický zlatý poklad]] ''', pochádzajúci z obdobia krátko pred rokom 1700.
== Hľadanie depotov ==
|
